Stránky

pondelok 30. apríla 2018

Barcelona 2017 IV. - z Montijuicku až k moru

       Posledný deň v Barcelone nás opäť čakala rozmanitá všehochuť zážitkov. Začali sme symbolicky tam, kde sme včera skončili - na Placa Espanya. Autobusom č. 150 sme sa vyviezli na Montjuic, kopec nad Barcelonou s hradom Montjuic - vojenskou pevnosťou z 18. storočia. Dá sa tam vyviezť lanovkou, ale my sme mali lanovku na Montserrate, tak sme si vybrali lacnejšiu verziu :)


       Hrad poskytuje nádherné výhľady na Barcelonu, ale ešte zaujímavejšie na more a prístav. Jeho temnú vojenskú minulosť (v 19. storočí bol miestom väznenia a popráv politických väzňov) pripomínajú delá smerujúce na more.
Pevnosť Montjuic (Castell de Montjuic)
Pevnosť Montjuic - výhľad na prístav
Pevnosť Montjuic
Pevnosť Montjuic
Pevnosť Montjuic
Pevnosť Montjuic - výhľad na prístav
Pevnosť Montjuic - výhľad na Tibidabo
Pevnosť Montjuic - Výhľad na Sagradu Familiu a Torre Agbar - inšpiovaná Montserratom
Pevnosť Montjuic
       Z pevnosti sme prešli peši dolu kopcom Montijuicom k olympijskému štadiónu. Konali sa tu 25. letné olympijské hry, od 25.7.-9.8.1992. Vstup je zdarma a je to super miesto! Prišli sme, od dverí sme si pozreli štadión a o minútu sme už sedeli v bufete a všetok čas vyhradený prehliadke sme presedeli pri kávičke, kláre (clara=pivos s citrónovou limonádou, citrónový radler) a Danka s ľadovou drťou :)
Olympijský štadión
Olympijský štadión
Olympijský štadión
       Oddýchnuté a plné síl sme sa cez Placa Espanya premiestnili na Passeig de Grácia, kde už nás apäť čakal Antonio Gaudí a jeho Casa Milá - La Pedrera (Kameňolom) z rokov 1906-1910. Objednávateľ stavby, Pere Milá Camps, obýval prvé poschodie, ostatné byty prenajímal. Dnes je prístupná terasovitá strecha s vyústením dvoch svetlíkov (átrií), s netradičnými komínami, vetracími šachtami a vyústením schodíšť v šahačkových kopčekoch, tmavé podkrovie a jedno poschodie s expozíciou dobového nábytku z 20. storočia.
Casa Milá - La Pedrera
Casa Milá - La Pedrera
       Lístky sme mali kúpené dopredu cez internet, očakávali sme rady, ale bolo tu oveľa menej turistov ako v Casa Batló. Pritom bol tiež čas obeda. Prehliadka sa začína od strechy a výťah bol vyťažený, tak nám pani ponúkla chudnutie zadarmo a vyšľapali sme si 6 poschodí Casa Milá peši :) O to viac sme sa tešili z nádhernej strechy a musím povedať, tí turisti si zle vyberajú, keď uprednostňujú Casa Batló!
Casa Milá - La Pedrera - strecha
Casa Milá - La Pedrera - svetlík z o strechy
Casa Milá - La Pedrera - strecha
Casa Milá - La Pedrera - strecha
       V temnom, tajuplnom podkroví domu, osvetlenom len úzkymi okienkami svetlíkov, je výstava Gaudího makiet, projektov, prác, nápadov.
La Pedrera - podkrovie
La Pedrera - podkrovie
       Teraz sa zastavím. Keď som zverejnila príbeh nášho prvého dňa v Barcelone, náhodou som si nahrala do čítačky knihu Pôvod od Dana Browna, netušiac o čom je ... A dnes je dočítaná. Začína sa na Montserrate, odohráva sa v Španielsku a z veľkej časti v Barcelone. V Sagrade Familii, v Casa Milá, neďaleko kláštora de Pedralbes. A ja som poučená:) Každý si tam fotil reťaze visiace zo stropu nad nakloneným zrkadlom. Nevedela som, čo to je, ale už viem. Previsový model, podľa ktorého Gaudí projektoval strechu Sagrady, aby čo najviac kopírovala prírodu a prirodzené krivky ... Vidíte ju tam? :)
La Pedrera - podkrovie - Previsový model
       Na zariadené apartmány som sa veľmi tešila a nesklamali. Kuchyňa pre služobníctvo i panstvo, spálne, jedálne, drobmnosti ako detská stolička, krajčírska miestnosť ... všetko s vkusom zariadené, prežiarené slnkom, no hneď by som sa nasťahovala :)
La Pedrera - apartmány
La Pedrera - apartmány
La Pedrera - apartmány
La Pedrera - apartmány
       Hoci na prvý pohľad Casa Milá vyzerá ako kus skaly z kameňolomu, na druhý vidno snahu o dokonalé napodobenie prírody. Žiadne rovné či kolmé tvary, ktoré v prírode nenájdete.
La Pedrera - schodisko/akvárium vedúce na prvé poschodie
La Pedrera - schodisko/akvárium vedúce na prvé poschodie
La Pedrera - átrium, svetlík
       Po Pedrere sme si dali výdatný obed v reštaurácii za rohom. A museli sme vyskúšať aj pravú katalánsku sangriu (ja v kombinácii s paellou).
Ivetkin obed so sangriou
Kolumbusov monument
       Večer nás čakalo už len Akvárium s poslednými predkúpenými lístkami a pláž, balzam na uchodené nohy. Z metra sme vystúpili na konci Rambly a po Rambla de Mar, drevenej promenáde ponad more, sme sa vybrali k Akváriu. Sranda bola, keď v polovici cesty niečo hlásili a Danka vyhlásila, že keď ideme tam rovno, tak si pohnime, lebo nejaký most zatvárajú ... Takmer sme bežali (nebolo treba, ešte za nami došiel chlapec pomalým krokom), keďže sme netušili, prečo a na ako dlho most zatvárajú ... a oni ho zatvorili pre ľudí, aby ho na chvíľku otvorili pre východ loďky z prístavu. :)
Rambla de Mar - loďky vľavo
Rambla de Mar - otvorená pre loďku
       Akvárium som zaradila do programu kvôli Danke, reku keď už idem s dieťaťom :) Nakoniec sme my, staré baby, prvé lozili popod bazénik s rajami v detskej zóne :) Ale to až po kŕmení tučniakov o 16:30. Ja som bola zvedavá hlavne na 80m podvodný tunel v akváriu s žralokmi. Ale je to hlavne reklama, sú to vlastne dva tunely po cca 40m (to akvárium so žralokmi má 36m priemer...), jeden je polovičný, tam bolo vidno viac rýb, v druhom je naozaj voda všade okolo, ale tam bolo menej rýb. Ale celkovo to bol príma zážitok, ako nad hlavou plávu okaté veľké raje a zubaté žraloky!
Akvárium
Akvárium - kŕmenie tučniakov
Akvárium - detská zóna
Akvárium - akváriá
Akvárium - podvodný tunel
Akvárium - podvodný tunel
       Na rozlúčku s Barcelonou sme peši zamierili z Akvária na pláž. Na Barcelonetu sme ani nedošli, stačila nám Sant Miquel. Je bližšie k prístavu a je taká ... ekonomická trieda - žiaden luxus :) Museli sme si namočiť nohy do mora, keď už sme boli tak blízko! Bolo to úžasné, schladiť si uchodené boľavé chodidlá!!! Priznávam, nechala som tam všetky leukoplasty z otlakov, ale bolo mi to jedno :D Večer sme už len pobalili a smútili, že nám nádherné letné dni v Barcelone končia :(
Pláž Sant Miquel
Pláž Sant Miquel
Zbohom Barcelona! Alebo radšej ... dovidenia :)



utorok 24. apríla 2018

Miss Grace II.

Ohnivá ...


Vzor: Miss Grace Shawl od Skeino LLC
Vlna: DROPS Fabel Grand Canyon (916) 150g, DROPS Fabel Silver Fox (602) 65g, DROPS Delight Red Orange Grey Print (13) 100g
Ihlice:  č. 3,5
Rozmer: cca 200x90cm




Bola som zvedavá, ako táto farebná kombinácia dopadne (bála som sa tej oranžovej v Delight priadzi) ... Aby tam nebolo ani priveľa sivej, farby riadkov a plôch som prehadzovala, plochy so skrátenými radami som posúvala do iných riadkov.
Nakoniec šatka dopadla presne ako mala :) Ohnivo :)

piatok 20. apríla 2018

Barcelona 2017 III. - na návšteve u Morenety

Moreneta je socha Čiernej Madony s dieťaťom, patrónky Katalánska, v benediktínskom kláštore v Montserrate. Je to úžasné miesto, kde som bola pred piatimi rokmi, teraz, a ak niekedy ešte niekedy do Barcelony pôjdem, určite Montserrat zas nevynechám! 


Kombinované lístky Trans Montserrat za 31,8€ (2x metro, 2x vlak, 2xlanovka na Montserrat, lanovky na Montserrate na Sant Joan i Santa Cova neobmedzene celý deň) sme si kúpili dopredu a vyzdvihli ich prvý deň v turistickej kancelárii na Placa de Catalunya. Za 5 rokov sa nič nezmenilo, tie isté časy odchodov R5 vlakov z Placa Espanya, tá istá pozemná i visutá lanovka ... A keďže pozemnou lanovkou som už išla, tento rok som si dala podmienku, že ideme visutou! Takže sme mali lístok Trans - Aeri (na pozemnú lanovku je Trans - Cremallera), hoci s rizikom, že cestou späť možno budeme vo vlaku stáť (na pozemnú lanovku sa z vlaku na Montserrat vystupuje o stanicu neskôr, t.j. nastupuje sa cestou napäť stanicu skôr a väčšinou sa tam obsadia miesta na sedenie). 
Stanica lanovky - Aeri
Privítanie i v češtine, waw!
Tam pôjdeme ... do hmly ...
Ako v horore
        O 8:36 sme teda sadli na vlak, na Montserrate sme boli asi o 10:00 ... a ostala som šokovaná nielen hustou hm,lou, cez ktorú sme takmer netrafili na schody na námestie, ale trikrát zatočeným radom k Čiernej Madone!!! Bolo jasné, že to do 10:30 nestihneme, ale pokúsili sme sa ... pritom sme urobili stand up komedy pre jedneho Japonca, čo stál v rade pred nami. Chudák, zúfalo sa snažil o nejakú peknú selfie, ale za ním stála Danka a ja, 2 ženy o hlavu vyššie ... Danka mu začala liezť do záberu schválne, potom aj Ivetka aj ja, a on chudák už nevedel, čo s rukami, ako to urobiť ... a potom pochopil, že sa zabávame a začal sa aj on, ukazoval známym, dal na fb :D Danka nakukovala, že zistíme kde na fb a ešte mu dáme lajk, ale to sa nám už nepodarilo :D No ale pol hodinka prešla, stále sme boli v prvej zákrute radu a dvere k Čiernej Madone, Morenete, zavreli ...
Schody sme ledva našli :)
Rad k Morenete
Kláštor Montserrat - vstup do kostola
       Medzi prvými sme sa rozbehli k lanovke Sant Joan, hore do kopcov. Našťastie hmla trochu zredla, trafili sme. Plus sme boli mezi prvými, rad rástol za nami. Hmlu sme nechali v údolí a tešili sa z nádherných cukrových homôľ žiariacich v slniečku. Chcela som sa prejsť až ka Santa Magdalene, bývalej pustovni až hore mezdi skalami. Minule som sa dostala len po kaplnku Sant Joan. Sľubovala som dievčatám americkú turistiku po širokom chodníčku :)
Z hornej stanice lanovky Sant Joan - v tej hmle je kláštor
Cesta ku kaplnke Sant Joan
Sant Joan a Sant Onofre
Sant Joan a Sant Onofre
Odtiaľ sme prišli
        Pustovňa Sant Onofre bola asi hneď hneď za kaplnkou. Tam je aspoň informačná tabuľa. Vznikla na prelome 15. a 16. storočia. Pomanovaná bola podľa pustovníka z 5. storočia, ktorý žil 70 rokov v púšti v Malej Ázii. Pustovňa pozostávala z vestibulu, spálne, kuchyne, kaplnky a dvoch zásobníkov na vodu. So Sant Joan bola prepojená cestičkou, neskôr len oknom. Prístup bol po Jakubových schodoch vedúcich k Santa Magdaléne.
Kaplnka Sant Joan
Kaplnka Sant Joan
Cestička k pustovni Sant Joan
Pohľad od Sant Joan na Sant Onofre (teraz už lken kaplnka Sant Joan)
       Pustovňa Sant Joan bola pomenovaná po sv. Jánovi Krstiteľovi a je zo začiatku 16. storočia. Je to príbytok vysekaný v skalách. Tiež mala dva zásobníky na vodu. Počas slnečného dňa odtiaľ vraj vidno Mallorcu a Menorcu. Kvôli úžasnej polohe sa stala miestom "dôchodku" mníchov z Montserratu. 10.7.1599 tu večeral kráľ Filip III. španielsky. Bola zničená r. 1812 počas jednej z napoleónskych vojen (Španielska vojna za nezávislosť 1808-1814) a čiastočne zrekonštruovaná v r. 1858. Začiatkom 20. storočia tu dokonca bola reštaurácia. Neskôr bola demolovaná a pustovňa opäť reštaurovaná. 
Pustovňa Sant Joan
Pustovňa Sant Joan
Pustovňa Sant Joan
Pustovňa Sant Joan
Pustovňa Sant Joan a Jakubove schody k Sv. Magdaléne
Jakubove schody pod Sant Joan
Pustovňa Sant Joan
Pustovňa Sant Joan
Schody k Sv. Magdaléne
Pohľad späť na Sant Joan
        Pustovňa Santa Magdalena, medzi dvoma skalami - veľkou a malou Magdalénou, bola  postavená v r. 1499 a zničená v r. 1812 počas Španielskej vojny za nezávislosť. Mala výhľad na kláštor a v noci tu bolo počuť aj spev mníchov. 
Už šlapeme hore ..
A koniec americkej prechádzky :(
Zvyšky Santa Magdaleny
Santa Magdalena, takto vyzerala kedysi
Santa Magdalena, výhľad na kláštor
Santa Magdalena, samí horolezci pod nami :)
Santa Magdalena
Skala Santa Magdalena
        Ten kúsok "americkej prechádzky" ku Santa Magdalene, kde končili schody, ten mi dievčatá dlho nedajú zabudnúť :) My v poltopánočkách, s kabelkami ... a vysokohorská turistika :) Ale odkiaľ som mala vedieť ??? :( Nad Magdalénou je vraj krásny výhľad na východnú časť masívu, ale s touto turistickou výbavou sme už o tom ani neuvažovali, ten kúsok k Magdalénke nám bohato stačil. Cestou hore Danka v tomto úseku stratila fixku. Ani za nič sa nevracala, ale obetavá Ivetka jej pre ňu cestou dole išla. Osud je ale osud, fixka mala ostať na Montserrate! Po návrate zo Sant Joan sme išli na obed, následne na WC ... a fixka Danke spadla do WC. Vyslúžila si 10 minútový záchvat smiechu, lebo ... Nezvratný osud 8 :D
A cesta dole ... ja na zadku :)
Sant Onofre tabuľa, Sant Joan a hore Santa Magdalena skala so stromom ...
Kláštor Montserrat - od dolnej zastávky lanovky Sant Joan
Kláštor Montserrat
Kláštor Montserrat - lanovka Sant Joan
Kláštor Montserrat
Kláštor Montserrat - výhľad
Kláštor Montserrat
Kláštor Montserrat
Kláštor Montserrat
Kláštor Montserrat
        Na obede ma opäť a dookola udivovalo množstvo ľudí ... vystihli sme ho celkom dobre, čakali sme tak 20 minút, ale za nami rad narásatol asi trojnásobne, bufetový horor ... Po obede sme išli konečne pozrieť aj baziliku ... 
Kláštor Montserrat
Kláštor Montserrat - kostol
Kláštor Montserrat - kostol
Kláštor Montserrat - kostol
Michelangelova Dahlia ...
       Boli sme tam chvíľku. Lebo keď dievčatá videli okienko s Morenetou, veriaca-neveriaca, rad-nerad, ideme si to vystáť!
       Podľa legendy Čiernu Madonu vystrúhal evanjelista Lukáš okolo roku 50 a priniesol do Španielska. Jej cesta sa dá sledovať asi do r. 718, vtedy informácie o nej miznú. Pravdepodobne ju ukryli v horách pred nájazdami Maurov. V jednen deň r. 880 pastieri v Montserrate videli svetlo smerujúce z neba k jednému miestu v skalách a počuli nebeskú hudbu. Zavolali kňaza a biskupa a spolu sa vybrali na miesto, kde ukazovalo svetlo. Tam v jaskyni našli Čiernu Madonu. Biskup ju chcel odniesť do kláštora v Manrese, socha ale po ceste oťažievala, až bola taká ťažká, že je nevedeli odniesť a ostala v horách. V nasledujúcich rokoch začali v Montseratte stavať kaplnky a od 11 storočia sa už spomína aj samotný benediktínsky kláštor s Čiernou Madonou. Bohužiaľ, najnovšie výskumy zistili, že socha pochádza z 12 storočia ... aj napriek tomu sa s ňou spájajú mnohé zázraky a vyzdravenia a v r. 1881 ju pápež Leo XIII. posvätil ako patrónku Katalánska. 
Cesta k Morenete
Cesta k Morenete
Cesta k Morenete
        Fotiť sa mohlo, bez blesku. Stihla som čo som stihla .... Moreneta zčernela časom, možno od veľkého počtu sviečok, ktoré pri nej veriaci pálili ... Celá je chránená sklom, z ktorého je cez otvor prístupná jej pravá ruka s guľou. Ľudia prechádzajúci okolo sa na chvíľku zastavia, dotknú sa guľe a v mysli im prebehnú možno motlitby, prosby či poďakovanie.
Čierna Madona - Moreneta
Chodník Ave Maria za Morenetou
Chodník Ave Maria za Morenetou
       A potom sme už doslova bežali na lanovku, lebo Mirka s Helou ešte chceli stihnúť Poble Espanyol :) Cestou dole pred lanovkou Hela priznala, že ešte šťastie, že ráno bola hmla, a nič nevidela :D 
Lanovka z Montserratu
Kláštor Montserrat
        Po turistike na Montserrate som sľubovala Danke nákupy v Aréne ... že ja sedím na kávičke a ona môže bahať. A opäť šok! Všetky obchody, okrem reštaurácií, boli zatvorené!!! Tak sme sedeli, papkali, Danka s nami, a večer sa vyviezli eskalátormi na strechu Arény na Placa Espanya a pozelali sa na farebnú hru striekajúcej a hrajúcej Fontány de Montijuc.
Nákupné centrum Aréna na Placa Espanya
Fontána de Montijuc
       Večer Hela objavila dôvod všetkých dnešných zvláštnych úkazov. 12.10. majú v Španielsku štátny sviatok, tzv. Španielsky deň. Samozrejme majú voľno. Preto boli obchody zatvorené, preto bolo toľko veľa turistov na Montserrate, preto bola v Barcelone veľká demonštrácia proti oddeleniu Katalánska a my sme sa jej, našťastie, vyhli. Ale keď Mirka vyhlásila, že teda videla už veľa hôr a skál, ale také ešte nevidela, tak som naozaj zaspávala spokojná :)