Počas júlového výletu v Krakove sme navštívili aj soľnú baňu Wieličku a koncentračný tábor z II. svetovej vojny - Osvienčim. Nakuknite na tieto miesta so mnou ...
Wielička (Wieliczka) patrí medzi prvých 12 poľských objektov zapísaných
do Zoznamu svetového kultúrného a prírodného dedičstva UNESCO. Prvá soľ
sa na týchto miestach získavala už v období neolitu, 4000 rokov pred
n.l.. Vtedy tu získavali soľ odparovaním soľanky zo soľných
žriediel.
Na históriu odparovania soľanky sa v novodobých dejinách nadviazalo v 12.
storočí a už v 13. storočí sa začala aj ťažba kamennej soli. Veľkú podporu
baníci vtedy našli u sv. Kingy (Kunegunda, 1234 - 1292), kráľovnej,
ktorá istý čas pobývala aj na Pieninskom hrade. Odvtedy si v priebehu
storočí baníci vytvárali nové chodby, štôlne, komory i kaplnky.
Skrášľovali si ich sochami z dreva i tmavej kamennej soli. Až do r.
1996, kedy bola ťažba soli v bani zastavená.
|
Wielička - vchod |
Dnes Wielička slúži na liečebné a ozdravné pobyty kvôli vynikajúcej
klíme. Pozrieť si jej rozprávkovú podzemnú krásu sa dá v dvoch typoch
prehliadok - turistickej a baníckej.
|
Wielička - Koperník |
|
Wielička - sv. Kinga |
|
Wielička - vypaľovanie metánu |
|
Wielička - pôvodné schody |
My sme mali objednanú turistickú prehliadku s poľským sprievodcom, lebo
slovenský mal dovolenku. Škoda, lebo pán dosť mlel a ťažko som mu
rozumela aj ja, nie to ešte deti. Trvala asi 3,5 hodiny a bola to taká
príjemná, dlhšia prechádzka v podzemnej krajine. Mňa najviac očarila
podzemná katedrála - kaplnka sv. Kingy, kde sa pravidelne konajú aj sv.
omše a sobáše. Fascinovali ma obrovské drevené konštrukcie v niektorých
komorách.
Priam óda na ľudskú šikovnosť a nespútaného ducha. Menej ma ale zaujímali
soľné sochy - trpaslíci, dinosauri, baníci pri rôznych činnostiach - aj
ma to už asi nebaví, aj som hľadala kvôli močovému mechúru každé WC :)
Takže priznávam, chyba bola vo mne. Ale aj naše deti sa tvárili tak, že
ok, prežili sme ale stačilo. No bolo to dlhé a ku koncu už únavné - možno by im
teda viac vyhovovala banícka prehliadka. Vyskúšať si prácu baníkov v
baníckych kombinézach by bolo pre nich isto zaujímavejšie
:)
|
Wielička - podzemná katedrála - kaplnka sv. Kingy |
|
Wielička - podzemná katedrála - hl. oltár sv. Kingy |
|
Wielička - chodba |
|
Wielička - komora Michalovice |
|
Wielička - lokomotívka zo Sexmisie |
Počas cesty domov z Krakova sme sa zastavili v
Osvienčime.
Tento koncentračný tábor bol založaný Nemcami v polovici r. 1940 na poľskom území, na mieste
starých kasární pri dedinke Oświęcim. Keďže v tom období poľské územie
patrilo Nemcom, dostal nemecký názov Auschwitz (Auschwitz I.). Slúžil
ako pracovný tábor určený na umiestnenie nepriateľov Tretej ríše a ich
postupnú elimináciu pri otrockej práci a živote v neľudských podmienkach. Bol však malý a nacisti už
dávno plánovali židovský holokaust (vyhladenie) ... preto
o 6km ďalej už dopredu zrovnali so zemou dedinku Brezinka a na jej
mieste postavili r. 1941 obrovský koncentračný tábor Auschwitz -
Birkenau (Auschwitz II.) pre 125 000 väzňov. Po schválení plánu
židovského holokaustu 20. januára 1942 na konferencii vo Wannsee (plán
na vyvraždenie 11 000 000 Židov z krajín obsadených Nemeckom, presné
počty pre jednotlivé krajiny ...) sa začalo priemyselné masové vyhladzovanie Židov v Birkenau ... Z vlaku, z dobytčích vozňov na
triediacu rampu, odtiaľ chorí, deti pod 16 a starí nad 40 rovno do plynu
a tí Židia, čo prežili túto selekciu, umierali v neľudských podmienkach v Auschvitz II. do 3
týždňov ...
|
Vstup do Auschwitz I. - Práca oslobodzuje |
|
Veľmi škaredá matematika |
Naša pani sprievodkyňa nám poskytla veľmi podrobný a emotívny
komentár. Aj bez týchto emócií toto miesto pôsobilo depresívne ...
dostalo ma už v druhom baraku, keď je na veľkej stene fotka troch malých
detí vedúcich sa za rúčky a idúcich do plynu ... aby moje deti nevideli
slzy, musela som sa odvrátiť, ale ako pre matku bola táto fotografia
pre mňa zdrvujúca ... Ani tu a neskôr ani v iných barakoch som nemohla
fotiť. Snažila som sa nepodliehať emóciám, ale fotiť haldy vlasov,
kufrov, topánok či okuliarí mi pripadalo morbídne, no nemohla
som .. aj z úcty k ich niekdajším majiteľom. Takisto som sa cítila v
plynovej komore, fotiť to miesto, potom fúrik na prenos tiel a spaľovacie pece ... nedalo sa ...
Ale koho to zaujíma, na stránkach koncentračného tábora a je veľmi pekne
spracovaná mapa tábora aj s fotkami a popisom miest, histórie ...
|
Auschitz I. a II. |
Nacisti mali naplánované rozšíriť Auschwitz II. na 200 000 väzňov, od r.
1942 stavali aj Auschwitz III. (ten už neexistuje), našťastie ich plány
boli zmarené. Napriek tomu je táto matematika strašná, 1 100 000
mŕtvych, poväčšine Židov ...
|
Auschitz I. - baraky |
|
Auschitz I. - baraky |
|
Auschitz I. - stena smrti medzi barakmi 10 a 11 |
V Auschwitzi I.doteraz stoja murované baraky
(pôvodné kasárne). Bol to priam luxus, lebo v Auschwitzi II. boli baraky väčšinou drevené.
|
Auschitz I. - mieto na nástupy, aj 18 hodinové ... |
|
Auschitz I. - strážna búdka pri nástupoch |
|
Auschitz I. - ostnatý drôt |
Plynová komora v Auschwitzi I. je prístupná turistom, 4 obrovské plynové komory a krematóriá (spolu boli schopné denne usmrtiť a spáliť 8 000 ľudí) v Auschwitzi II. pripomínajú
len ruiny a pamätné tabule ... ako aj drevené baraky ich zničili Nemci pri opúšťani tábora aby zahladili stopy po svojich zverstvách.
|
Auschitz I. - plynová komora |
|
Auschitz I. - ostnatý drôt |
|
Vstup do Auschwitz II. |
|
Auschwitz II. - mužská strana |
|
Auschwitz II. - triediaca rampa |
|
Auschwitz II. - ženská strana |
|
Auschwitz II. - všade drôty a strážne budy |
|
Auschwitz II. - pohľad od triediacej rampy na vstup |
|
Auschwitz II. - dobytčí vagón |
Druhýkrát ma emócie dobehli (a vybehli mi slzy) v Auschwitzi II. na ceste smrti ... ceste medzi rampou, kde prebiehala selekcia a plynovou komorou. Po tejte ceste prešlo 900 000 Židov - rovno do plynu ... koľko ľudských osudov nesie na svojich pleciach? Koľko strachu, sĺz, bolesti ...
|
Auschwitz II.- cesta do plynu (fotené od plynovej komory k rampe) |
|
Auschwitz II.- pamätník na mieste plynovej komory |
|
Auschwitz II.- pamätník, pamätné tabule písané v jazykoch všetkých obetí ... |
|
Auschwitz II.- plynová komora, pozostatky |
|
Auschwitz II.- vstup do "prezliakární" - tu sa vyzliekli, dostali mydlá a uteráky, aby ticho a poslušne vkročili do "sprchy", kde po vdýchnutí Cyklónu B umierali za 10 -20 minút ... |
|
Auschwitz II.-jazierko s ľudským popolom |
|
Auschwitz II.- barak |
Auschwitz bol oslobodený 27. januára 1945. V tom čase tam bolo 7 000 väzňov. Nemci tu nechali len chorých. Zdravých sa snažili premiestniť do iných táborov. Neuveriteľné, keď si predstavíte, že prehrávali vojnu, ustupovali a vliekli so sebou väzňov ...
|
Auschwitz II.-barak |
O Osvienčime sa veľmi ťažko píše ... treba ísť a vidieť, precítiť a nezabudnúť ... a ja ďakujem, že ste mi robili spoločnosť aj na týchto nepríjemnych miestach.
Ach veru ťažko sa píše o takom mieste...ale ísť tam to ja nedokážem aj manžel mi to zakázal lebo ma pozna :-( Preto ďakujem aspoň takto trošku na fotkach si mi to približila. Maj sa krásne Marti.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Marienka, veru je to také zvláštne miesto, ale som rada, že som bola. Sprievodkyňa nam vravela, že robia nie len take rýchle, 4h prehliadky, ale aj 2dňové - no toľko depresie by už bolo aj na mňa priveľa, to je pre vedcov a nie pre ľudí ...
OdstrániťPapa a krásnu jeseň
...až mi naskočili zimomriavky...a bolí to o čosi viac, že ľudia sa stále nepoučili...Ala
OdpovedaťOdstrániťSouhlasím, lidi nesmí zapomenout! Nikdy neříkej nikdy, ale myslím, že já žádný koncentrační tábor nenavštívím, prostě bych to nedala... Úplně mi stačí občas projet Terezínem, pevnost je vidět ze silnice...
OdpovedaťOdstrániťDěkuji, že si nás provedla Marti a máš můj obdiv, že si to ustála...
Moc zdravím, Helena
Mila Marta,
OdpovedaťOdstrániťani neviem ako som sa dostala na tvoju stranku, aaaaaaa.Jana Dohnalova a jej kniha ....v Oswiemcime sme boli s muzom pred 10 rokmi, sucast jeho vyskumu spojene s R.Heydrichom.(Heydrich je zodpovedny za cely holocaust jeho metodologia-spomenula si Wannsee konferenciu v 1942).Nebolo to lahke potlacit emocie, ale clovek sa musel dostat do akehosi stavu "zotrvacnosti", lebo ja by som sa rosypala pred samotnou branou muzea. Ono sa to cele obdobie za 2.svet.vojny neda dodnes pochopti a preto by muzeum malo sluzit pre buduce generacie, verim , ze v dnesnej dobe rychlej komunikacie sa nikomu nikdy nepodari skryt totalny horor ako je Auschwitz. Jedno coho sme si vsimli, okrem chladu a zimomraviek na chrbate, bolo absolutna prazdnota a ticho, ani jedna lastovicka by si v byvalych drevennych obydliach nenanosila dostatok materialu na hniezdo.Ani sa necudujem.Ci uz z praktickych dovodov, muzeum sa snazi udrziavat drevenice pre nove generacie,ci z inych dovodou, jednoznacne by som sa v takom prostredi nerada ocitla v noci.Kedze uz 15 rokov nezijem na Sk,snazim sa chodit domov kazdy rok a vzdy sme si nasli cas na stretnutie s p.Tausovou na kavu a zakusok, teda az po par rokov, ked sme dozvedeli o Desinkinej smrti.Desinka ako 14r. s jej sestrou Irenkou 16. a ich otcom boli do r.1943 v bezpeci, ked ich musel niekto udat a vsetci traja skoncili v koncentracnom tabore. Ich otec neprezil vojnu, a jeho dve dcery boli presunute do Ravensbruku (na nutene prace pre zeny,).Tento presun im zachranil zivot.Po cely zivot sa o Ravensbruku a ani Oswiemcime nedalo rozpravat. Prilis vela bolestivych spomienok...
Ďakujem Vám za Vašu reakciu. Auschwitz sa určite emotívne dotkne každého, kto tam vstúpi a zanechá v ňom stopu... a môžeme byť len radi, že je to len tá emotívna a nie reálna, fyzická skúsenosť ...
Odstrániť