Miláno 2015 I.

Pred mesiacom som, vďaka zlatému WizzAiru a jeho priamym letom z Košíc do Milána, strávila 3 krásne dni s kamoškami v Taliansku. Spali sme v Bergame, dva dni sme strávili v Miláne a jeden v Bergame.

Navarte si kávičku, vyložte nohy na stôl a prejdite sa so mnou ...

Leteli sme v piatok o 18:40 ... a o 15:15 sa mi konečne po 2 mesiacoch "číhania" na internete  podarilo kúpiť lístky na vždy beznádejne vypredanú Poslednú večeru od Leonarda da Vinciho! Na sobotu ráno 9:00. Čakalo nás skoré vstávanie ...

Bergamo - Porta Nuova

Bolo niečo po šiestej v sobotu ráno  a Bergamo ešte tvrdo spalo, keď sme už šľapali na vlak. Len jeden predavač - ranostaj otváral svoj stánok s novinami.

Bergamo - kostol Santa Maria Immacolata delle Grazie

Bergamo - vlaková stanica

Zvládli sme nákup lístkov na vlak v Bergame, aj vymotať sa z vlakovej stanice v Miláne a kúpiť lístky na metro. Po ceste k nášmu prvému cieľu v Miláne - k Poslednej večeri - sme sa zastavili na  Dómskom námestí (Piazza del Duomo) kúpiť lístky do Milánskej katedrály. Bolo pol deviatej, v rade pred nami stáli dvaja ľudia ...

Milánsky Dóm - prvý pohľad pri východe z metra

kostol Santa Maria Delle Grazie

 Lístky na Poslednú večeru sme si vyzdvihli v pokladni múzea obratom, bez problémov. Boli to jediné lístky, ktoré som kupovala cez internet dopredu. Prečo? Prešpekulovaní Taliani síce predávajú internetové lístky, ale na rozdiel od Francúzov a Angličanov, ktorí takéto lístky predávajú so zľavou, Taliani ich predávajú s prirážkou - rezervačným príplatkom!!! K Poslednej večeri stál lístok 6,5€, príplatok bol 1,5€ ku každému lístku. K lístkom do Dómu i múzeí si štandartne dajú priplatiť aj 2€ :(  Vrcholom je, že na niektorých stránkach akoby náhodou nefungovala rezervácia vôbec - ale môžete zavolať a rezervovať si lístok telefonicky :) Len keď tá náhoda trvá 2 mesiace, je jasné, že vlastne rovno odrádzajú cudzincov, majú dosť domácich záujemcov :(

Kto má teda záujem vidieť v Miláne Poslednú večeru, voľné lístky treba sledovať na stránke Cenacolo Vinciano. (Postupujte Official Website - Cenacolo Vinciano - vľavo hore English - vpravo v strede Cenacolo Vinciano Buy - tretia záložka Buy. A pozor - pre nákup sa treba zaregistrovať dopredu a vyplniť adresu, aby ste v poslednej chvíli nezmätkovali a karty Vám v strese  nelietali po celej kancelárii, ako mne :)) Lístky uvoľňujú vždy na cca 3 mesiace dopredu, vypredajú sa rýchlo - hlavne v sezóne, ale priebežne sa nejaké lístky objavujú opäť, stačí mať šťastie ako my. No a tí najšťastnejší samozrejme vrazia bez prípravy do čiernych dverí pri kostole, kúpia lístky a strávia tichých 15 minút v nemom úžase nad Poslednou večerou i nad tým, ako sa im tam podarilo dostať :D

Santa Maria Delle Grazie - vstup k Poslednej večeri (Cenacolo Vinciano 1495 – 1497) v jedálni dominikánskeho kláštora

Pri Poslednej večeri sa nesmie fotiť, tak si ju vychutnajte aspoň z internetu ... Bol to krásny prvý zážitok v Miláne - na raňajky Posledná večera :)

Santa Maria Delle Grazie - pohľad k oltáru

 Aj samotný kostolík Santa Maria Delle Grazie pôsobí veľmi príjemne, priam útulne. Spolu s dominikánskym kláštorom ho dal postaviť v 15. storočí Francesco I. Sforza, ktorý tu plánoval rodinnú hrobku Sforziovcov. Leonardo da Vinci mu vymaľoval jedáleň kostola, Bramante postavil sakristiu i apsidu kostola (priestor za oltárom) a z plánov nakoniec zišlo. Počas II. svetovej vojny bol dokonca kláštor zbombardovaný a je len šťastie, že sa stena, ktorá v jedálni ostala stáť, bola tá najdôležitejšia - s Poslednou večerou ...

Santa Maria Delle Grazie - pohľad k vstupu

Santa Maria Delle Grazie- gotické klenby

Santa Maria Delle Grazie - átrium kláštora

 Po Santa Maria Delle Grazie sme sa chceli pozrieť na Dom Atellaniovcov a Vinicu Leonarda da Vonciho. Je to dom oproti kostolu, kde možno aj býval Leonardo, keď maľoval Poslednú večeru. Jedno z tých múzeí, ktoré otvorili počas Expa 2015 a kde rezervácia na lístky asi nikdy nefungovala ... Tak sme sa optiomisticky postavili pred pokladňu, že chceme lístky :) Naivné :) Že najskôr majú 4 voľné lístky na 13:00. Tak sme ich kúpili s tým, že síce budeme lietať po Miláne tam a späť, ale uvidíme čo chceme. A išli sme sa prejsť po Via Magenta k kostolu kostolu San Maurizio al Monastero Maggiore. 
Je to taký nenápadný kostol zvonku, že sam zabudla odfotiť priečelie. Jednoducho súvislo zapadá do pozvoľna plynúcej ulice a keď neviete, čo hľadať, aj ho prehliadnete ... Jeho bohatstvo je vo vnútri. Právom ho nazývajú Milánskou Sixtínskou kaplnkou. 

kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - verejná časť

 Kostolík patril ženskému kláštoru benediktínok a preto za oddeľovacou stenou je druhá časť kostola (väčšia), kde mali prístup iba mníšky.

kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - časť pre mníšky

kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - Opäť Posledná večera - tentokrát pomaly na obed :)

kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - časť pre mníšky

Pri prvom talianskom kapučínku sme nabrali sily na výstup na strechu Milánskeho Dómu ...  Ale najsôr sme sa pochválili -  keď sme sa k Dómu vrátili o jedenástej, pred každou pokladňou stáli nekonečné, x-krát zatočené hady. Vyzeralo to na také 3hodinové čakanie na lístky. Kúpiť lístky ráno bol veru dobrý nápad :)

Milánsky Dóm - schody na strechu Dómu

A už sme len šľapali a šľapali ... :)

Milánsky Dóm -strecha

Milánsky Dóm - mravčekovia na Piazza del Duomo

Milánsky Dóm - strecha Dómu s avantgardnou výstavou moderných sôch

Milánsky Dóm - strecha Dómu

Milánsky Dóm - strecha Dómu

Milánsky Dóm - pohľad na Kráľovský Palác (Palazzo Reale)

 Do Milána sme šli vybavené šatkami, rešpektujúc talianske zvyky, že do kostola sa chodí so zahalenými pleciami a bez výstrihov. Ale po ceste zo strechy dolu len mňa upozornili, že sa mám zahaliť - a už to bolo jasné, kto je za sobotu vyhlásený za najväčšiu šľapku :) Sranda musí byť, ale samozrejme, príkaz som bez slova rešpektovala !

Milánsky Dóm - hlavná loď

 Milánsky Dóm sa staval od 14 do 20. storočia v gotickom štýle. Je druhou najväčšou katedrálou na Apeninskom poloostrove po Katederále sv. Petra vo Vatikáne a  piatou na svete ... proste je obrovská, vojde sa do nej 40 000 ľudí.  Uchvacuje už zvonku každého svojou žiarou bieleho mramoru. Vnútro je obrovské, tajomné a chladné - ale tak to má v správnom gotickom kostole byť.

Milánsky Dóm - hlavný oltár

Milánsky Dóm - hlavný oltár

Milánsky Dóm - gotické klenby

Milánsky Dóm

 Vpravo za hlavným oltárom sa nachádza vchod do hrobky sv. Karla Boromejského (Carlo Borromeo) (1538-1584). Bol to taliansky biskup a kardinál, ktorý napr. zaviedol uzavreté spovedlnice kvôli zachovaniu súkromia.

Krypta sv. Karla Boromejského

Hrobka sv. Karla Boromejského

Tajomná kaplnka v krypte Karla Boromejského

 Prešli sme si aj podzemie Dómu, kde sa nachádzajú pozostatky katedrály, na ktorej základoch stavali súčasnú bieloskvúcu katedrálu.

Podzemie Milánskeho Dómu

Podzemie Milánskeho Dómu

Milánsky Dóm - veľkolepá vstupná brána

Milánsky Dóm

Piazza del Duomo - vstup do Galérie Viktora Emanuela II.

 Z Dómskeho námestia nás vyhnali davy turistov (Kráľovský palác sme si premyslene nechali na nedeľu ráno), ale aj blížiaca sa jedna hodina a čakajúce Vinice Leonarda da Vinciho ...

Leonardov dom a vinice - La Vigna di Leonardo

 Okrem domácich sme boli v našej skupinke asi 25 ľudí  jediní zahraniční turisti - no ako som spomenula, domáci si zavolajú a pre cudzích internetový portál na nákup lístkov netreba, zaplnia to aj domáci turisti ...

Leonardov dom a vinice

 Samotný dom je malý, vstup je drahý (10€ - vstup do Dómu, na strechu, do hrobiek i múzea Dómu stál 11€), ale neuveriteľne romantický. Daroval ho v r. 1490 Ludovico Sforza rodine svojich dvoranov a diplomatov Atellaniovcov, ktorí v ňom žili do 17. storočia. Od r. 1919 dom vlastnil senátor Ettore Conti, ktorý dal dom prestavať svojmu nevlastnému synovi, známemu Milánskemu  architektovi Pierovi Portaluppimu. 

Leonardov dom a vinice

Leonardov dom a vinice

Leonardov dom a vinice

Leonardov dom a vinice

Leonardov dom  - Hala zverokruhu

Leonardov dom - Hala portrétov Sforziovcov

Leonardov dom - Contiho pracovňa

Leonardov dom - Hala so schodiskom

Leonardove vinice - záhrada

Leonardove vinice - záhrada

Leonardove vinice - záhrada

 V čase života a tvorby Leonarda da Vinci v Miláne bol Leonardo obdarovaný v r. 1482 tiež Ludovicom Sforzom veľkými vinicami, ktoré susedili so záhradami Atellaniovcov a neskôr sa postupom dejím stali súčasťou ich záhrady. Vinice vo veľkej miere padli za obeť výstavbe, ale pri rekonštrukcii domu Portaluppim sa predsa našli zvyšky pôvodnej vinice - Leonardovej vinice.

Leonardove vinice - koniec záhrady - a konečne  trochu viniča ...

Leonardove vinice - záhrada

Leonardove vinice - záhrada

Bolo pomaly pol tretej, keď sme si dopriali výdatný obed v pizzerii pri kostole Santa Maria Presso di San Satiro. Je to kostolík blízko Piazza del Duomo, známy 3D freskou Bramanteho - priestor za oltárom so šírkou 97cm vyzerá vďaka využitiu perspektívy na 10m.

Kostol Santa Maria Presso di San Satiro

Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - vstup

Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - Bramanteho perspektíva

Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - Bramanteho perspektíva

 Keď sme sa tretíkrát tento deň dostali na Piazza del Duomo, konečne bola Katedrála zaliata popoludňajším slnkom a dokonale biela, žiarivá. Nastal čas fotenia :)

Piazza del Duomo

Milánsky Dóm a JA :)

Milánsky Dóm a MY :)

Len pozvoľna sme si to namierili k zaujímavej Galérii Viktora Emanuela II. Na nákupy v tejto časti sme veru nemali, ale pozeranie je zadarmo! Len zmrzlinu by sme aj zvládli, aj chceli - ale 30 metrový rad nás odradil dokonale :)

Galéria Viktora Emanuela II.

Galéria Viktora Emanuela II.

Galéria Viktora Emanuela II.

Ani sme nevedeli ako, ale z Galérie nás to vyhodilo priamo na námestí la Scaly ...

Piazza della Scala

 Samotné slávne divadlo vyzerá veľmi nenápadne ...

La Scala

Na stránke divadla sa vôbec nedalo zistiť, kedy sa vrámci návštevy múzea dá nakuknúť aj do divadla, kedy nie. Na stene divadla sme to ale našli hneď ... bolo 16:55 ... Stíhame? Nestíhame? Múzeum bez divadla nás ani nelákalo ... Keď nevieš ako ďalej, opýtaj sa :), tak sme sa opýtali v pokladni a tam povedali, že stíhame! A stihli sme posledné 3 minútky prístupnej divadelnej sály, kde uvádzal svoje opery slávny Verdi ...

La Scala - otváracie hodiny múzea a všetko ostatné ...

divadlo La Scala

divadlo La Scala

Tiež si myslíte to, čo my? :) Malé, decentne vyzdobené ... košické divadlo vyzerá oveľa honosnejšie! Ale košické divadlo nemalo Verdiho, Donizettiho, Callasovú ...

divadlo La Scala - prezidentská lóža

múzeum La Scala - Gaetano Donizetti

múzeum La Scala - Giuseppe Verdi

múzeum La Scala - Maria Callas

múzeum La Scala

múzeum La Scala

múzeum La Scala

múzeum La Scala

Pri východe z múzea sú na schodoch plagáty z premiér slávnych opier - Aida, Bohéma, La Traviata, Otello, Tosca, Rigoletto - históra na schodisku ...

múzeum La Scala - premiéra Aidy

Vybrali by sme si :)

Posledným klincom soboty mala byť Galéria Brera. Ale mali sme dosť chodenia, tak sme si len pozreli krásne nádvorie galérie a samotnú galériu sme si nechali na budúce ;)

Galéria Brera

Pri odchode som si spomenula, že po obede sme sa zabudli zastaviť na malom romantickom nádvorí Piazza Mercanti, ktoré bolo v stredoveku,  pred vznikom Dómskeho námestia, centrom Milánskeho života. Tu sídlil súd, väznica, tu sa v mestskej sále konali trhy i svatby ... a teraz je to malinké námestie, ktoré prehliadnete za nevkusnými schodami ...

Piazza Mercanti - prístup

Piazza Mercanti

Piazza Mercanti

Týmto sme sobotný plánovaný program úplne vyčerpali a naozaj sme privítali trištvrtehodinový oddych vo vlaku. Tešili sme sa na nedeľu ráno, keď sme už nemuseli vstávať o piatej! Ako málo stačí ku šťastiu po krásnom, ale vyčerpávajúcom dni v Miláne :)