Andalúzia 2018 III. - Alhambra je splnený sen

      Ak sa ešte pamätáte, v Granade som zaspávala so zimnicou ... a ráno som sa zobudila vyspatá, bez zimnice ... a takmer bez hlasu. To samo o sebe nebol až taký problém, lebo hrdlo a hrtan neboleli.

      Poobliekali sme sa a zabehli na raňajky do reštiky La Espera pred hotelíkom. Boli sme prvé zákazníčky :) Čaj bol veľký a tak rozprúdil krv, že sme dostali chuť aj na výdatné raňajky a ochutnali španielsku omeletu - omeletu s varenými zemiakmi. Nebola zlá, ale teplá by bola lepšia :) Posilnené sme vyrazili hore ulicou k Alhambre. Práve načas, bolo 8:40 a mali sme lístky na 9:00 do Nasridovských palácov. 

Raňajky - omeleta espanya a čaj

Brána s granátovými jablkami(Puerta de las Granadas)

       Za bránou s granátovými jablkami sme si vybrali pešiu cestu vľavo, ktorá je najkratšia a aj najstrmejšia ... a šľapali sme opäť hore kopcom. Problém je v tom, že citadela Alhambry je na kopci, ale vstup je z opačnej strany kopca, takže sme popri múre prešli celú Alhambru hore kopcom, potom na vstupe ukázali lístky a vlastne sa vracali naspäť po vrchole kopca. Ja šál na nose, fučala som ako lokomotíva, Gabi desať krokov predo mnou s úsmevom :) Po príchode ku vstupu ma bolel už každý nádych na prieduškách, tešila som sa koncu nekonečného kopca, naopak Gabi vyhlásila, že ako rýchlo to prešlo :D Naspäť po Alhambre po rovnom bola cesta pre moje utýrané priedušky prijateľnejšia, oddýchli si.

Fontána Karla V.(1545) pri Bráne Spravodlivosti (Puerta de la Justicia)

Patio de Machuca - vpravo prvý Nasridovský palác, sála Mexaur

      Pred Nasridovské paláce sme došli o 8:59. A tam rad na 15 minút!!! Bála som sa, či nebudú problémy, keďže všade píšu, že príďte načas, inak vás nepustia ... Posledný v rade vedeli po anglicky a mali lístky na 9:30. Predposlední v rade po anglicky nevedeli. Tak som obehla celý rad, aby som sa opýtala na začiatku :) Tam sa pani usmiala, že celý rad je na 9:00, že všetko ok a mám sa postaviť na koniec radu. Odviedla nás opäť dozadu a keďže vedela anglicky aj španielsky, naozaj jej každý po ceste potvrdzoval, že je na 9:00. Takže nás odviedla až pred tých posledených, čo nám povedali, že majú vstup o 9:30. A asi 4 miesta pred nami vytiahla z radu pár, čo mal vstup na 8:30 a vzala ich dopredu ... takže žiadne striktné, nepustíme vás ... v pohode pustili aj pol hodiny po termíne. Keď začali púšťať, išlo to rýchlo, lebo vlastne celý rad nás pustili do 10 minút.  

Mexaur palác - sála - detail

       História Alhambry začína v r. 1238, kedy vládu v Granade prevzal prvý z dynastie Nasridovcov, Muhammad I., a rozhodol sa na kopci oproti Albaicínu, kde dovtedy sídlili sultáni, postaviť strategicky vojenskú pevnosť. Nasledujúce pokolenia dynastie z pevnosti urobili citadelu, mesto opevnené múrmi, s palácmi, domami a záhradami. Tu vládli do 2.1.1492, kedy katolíckym kráľom Izabele a Ferdinandovi odovzdal kľúče od Granady jej posledný maurský vládca Boabdil. Po 11ročnej vojne tak padla posledná maurská bašta na Iberskom poloostrove.
      Prvý z Nasridovských palácov, ktorý sme videli, bol Mexaur palác - sála a nádvorie. Dali ho postaviť sultáni Ismail I. (1314-1325) a Muhammad V. (1362-1391). Bolo tu priveľa ľudí, veď celý rad pred nami ... neskôr sa to rozptýlilo. Hlavne v sále bolo dosť prítmie a cez to množstvo ľudí sa nedalo veľmi fotiť. Každý bol uchvátený prvým dotykom s nádhernou výzdobou stien. Prvé zdobené, čipkované omietky, mozaiková výzdoba, drevené stropy ... ľudia sa nevedeli nabažiť prvých detailov a naozaj filigránskej práce dávnych arabských majstrov.

Mexaur nádvorie a fasáda Paláca Comares

Fasáda Paláca Comares

      Palác Comares dali postaviť Yusuf I. (1333-1354) a Muhammad V. (1362-1391). Ponúka jeden z klasických pohľadov na Alhambru - Patio de Arrayanes (Myrtové nádvorie).

Palác Comares - Patio de Arrayanes(Myrtové nádvorie)

Palác Comares - Patio de Arrayane s vežou Comaress

       V Paláci Comares je ale aj iný historický poklad - Sála veľvyslancov (Salón de Embajadores, pôvodná trónna sieň sultánov) vo veži Comares. Z tejto sály vyslala v r. 1492 Izabela Katolícka Krištofa Kolumba, aby objavil západnú cestu do Indie ... Je zdobená dreveným stropom predstavujúcim sedem stupňov nebies, ktoré musí prejsť moslimská duša pri ceste do raja. Na stenách ja štuková čipkovaná výzdoba. Pôvodná podlaha je zachovaná len v strede miestnosti a je ohradená, aby sa na ňu nestúpalo.   

Palác Comares - Sála veľvyslancov

Palác Levov - Nádvorie levov

       Palác Levov dal postaviť Muhammad V. (1354-1359 a 1362-1391), najväčší nasridovský sultán, ktorý dal Alhambre najväčší lesk a Granadskému kráľovstvu pokoj a rozmach vďaka svojmu priateľstvu s Petrom I. Kastílskym. Vystála som si tu chvíľu, aby som si odfotila Leviu fontánu bez turistov ... Teórií o jej symbolike je niekoľko. Podľa jednej išlo o hodiny - podľa toho ktorému levovi striekala voda z papule, toľko bolo hodín. Kresťania po dobytí Alhambry v r. 1492 stroj fontány rozobrali a už nikdy nezložili ...Podľa inej teórie 12 levov symbolizuje 12 znamení zverokruhu, 12 mesiacov v roku alebo je to symbolika so Šalamúnovou Knihou kráľov, kde 12 volov drží veľký pohár. 124 mramorových stĺpov nádvoria predstavuje palmový háj a v čase života v paláci predstavovala vyššiu možnosť súkromia. Čipková štuková výzdoba stĺpov je neuveriteľná, v okolitých sálach uchvacuje aj kvapľová štuková výzdoba. 

Palác Levov - Nádvorie levov

Palác Levov - Nádvorie levov

Palác Levov - Nádvorie levov

Palác Levov - Nádvorie levov

Palác Levov - Nádvorie levov

Palác Levov - Nádvorie levov

       Sála Abencerrajes sa používala ako súkromné obydlie. Od nádvoria s levmi bola oddelená drevenými dverami. Prístupné je centum domu s fontánou na prízemí, v bočných dverách ale boli schody s prístupom na poschodie, ako všade v Alhambre.

Sála Abencerrajes

Sála Abencerrajes - osemcípa hviezda ako nebeský baldachýn

Sála Abencerrajes - osemcípa hviezda ako nebeský baldachýn

      30m dlhá Sála kráľov pravdepodobne slúžila na oslavy a stretnutia, katolícki králi tu mali kaplnku.  

Sála kráľov (Sala de los Reyes)

Sála kráľov - maľovený strop jednej z 5 prislúchajúcich splální

      Sála Dvoch sestier je vďaka najbohatšej a najkrajšej čipkovej štukovej výzdobe najzaujímavejšou časťou Paláca Levov. Bolo to súkromné obydlie, rovnako ako Sála Abencerrajes, so spálňami na poschodí a nádherným výhľadom Lindaraja do záhrad. Nízko položené okná poskytovali výhľad moslimom sedávajúcich na vankúšoch a otomanoch. 

Sála dvoch sestier

Sála dvoch sestier

Balkón - výhľad Lindaraja

Výhľad Lindaraja

Výhľad Lindaraja

Výhľad Lindaraja

Nádvorie Lindaraja

Nádvorie väznenej vdovy

       Za nasridskými palácmi nasledovali strohé a jednoduché miestnosti katolíckych veličenstiev. Preleteli sme ich bez zastavenia. Odbočku do šatne kráľovnej sme si ani nevšimli, ale možno ani nebola prístupná. Spomínam to preto, že podľa sprievodcu je to jediná zdobená miestnosť katolíckych veličenstiev, ale nevideli sme ju. Zato výhľad na nádherný biely Albaicín nás sprevádzal celou Alhambrou. Keď som videla prvýkrát Pustovňu sv.Michala na kopci, povedla som Gabike, že dobre že sme tam boli včera, lebo ak by som to najskôr videla takto z Alhambry, nedostala by ma tam :D

Albaicín z Alhambry

Nádvorie Lindaraja

     Partal bol miestom súkromných rezidencií rodín, slúžiacich na dvore sultána. Mnoho domov už neexistuje, zachovali sa ale veže, zvonku neprívetivé časti hradieb, zvnútra paláce s výzdobou rovnou Nasridovským palácom ... Pozreli sme si len Vežu žien, hneď pri východe z Nasridovských palácov (aj to len zvonku, ono aj tá dokonalá čipková výzdoba omrzí :) ), lebo sme sa museli vrátiť do Alcazaby - najstaršej časti Alhambry, vojenskej pevnosti. 

Záhrady Partal - Veža žien

Záhrady Partal - Veža žien

       Cestou do Alcazaby sme objavili automaty na kávu pri Bráne vína ... otočila som to tam nasledujúcu hodinu (kým sme sa túlali po Alcazabe a po Paláci Karla V.) asi 3x, teplý nápoj bol pohladením pre moje boľavé priedušky. Gabi už nechápala to množstvo kávy, ale ja som necítila kofeín, len to teplo ... 

Pred nami Alcazaba

Pohľad z veže Cubo na rad do Nasridských palácov a vpravo Palác Karla V.

      Niekde medzi vežou Cubo a vežou Vela mi skončil foťák. Pri tej večernej zimnici bolo nabíjanie batérie to posledné, čo ma zaujímalo. Ďalej som teda fotila už len na mobil ... aj to sa stáva :)

Hradby Alcazaby

Albaicín z Alcazaby

Alcazaba - ruiny pevnosti, z veže Vela

Zasnežená Sierra Nevada z veže Vela

Katedrála v Granade z veže Vela

        Po nádherných výhľadoch z Alcazaby sme sa zohriali v múzeách Paláca Karla V. (Carlos V.) Na prízemí je historické Múzeum Alhambry, s rôznymi artefaktami zo života obyvateľov Alhambry. Drevené stĺpy, okenice a dvere, ktoré by už asi ťažko odolávali vplyvom počasia, misy na ovocie, stoly s drevenou výzdobou, všetko čo vonku v Alhambre chýba a môžete si to len predstavovať. Na poschodí je Múzeum výtvarného umenia, hlavne s obrazmi granadských barokových autorov zo 17. a 18. storočia. Zaujali nás tieto obrazy, ktoré približovali život v Granade. Hrdí, krásni muži v širokých opaskoch, nádherné ženy v dlhých sukniach v štýle Carmen, plní ohňa a energie, na trhu, na koride, na lúkach ... bolo to naozaj pekné. A pritom zadarmo - vstupné je platené už vstupom do Alhambry, viac sa tu neplatí. Zastavili sme sa tu aj v obchode so suvenírmi a musela som si kúpiť knihu o Alhambre. Už sa tomu vyhýbam, lebo o chvíľu budem musieť dokupovať police :D, ale keď si človek plní sen, môže porušiť akékoľvek obmedzenia ;)

Palác Karla V. - renesančný polác z r. 1526-1550

Generalife - Dolné záhrady

       Príjemne vyhriate z múzeí sme sa vybrali cez Partal naspať ku vstupu do Alhambry, aby sme prešli na opačný kopec, do záhrad Generalife - záhrad Architekta. Bolo to letné sídlo sultánov. 

Generalife - Dolné záhrady

Nádvorie Hlavného kanála (Patio de Acequia) so severným pavilónom

Alhambra - Nasridské paláce - z Nádvoria Hlavného kanála

Nádvorie Hlavného kanála - opačný pohľad

Nádvorie Sultána (Patio de la Sultana)

Nádvorie Sultána (Patio de la Sultana)

Terasovité schodisko s vodou

Horné záhrady s romantickým výhľadom (ten domček na kopci)

Horné záhrady

Horné záhrady s romanickým výhľadom (ten domček na kopci)

Obzretie za Generalife

Krytá alej

       Celkovo sme strávili v Alhambre 4hodiny, a to sme rozhodne všetko nevideli (veže Partalu) a väčšinou sme obiehali skupinky pomalších turistov! Oficiálne na stránke odporúčajú na návštevu 3h, tak to naozaj nechápem, kto toto dá .... 

A sme vonku ...

Brána spravodlivosti (Puerta de la Justicia), pôvodný vstup do Alhambry, na úrovni Paláca Karla V.

       Po návrate do Granady sme chceli vynechať El Baňuelo (Arabské kúpele), ale isto sme chceli ešte pozrieť Kláštor Sacromonte. Nakoniec v rámci hľadania zastávky autobusu C34 na Sacromonte sme narazili aj na El Baňuelo. Chceli 5€ kombinované vstupné do kúpeľov, do arabského domu o pár ulíc ďalej a do paláca v centre Albaicínu. Palác nám už nehrozil, ale keďže sme mali čas, El Baňuelo nás zlákalo. V podstate tam nič nebolo, prázdne miestnosti kúpeľov (prezliekáreň, parná miestnosť, chladná miestnosť - na rozdiel od rímskych kúpeľov tu nemávali bazén na chladenie, oddychová miestnosť), na nádvorí bazénik. Ale ten pokoj, keď sme tam boli samé ...

Arabské kúpele - El Baňuelo

Arabské kúpele - El Baňuelo

Arabské kúpele - El Baňuelo

      Kým sme našli Arabský dom Horno del Oro, aj sme poblúdili. Tých uličiek je tam milión, ťažko odhadnúť kde treba odbočiť :) Tiež sme tam boli samé a bolo to fajn, ozrejmiť si, že tie veľké nádvoria Alhambry sú zväčšeniny klasického arabského domu, kde v strede na nádvorí vždy musela byť voda - bazén alebo aspoň fontána. Lebo voda, ktorá očisťuje, je jeden zo základov moslimského náboženstva.  

Arabský dom Horno del Oro

Arabský dom Horno del Oro

       V Tapas bare hneď vedľa El Baňuelo sme si dali pizzu a ako inak, čajík ... Pizzu sme ani nefotili, ale skôr ako pizzu nám čašník doniesol niečo veľmi pekné, čo sme si ale neobjednali ... Keď sme sa pýtali, či sa nepomýlil (veľmi nemal s kým, mal obsadené 3 stoly), vysvetlil nám, že to je granadský zvyk. Ak piješ a ješ niekde v bare, dostaneš tapas zadarmo. Boli to zapečené sendviče so španielskou suchou šunkou, šalátom a dresingom, nič zázračné, ale krásne! Potešilo nás i zachutilo! Kým sme sa potom dostali na zastávku MHD, niekoľkokrát sme sa museli chrbtami nalepiť na stenu domu, lebo okolo prechádzal autobusík a inak to nešlo ... 

Tapas zadarmo ...

Mikrobusíky MHD

       Cesta ku kláštoru bola doslova romantická. Na kopci Sacromonte žili prevažne chudobní Rómovia v jaskyniach. Dnes sú jaskynné obydlia dostavané bielymi múrmi, s modrými kvetináčmi na stenách, vyzerajú rozprávkovo. Ku Kláštoru Sacromonte sme sa dostali o pol štvrtej, je úplne za mestom, okolo sú už len kopce a samoty. Kláštor otvárali až o štvrtej. Prehliadky sú len so sprievodcom, vraj 45 minút. Ostalo by nám teda 75 minút na návrat na stanicu na druhom konci zjednosmernenej, úzkouličkovej Granady. Bolo to diskutabilné, či to stihneme, ale riskli sme to a počkali.

Kláštor Sacromonte

      Kláštor Sacromonte postavili v r. 1594 na kopci Valparaiso na mieste, kde objavili pozostatky sv. Cecilia (kosti a popol po upálení). Sv. Cecilio (1. storočie n.l.) bol prvý biskup rímskeho mesta Ilíberis (neskôr Granada), ktorý bol umučený (upálený) spolu so spoločníkmi za čias prenasledovania kresťanov cisárom Nerom. Objav jeho pozostatkov (a tzv. olovených kníh - arabské texty na olovených doskách opisujúce apoštolské príbehy poukázali na jednotu života moslimov a kresťanov v čase sv. Cecilia) spôsobil hromadné púte na kopec a preto tu vtedajší biskup Don Pedro de Castro dal postaviť opátstvo. Pri opátstve založil aj strednú školu, ktorá vychovala mnohých budúcich teológov a právnikov.

Kláštor Sacromonte - arkády nádvoria

      Najskôr sme 20 minút strávili v múzeu kláštora pri fotkách študentov, zakladateľov školy, pri olovených knihách. Po ďalšich 15 minútach v kostole som poprosila sprievodkyňu, že potrebujeme o 10 minút odísť, či už nemôžeme ísť do tých svätých jaskýň. Do jaskyne, kde našli pozostatky sv. Cecilia a v kaplnke vedľa jaskyne majú čierny kríž, ktorý niesol sv. Ján z Kríža. Poklusom, ale prešli sme, videli sme :) Ono to ani nie je jaskyňa, skôr zapustené prízemie ... Stihla som sa aj dotknúť kameňa v kaplnke, ktorý vraj prinesie ženám dobrého muža :D Len čo sme vybehli z kláštora, začal stres ... Lebo na zastávku je to asi 10 -15 minút a autobusy chodia každých 20 minút.
       Možno nám požehnal sv. Cecilio, že sme ho neobišli, že sme verili, že to stihneme ... Z kláštora sme počuli odchádzať nejaké auto ... Boli sme rozhodnuté zastaviť ho, hoci sme ho nevideli, nech by to bolo akékoľvek auto, aby nás vzalo dole do mesta. A ono to bol taxík ... a prázdny! Taxík za 10€ na priamo stanicu bol proste požehnaním!!! Sv. Cecilio, ďakujeme,veľmi!!! Len vďaka Tebe som na stanici som stihla ďalšie dva čaje (čašníci na mňa pozerali veľmi podozrievavo) a ani neviem ako prežila 1,5hodinovú cestu autobusom do Malagy. Tam už ma čakala Ivetkina špirála a čaje a čaje a čaje ... a vreckovky a vreckovky a vreckovky ... Začala som vykašliavať hlieny a už večer som vedela, že ráno veru nikde nebudem schopná ísť ...   

Kláštor Sacromonte - nádvorie