Ráno som naložila Danku na autobus do Košíc (zastávku VIB Erdberg
sme mali 5 min od hotela) a vyrazila som do mesta. Čakal ma kostolový
deň. A hneď prvá ráno -
Katedrála sv. Štefana.
Prvé písomné zmienky o
Katedrále sv. Štefana (Stephansdom)
sú z roku 1137. Kostol už na tomto mieste pravdepodobne stál aj
predtým, lebo to bolo pohrebisko mimo hradieb mesta a s tými sa vždy
spájala aj nejaká minimálne kaplnka. Kostol bol následne klasicky
prestavovaný, dostavovaný a jeho súčasný
gotický ráz mu dal vojvoda
Rudolf IV. Rakúsky.
Ako zať cisára Karola IV. (vzal si jeho dcéru Katarínu Luxemburgskú) sa
snažil dať Viedni to, čo Karol Prahe. V r. 1359 začal prestavovať
Katedrálu, r. 1365 založil viedenskú univerzitu. Nazvali ho 'Zakladateľ'
a spolu s manželkou je pochovaný v
Vojvodskej hrobke v podzemí katedrály. Fridrich III. r. 1460 položil
základný kameň severnej veže a tak dokončil, čo Rudolf IV. nestihol.
Takisto zásluhou Fridricha III. je od r. 1469 katedrála sídelným miestom
viedenských biskupov a arcibiskupov a je symbolom Viedne.
|
Katedrála sv. Štefana (Stephansdom) |
Katedrálu pre turistov mali otvárať o 9:00. Lenže v kostole bežala veselo omša, nikde žiadni predavači lístkov, žiadne viditeľné vstupy ...
No chaos!
|
Katedrála sv. Štefana - foto spoza mreží, beží ešte omša |
Naozaj náhodou som narazila na vstup do Severnej veže, ktorý
otvorili skôr (hm, o 9:15 :) ) ako samotný kostol.
Kúpila som si lístok All inclusive na celý kostol a hneď som sa ako
prvá dostala výťahom hore na Severnú vežu. Veža má 68,3m, je taká
polovičná a poskytuje výhľad len na pol Viedne. Nachádza sa na nej
Pummerin,
najväčší zvon v Rakúsku. Váži 20,13t a je tretím najťažším v Európe
(najťažší je v Kolíne a váži 23,5t).
Pôvodný zvon z r. 1705 prežil celú II. sv. vojnu, ale 12.4.1945 počas
požiaru spadol na zem a rozbil sa. Tento nový je z r. 1951.
|
Katedrála sv. Štefana - najväčší rakúsky zvon Pummerin na Severnej veži |
|
Katedrála sv. Štefana - strecha katedrály zo Severnej veže |
Z výhľadu som poznala len
Donauturm a Prater.
|
Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - ešte doprava, Donauturm - 252m, najvyššia veža vo Viedni |
|
Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - Prater za Katedrálou |
|
Katedrála sv. Štefana - strecha katedrály zo Severnej veže |
Z veže som zišla asi o 9:40 a práve otvárali platenú časť kostola.
Načase. Ale rad na audiosprievodcu a lístky tak na 10-15 minút ... to
už by som nezvládla :) Obišla som ich, z diaľky ukázala lístok,
audiosprievodcu som odmietla a motala sa po kostole naozaj takmer sama
...
Ľudia, ktorých vidíte na fotkách v skupinkách, boli pri bariérach
neplatenej časti. V platenom interiéri ma zaujala hrobka cisára
Fridricha III. a očarili ma nebotyčné stĺporadia katedrály.
|
Katedrála sv. Štefana - konečne otvorený aj kostol |
|
Katedrála sv. Štefana - hrobka cisára Fridricha III. - jediná hrobka v samotnom interiéri katedrály |
|
Katedrála sv. Štefana - hlavný oltár |
|
Katedrála sv. Štefana - pohľad od stredu kostola k vstupu |
|
Katedrála sv. Štefana - gotická kazeteľnica z konca 15. storočia |
Prehliadka katakomb a Vojvodskej hrobky začínala o 10:00, presne
som ju stíhala. Prešli sme najskôr Biskupskú hrobku s ostatkami
viedenských arcibiskupov v oceľových rakvách. Vo
Vojvodskej hrobke,
ktorú založil r. 1365 vojvoda Rudolf IV., je v strede pochovaný vojvoda
s manželkou Katarínou Luxemburgskou. Sú tu aj iné pozostatky
habsburgovcov pochovaných pred r. 1633 - pred vznikom
Cisárskej hrobky
v Kapucínskom kláštore.
Čo som dovtedy nevedela, v oceľových urničkách sú tu vnútornosti tých
habsburgovcov, ktorí boli po r. 1633 pochovaní v Cisárskej hrobke. Ich
srdcia sú dokonca na ďalšom mieste - v
Hrobke sŕdc
v Augustiánskom kostole. Táto tradícia vznikla r. 1654 od káľa
Ferdinanda IV., ktorý si takto prial rozdeliť svoje ostatky a jeho
nasledovníci to dodržiavali do r. 1787.
|
Katedrála sv. Štefana - vstup do podzemia, pri severnej veži |
|
Katedrála sv. Štefana - Vojvodská hrobka, po bokoch poličky s urnami s
vnútornosťami habsburgovcov, zdroj: wikipédia |
Z čistej a krásnej Vojvodskej hrobky sme prešli do špinavého,
strašidelného podzemia - do katakomb plných kostí. V r. 1732 bol
príkazom cisára Karola VI. zrušený cintorín okolo kostola. Boli
vybudované nové podzemné pohrebné komory, pri ktorých výstavbe sa do
malty medzi tehlami namiesto piesku miešal aj prach z mŕtvol cintorína.
Komplexnejšie ostatky boli umiestnené v pohrebných komorách a ďalej sa
do týchto komôr pochovávalo do r. 1783, kedy cisár Jozef II. zakázal
pohreby vnútri opevnenia mesta. Za ten čas tu bolo pochovaných cca 11
000 tiel. Ich práchnivejúce ostatky sú tam doteraz ... bola to naozaj
zaujímavá a jedinečná prehliadka.
|
Katedrála sv. Štefana - katakomby, zdroj: amyscrypt |
|
Katedrála sv. Štefana - vstup do Južnej veže |
Ako posledné som v Dóme sv. Štefana vyšľapala na Južnú vežu.
Stavali ju od r. 1365 do r. 1433, má 136m a viedenčania ju volajú
familiárne 'Stefl'. Výhľad je na všetky strany, ale len cez okienka z
interiéru veže.
|
Katedrála sv. Štefana - schody na Južnú vežu |
|
Katedrála sv. Štefana - cesta na Južnú vežu |
|
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - Severná veža s ľuďmi, za ňou Donauturm |
|
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - kostol sv. Petra |
|
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - vpravo Josefsplatz s knižnicou Prunksaal |
|
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - v strede kostol sv. Karola (Karlskirche), vľavo Belvedér |
|
Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - pohľad k Dunaju |
|
atedrála sv. Štefana (Domkirche St. Stephan) |
Pred zaslúženým karamelovým frappuccinom som ešte nazrela do krásneho barokového
kostola sv. Petra.
Na tomto mieste stál pravdepodobne najstarší kostol vo Viedni, už v r.
800n.l.
Ten, i jeho ďalšie prestavby, ale nenávratne vyhoreli v r. 1661 a v r.
1701-1733 tu bol postavený súčasný kostol inšpirovaný Bazilikou sv.
Petra vo Vatikáne, zasvätený najsvätejšej trojici.
|
Kostol sv. Petra (Peterskirche) |
|
Kostol sv. Petra - interiér |
|
Kostol sv. Petra - hl. oltár |
|
Kostol sv. Petra - kupola |
|
Kostol sv. Petra - od hl. oltáru ku vstupu |
Pri frappuccine som si posedela - mala som čas. O 13:00 ma čakala
Radnica. Pomaly som sa k Radnici vybrala o 12:15, cez Volksgarten s
nádhernou ružovou záhradou a pamätníkom sediacej Sissi s jej typickým
melancholickým pohľadom od sochára Hansa Bitterlicha.
Meria 2,5 m a je vytesaná z mramorového bloku, ktorý váži 8 ton.
Odhaleniu pamätníka r. 1907, takmer 10 rokov po tragickej smrti
cisárovnej, sa zúčastnil aj jej manžel František Jozef I.. Ten keď sa
dozvedel, že Sissi zavraždili, povedal: „Nikto nevie, ako som túto ženu
miloval…“
|
Frappuccino v Starbucse oproti Hofburgu |
|
Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907 |
|
Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907 |
|
Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907 |
Do Radnice som skoro nabúrala, a aj tak som nevedela, že som ju už
našla ... Pred Radnicou trh a bordel, Radnica schovaná za veľkým
plátnom letného filmového festivalu, na hlavnej veži zavesený plagát s
červeným pajácom ... kým som nevošla na nádvorie Radnice, fakt som
neverila že toto je to, čo hľadám ...
|
Radnica za filmovým plátnom a červeným pajácom ... |
|
Konečne Radnica ... |
|
Radnica (Rathaus)
|
|
Radnica (Rathaus) - arkády nádvoria |
|
Radnica (Rathaus) - nádvorie |
|
Radnica (Rathaus) - arkády nádvoria |
Viedenská Radnica je nádherná neogotická budova, postavená v r. 1872-1883, podľa návrhu architekta Friedricha von Schmidt (1825-1891).
Prehliadky sú zadarmo,
v určené dni a hodiny. Lístky sa cez internet kúpiť nedajú. ani vôbec v
predpredaji. No fakt som nečakala, že o 12:45 mi pani povie, že lístky
na 13:00
sú vypredané, ale vzhľadom na veľký záujem bude prehliadka aj o 14:00.
No nemala som na výber, vzala som si lístok na 14:00 a hodinu
preležala/presedela na lavičke v nádvorí Radnice. Nádvorie bolo v
prestavbe, tak tam nebolo veľa ľudí a nebola to až taká hanba :D
|
Radnica (Rathaus)- Sála Fridricha Schnidta s Informačným centrom |
|
Radnica - impozantný vstup s Veľkým schodiskom |
|
Radnica - impozantný vstup s Veľkým schodiskom |
|
Radnica - miestnosť pre zasadnutia mestského Senátu s portrétmi starostov Viedne |
|
Radnica - Rathausmann na 97,9m vysokej veži má socha 5.4m a váži 650kg.,
veľkosť nohy 63 :) - kópia sochy je v záhradách za Radnicou |
Veľká zasadacia sála s freskami z histórie Viedne je úchvatná, ale
len ťažko fotiteľná. Festivalovú (plesovú) sálu nám neukázali - asi sa
už chystala nejaká akcia na večer. Na fotkách sa to nezdá, ale naozaj
sme Radnicou šľapali hodinu! Kvôli Veľkému schodisku, Veľkej zasadacej
sále i malej Senátnej zasadačke nás kvalitne povláčili dookola celej
Radnice :D
|
Radnica - veľká zasadacia sála |
|
Radnica - veľká zasadacia sála |
|
Radnica - veľká zasadacia sála - fresky z histórie Viedne |
|
Radnica - veľká zasadacia sála |
|
Radnica - veľká zasadacia sála - fresky z histórie Viedne - Mária Terézia
|
Bolo horúco, preto som si po východe z Radnice vôbec nebola istá,
či chcem vidieť ďalší kostol ... Ale nemala som čo robiť, tak som sa
pomaly električkami presunula ku
Kostolu sv. Karola Boromejského (Karlskirche).
Cisár Karol VI. dal sľub, že ak Viedeň ustojí morovú epidémiu na
začiatku 18. storočia, dá postaviť kostol, ktorý bude zasvätený svätému
Karolovi Boromejskému.
Mesto epidémiu ustálo a v r. 1713 sa začala stavba kostola. Je dielom
hlavného habsburgského architekta Johanna von Erlacha a po jeho smrti
kostol v r. 1723-1734 dostaval jeho syn Joseph von Erlach. Celý kostol i
kupola vysoká 72m, sú zdobené výjavmi zo života sv. Karola
Boromejského. Priam fascinujúci je nasvietený hlavný oltár zobrazujúci
jeho nanebovzatie ... A prečo práve
Karol Boromejský?
Karol, milánsky arcibiskup od r. 1565,
počas morovej epidémie v Miláne r.1576-1578 chodieval medzi chorých
do nemocníc, striktne trval na dodržiavaní hygieny (dezinfekcia octom,
izolácia nakazených, pálenie pozostatkov a majetku obetí nákazy) a kvôli
zabezpečeniu jedla a liekov zbedačenému milánskemu ľudu rozpredal svoj
majetok. Je pochovaný vo fascinujúcej
podzemnej krypte Milánskeho dómu, kde som bola 19.9.2015 ... toto bola prvá asociácia tohto dňa, ale zďaleka nie posledná ...
|
Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche) |
|
Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche) - vstupujem
|
Dopredu som čítala, že v kostole je nejaký výťah s vyhlliadkou a
sklenené gule a po prvom šoku som nechápala, prečo nemôžem tie krásne
fresky na stenách obdivovať bez odrazov v guliach a oceľových trúbiek
výťahu, čo kazia každý záber ...
|
Kostol sv. Karola Boromejského - hlavná loď |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - hl. oltár s nanebovstúpením sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - gule, výťah a pokazený výhľad na kupolu s freskami zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - bočný pohľad, snažím sa vyhnúť guliam a výťahu |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - konštrukcia lešenia |
Znechutená nepochopenými guľami a trúbkami som sa teda vyviezla
výťahom. Výhľad na parčík pred kostolom bol milý, ale nič neprinášajúci
... a potom som si uvedomila, ako blízko som k maľovaným freskám kupoly
... A pochopila som, že tu výťah nie je len tak, ale kvôli rekonštrukcii
nádherných fresiek zo života sv. Karola Boromejského ... takto na dosah
to bol absolútne iný, famózny zážitok!!!
Razom bolo trúbkam i guliam všetko odpustené!!! A bola som naozaj
rada, že som kostol neobišla ...
|
Kostol sv. Karola Boromejského - vyhliadka na parčík pred kostolom |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského - aj to lešenie je zrazu krásne |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - pohľad na hl. vstup (vstupuje sa zboku) |
|
Kostol sv. Karola Boromejského - kňazský odev, kardinálsky klobúk,
topánky a štóla sv. Karola Boromejského - druhotné relikvie svätca (s
certifikátom pravosti) v klenotnici kostola (na poschodí) |
Ako posledný bod programu ma v piatok čakal Belvedér s Klimtom. Po
dlhšom čase (už ani nepamätám, kedy som naposledy bola v nejakej
galérii ...) trochu umenia. Že keď už som v tej Viedni a v piatok má
Belvedér predĺžené návštevné hodiny do 20:00, neobídem ho. Lístky som
mala na 18:00, kedy normálne zatvárajú.
Hlavne preto, aby som sa vyhla davom turistov. Pred horným Belvedérom
som ale bola už o piatej. Aj by som niečo zjedla. ale na ulici pri zámku
som nevidela žiadnu reštauračnú terasu, tak som to vzdala. Vydržím. A
hodinu som sa prechádzala a posedávala v parku medzi horným a dolným
Belvedérom. Bola to nádhera ... vsadili na lúčne a klasické záhradné
kvety,
všetko kvitlo, chrobáčiky i včielky mali raj ...
|
Belvedér - pohľad na dolný Belvedér od horného |
|
Fontána medzi Belvedérmi, v pozadí dolný Belvedér |
|
Fontána medzti Belvedérmi |
|
Horný Belvedér cez kvety |
|
Dolný Belvedér |
|
Horný Belvedér |
|
Horný Belvedér |
|
Kvetinová nádhera záhrad Belvedéru |
|
Záhrady Belvedéru - včielky i chrobáčiky majú raj |
Belvedér
je zámok postavený princom Eugenom Savojským. Najskôr, r. 1697 si dal
vytvoriť veľký park, r. 1712-1716 postavil Dolný Belvedér ako záhradnú
vilu a obrazáreň a v r. 1717-1723 postavil
Horný Belvedér.
Za jeho života to bolo miesto veľkých festivalov i štátnych recepcií. V
r. 1752 komplex jeho dediči predali Márii Terézii a od r. 1775 bol
Belvedér domovom cisárskej obrazovej galérie.
Odvtedy tu bolo tamkmer vždy nejaké múzeum. Posledný panovník, ktorý
tu sídlil, bol
František Ferdinand d'Este - rakúsky-uhorský následník trónu, atentátom na ktorého sa r. 1914 začala I. sv. vojna.
|
Horný Belvedér - Carloneho sála (maľoval ju Carlo Innocenzo Carlone (1686–1775)) s vázou(2019) od Uli Ainger |
|
Horný Belvedér - Veľké schodisko |
|
Horný Belvedér - Mramorová sála |
|
Horný Belvedér - Mramorová sála |
Do Belvedéru som šla kvôli Klimtovi, ale poplach som spustila pri
prvom Van Goghovi - chcela som ho odfotiť zboku, bez odleskov :D
Našťastie som nebola jediná, raz za čas sa poplach ozýval priebežne. Na
zemi sú železné hrady, asi 20-30 cm od steny, a keď sa veľmi priblížite k
stene a stúpite na ňu, začne to pískať. Ale pohoda, zjavne sú tam na to
zvyknutí :)
|
Vincent van Gogh - Auverské polia, 1890 - spúšťam poplach :) |
A potom prišiel Klimt ... Judith (1901) bola na zápožičke v
Tokiu. Vedela som to a preto som nebola sklamaná, ale škodoradostne
potešená - tie davy Japoncov sa tu trepali zbytočne, majú ju doma :D No a
Bozk ... nechápala som, čo na ňom ľudia vidia. OK, pekná geometria,
super mozaika, ale čo viac? A zacítila som to len čo som sa k obrazu
priblížila. To nie je zmes vlnoviek, špiráliek a farebných bodiek,
to nie je geometrický obraz ... to je EROTICKÝ obraz!!! Čistá erotika
v zlate pretavená na plátno!!! Naozaj z obrazu žiari láska a ten
erotický náboj citiť v celej miestnosti!!!
Bola som fascinovaná a opäť som raz spokojne priznala, že už len kvôli
Bozku sa tu naozaj oplatilo ísť!
|
Gustav Klimt - Bozk, 1908-1909 |
|
Gustav Klimt - Bozk, 1908-1909 |
|
Gustav Klimt - Adam a Eva, 1917-1918 |
|
Jacques Louis David - Napoleón prechádzajúci Alpy, 1803 |
|
Franz Xaver Messerschmidt - Mária Terézia, 1760 |
|
Záhrady Belvedéru z Mramorovej sály (1. posch.) |
Pri Karolovi Boromejskom som spomenula asociácie - spomienky,
ktoré mi tento deň výrazne ozvláštnili. Karolom a spomienkou na Miláno
to začalo, v Belvéderi to pokračovalo ... Van Gogh a moja prvá veľká
galéria - Orsay v Paríži, František Jozef I. na smrteľnej posteli, pred
ktorou som stála včera s Dankou v Schönbrunne,
obrazy ktoré som poznala na pohľad, lebo som tam bola a tie miesta ma
očarili - Capri s Gabikou, Marrakéš s Dankou (Cairo - Afrika), i ten
Naschmarkt, kde sme blúdili ... Pri takýchto nádherných spomienkach som
pri odchode z Belvedéru mala povznášajpcu náladu!
Sedela som na zastávke električky, bolo mi dobre ... a zhrazu
húkačky, majáky, policajti na motorkách - všetci ľudia vstali a
pozerali, čo sa deje! A zrazu za motorkami a policajnými autami limuzína
so slovenskou vlajkou!!! Vyrazilo mi dych, volala som hneď domov a
zistila, že naša Zuzanka (p. prezidentka Čaputová) bola na prvej
oficiálnej návšteve Viedne! A ani nevedela, že je tu spolu so mnou :D
o 15:00 mala prijatie pred parlamentom, podľa obrázkov na Josfsplatze,
keďže Parlament momentálne sídli v Hofburgu. No bola som nadšená touto
zhodou okolností! Ale trošku ma aj zamrzelo, že som to nevedela dopredu a
nevrátila sa z Radnice k Hofburgu a nezatlieskala jej, mala som čas ...
|
Carl Blechen - Poobedie na Capri, 1829 |
|
Pierre Auguste Renoir - Po kúpeli, 1876 |
|
Claude Monet - Cesta v Monetovej záhrade v Giverny, 1902 |
|
Leopold Carl Müller - Trh v Kaire, 1878 |
Po vystúpení z električky na Karlsplatze som objavila stánok s
kebabom. Zlupla som najlepší kebab na svete na zastávke, ako bezďák, ale
hlad spred dvoch hodín sa ozval neúprosne a bezprecedentne :D A potom
som si to zamierila metrom priamo do postele ... prichystala som si
igelitku (kufor vzala ráno Danka) a bola som pripravená na cestu domov v
sobotu ...