utorok 16. júna 2020

Viedeň 2019 II. - kostoly, radnica a trochu umenia ...

      Ráno som naložila Danku na autobus do Košíc (zastávku VIB Erdberg sme mali 5 min od hotela) a vyrazila som do mesta. Čakal ma kostolový deň. A hneď prvá ráno - Katedrála sv. Štefana.


      Prvé písomné zmienky o Katedrále sv. Štefana (Stephansdom) sú z roku 1137. Kostol už na tomto mieste pravdepodobne stál aj predtým, lebo to bolo pohrebisko mimo hradieb mesta a s tými sa vždy spájala aj nejaká minimálne kaplnka. Kostol bol následne klasicky prestavovaný, dostavovaný a jeho súčasný gotický ráz mu dal vojvoda Rudolf IV. Rakúsky. Ako zať cisára Karola IV. (vzal si jeho dcéru Katarínu Luxemburgskú) sa snažil dať Viedni to, čo Karol Prahe. V r. 1359 začal prestavovať Katedrálu, r. 1365 založil viedenskú univerzitu. Nazvali ho 'Zakladateľ' a spolu s manželkou je pochovaný v Vojvodskej hrobke v podzemí katedrály. Fridrich III. r. 1460 položil základný kameň severnej veže a tak dokončil, čo Rudolf IV. nestihol. Takisto zásluhou Fridricha III. je od r. 1469 katedrála sídelným miestom viedenských biskupov a arcibiskupov a je symbolom Viedne.
Katedrála sv. Štefana (Stephansdom)
      Katedrálu pre turistov mali otvárať o 9:00. Lenže v kostole bežala veselo omša, nikde žiadni predavači lístkov, žiadne viditeľné vstupy ... No chaos!
Katedrála sv. Štefana - foto spoza mreží, beží ešte omša
      Naozaj náhodou som narazila na vstup do Severnej veže, ktorý otvorili skôr (hm, o 9:15 :) ) ako samotný kostol. Kúpila som si lístok All inclusive na celý kostol a hneď som sa ako prvá dostala výťahom hore na Severnú vežu. Veža má 68,3m, je taká polovičná a poskytuje výhľad len na pol Viedne. Nachádza sa na nej Pummerin, najväčší zvon v Rakúsku. Váži 20,13t a je tretím najťažším v Európe (najťažší je v Kolíne a váži 23,5t). Pôvodný zvon z r. 1705 prežil celú II. sv. vojnu, ale 12.4.1945 počas požiaru spadol na zem a rozbil sa. Tento nový je z r. 1951.
Katedrála sv. Štefana - najväčší rakúsky zvon Pummerin na Severnej veži

Katedrála sv. Štefana - strecha katedrály zo Severnej veže
      Z výhľadu som poznala len Donauturm a Prater.
Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - ešte doprava, Donauturm - 252m, najvyššia veža vo Viedni

Katedrála sv. Štefana - výhľad zo Severnej veže - Prater za Katedrálou

Katedrála sv. Štefana - strecha katedrály zo Severnej veže
      Z veže som zišla asi o 9:40 a práve otvárali platenú časť kostola. Načase. Ale rad na audiosprievodcu a lístky tak na 10-15 minút ... to už by som nezvládla :) Obišla som ich, z diaľky ukázala lístok, audiosprievodcu som odmietla a motala sa po kostole naozaj takmer sama ... Ľudia, ktorých vidíte na fotkách v skupinkách, boli pri bariérach neplatenej časti. V platenom interiéri ma zaujala hrobka cisára Fridricha III. a očarili ma nebotyčné stĺporadia katedrály.
Katedrála sv. Štefana - konečne otvorený aj kostol

Katedrála sv. Štefana - hrobka cisára Fridricha III. - jediná hrobka v samotnom interiéri katedrály

Katedrála sv. Štefana - hlavný oltár

Katedrála sv. Štefana - pohľad od stredu kostola k vstupu

Katedrála sv. Štefana - gotická kazeteľnica z konca 15. storočia
      Prehliadka katakomb a Vojvodskej hrobky začínala o 10:00, presne som ju stíhala. Prešli sme najskôr Biskupskú hrobku s ostatkami viedenských arcibiskupov v oceľových rakvách. Vo Vojvodskej hrobke, ktorú založil r. 1365 vojvoda Rudolf IV., je v strede pochovaný vojvoda s manželkou Katarínou Luxemburgskou. Sú tu aj iné pozostatky habsburgovcov pochovaných pred r. 1633 - pred vznikom Cisárskej hrobky v Kapucínskom kláštore. Čo som dovtedy nevedela, v oceľových urničkách sú tu vnútornosti tých habsburgovcov, ktorí boli po r. 1633 pochovaní v Cisárskej hrobke. Ich srdcia sú dokonca na ďalšom mieste - v Hrobke sŕdc v Augustiánskom kostole. Táto tradícia vznikla r. 1654 od káľa Ferdinanda IV., ktorý si takto prial rozdeliť svoje ostatky a jeho nasledovníci to dodržiavali do r. 1787.
Katedrála sv. Štefana - vstup do podzemia, pri severnej veži

Katedrála sv. Štefana - Vojvodská hrobka, po bokoch poličky s urnami s vnútornosťami habsburgovcov, zdroj: wikipédia
      Z čistej a krásnej Vojvodskej hrobky sme prešli do špinavého, strašidelného podzemia - do katakomb plných kostí. V r. 1732 bol príkazom cisára Karola VI. zrušený cintorín okolo kostola. Boli vybudované nové podzemné pohrebné komory, pri ktorých výstavbe sa do malty medzi tehlami namiesto piesku miešal aj prach z mŕtvol cintorína. Komplexnejšie ostatky boli umiestnené v pohrebných komorách a ďalej sa do týchto komôr pochovávalo do r. 1783, kedy cisár Jozef II. zakázal pohreby vnútri opevnenia mesta. Za ten čas tu bolo pochovaných cca 11 000 tiel. Ich práchnivejúce ostatky sú tam doteraz ... bola to naozaj zaujímavá a jedinečná prehliadka.
Katedrála sv. Štefana - katakomby, zdroj: amyscrypt
Katedrála sv. Štefana - vstup do Južnej veže
      Ako posledné som v Dóme sv. Štefana vyšľapala na Južnú vežu. Stavali ju od r. 1365 do r. 1433, má 136m a viedenčania ju volajú familiárne 'Stefl'. Výhľad je na všetky strany, ale len cez okienka z interiéru veže.
Katedrála sv. Štefana - schody na Južnú vežu

Katedrála sv. Štefana - cesta na Južnú vežu

Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - Severná veža s ľuďmi, za ňou Donauturm

Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - kostol sv. Petra

Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - vpravo Josefsplatz s knižnicou Prunksaal

Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - v strede kostol sv. Karola (Karlskirche), vľavo Belvedér

Katedrála sv. Štefana - výhľad z Južnej veže - pohľad k Dunaju

atedrála sv. Štefana (Domkirche St. Stephan)
      Pred zaslúženým karamelovým frappuccinom som ešte nazrela do krásneho barokového kostola sv. Petra. Na tomto mieste stál pravdepodobne najstarší kostol vo Viedni, už v r. 800n.l. Ten, i jeho ďalšie prestavby, ale nenávratne vyhoreli v r. 1661 a v r. 1701-1733 tu bol postavený súčasný kostol inšpirovaný Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne, zasvätený najsvätejšej trojici.
Kostol sv. Petra (Peterskirche)

Kostol sv. Petra - interiér

Kostol sv. Petra - hl. oltár

Kostol sv. Petra - kupola

Kostol sv. Petra - od hl. oltáru ku vstupu
      Pri frappuccine som si posedela - mala som čas. O 13:00 ma čakala Radnica. Pomaly som sa k Radnici vybrala o 12:15, cez Volksgarten s nádhernou ružovou záhradou a pamätníkom sediacej Sissi s jej typickým melancholickým pohľadom od sochára Hansa Bitterlicha. Meria 2,5 m a je vytesaná z mramorového bloku, ktorý váži 8 ton. Odhaleniu pamätníka r. 1907, takmer 10 rokov po tragickej smrti cisárovnej, sa zúčastnil aj jej manžel František Jozef I.. Ten keď sa dozvedel, že Sissi zavraždili, povedal: „Nikto nevie, ako som túto ženu miloval…“
Frappuccino v Starbucse oproti Hofburgu

Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907

Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907

Volksgarten - pamätník cisárovnej Sissi, 1907
      Do Radnice som skoro nabúrala, a aj tak som nevedela, že som ju už našla ... Pred Radnicou trh a bordel, Radnica schovaná za veľkým plátnom letného filmového festivalu, na hlavnej veži zavesený plagát s červeným pajácom ... kým som nevošla na nádvorie Radnice, fakt som neverila že toto je to, čo hľadám ...
Radnica za filmovým plátnom a červeným pajácom ...

Konečne Radnica ...

Radnica (Rathaus)

Radnica (Rathaus) - arkády nádvoria

Radnica (Rathaus) - nádvorie

Radnica (Rathaus) - arkády nádvoria
      Viedenská Radnica je nádherná neogotická budova, postavená v r. 1872-1883, podľa návrhu architekta Friedricha von Schmidt (1825-1891). Prehliadky sú zadarmo, v určené dni a hodiny. Lístky sa cez internet kúpiť nedajú. ani vôbec v predpredaji. No fakt som nečakala, že o 12:45 mi pani povie, že lístky na 13:00 sú vypredané, ale vzhľadom na veľký záujem bude prehliadka aj o 14:00. No nemala som na výber, vzala som si lístok na 14:00 a hodinu preležala/presedela na lavičke v nádvorí Radnice. Nádvorie bolo v prestavbe, tak tam nebolo veľa ľudí a nebola to až taká hanba :D
Radnica (Rathaus)- Sála Fridricha Schnidta s Informačným centrom
Radnica - impozantný vstup s Veľkým schodiskom

Radnica - impozantný vstup s Veľkým schodiskom

Radnica - miestnosť pre zasadnutia mestského Senátu s portrétmi starostov Viedne

Radnica - Rathausmann na 97,9m vysokej veži má socha 5.4m a váži 650kg., veľkosť nohy 63 :) - kópia sochy je v záhradách za Radnicou
      Veľká zasadacia sála s freskami z histórie Viedne je úchvatná, ale len ťažko fotiteľná. Festivalovú (plesovú) sálu nám neukázali - asi sa už chystala nejaká akcia na večer. Na fotkách sa to nezdá, ale naozaj sme Radnicou šľapali hodinu! Kvôli Veľkému schodisku, Veľkej zasadacej sále i malej Senátnej zasadačke nás kvalitne povláčili dookola celej Radnice :D
Radnica - veľká zasadacia sála

Radnica - veľká zasadacia sála

Radnica - veľká zasadacia sála - fresky z histórie Viedne

Radnica - veľká zasadacia sála

Radnica - veľká zasadacia sála - fresky z histórie Viedne - Mária Terézia
      Bolo horúco, preto som si po východe z Radnice vôbec nebola istá, či chcem vidieť ďalší kostol ... Ale nemala som čo robiť, tak som sa pomaly električkami presunula ku Kostolu sv. Karola Boromejského (Karlskirche). Cisár Karol VI. dal sľub, že ak Viedeň ustojí morovú epidémiu na začiatku 18. storočia, dá postaviť kostol, ktorý bude zasvätený svätému Karolovi Boromejskému. Mesto epidémiu ustálo a v r. 1713 sa začala stavba kostola. Je dielom hlavného habsburgského architekta Johanna von Erlacha a po jeho smrti kostol v r. 1723-1734 dostaval jeho syn Joseph von Erlach. Celý kostol i kupola vysoká 72m, sú zdobené výjavmi zo života sv. Karola Boromejského. Priam fascinujúci je nasvietený hlavný oltár zobrazujúci jeho nanebovzatie ... A prečo práve Karol Boromejský? Karol, milánsky arcibiskup od r. 1565, počas morovej epidémie v Miláne r.1576-1578 chodieval medzi chorých do nemocníc, striktne trval na dodržiavaní hygieny (dezinfekcia octom, izolácia nakazených, pálenie pozostatkov a majetku obetí nákazy) a kvôli zabezpečeniu jedla a liekov zbedačenému milánskemu ľudu rozpredal svoj majetok. Je pochovaný vo fascinujúcej podzemnej krypte Milánskeho dómu, kde som bola 19.9.2015 ... toto bola prvá asociácia tohto dňa, ale zďaleka nie posledná ...
Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche)

Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche) - vstupujem
      Dopredu som čítala, že v kostole je nejaký výťah s vyhlliadkou a sklenené gule a po prvom šoku som nechápala, prečo nemôžem tie krásne fresky na stenách obdivovať bez odrazov v guliach a oceľových trúbiek výťahu, čo kazia každý záber ...
Kostol sv. Karola Boromejského - hlavná loď

Kostol sv. Karola Boromejského - hl. oltár s nanebovstúpením sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - gule, výťah a pokazený výhľad na kupolu s freskami zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - bočný pohľad, snažím sa vyhnúť guliam a výťahu

Kostol sv. Karola Boromejského - konštrukcia lešenia
      Znechutená nepochopenými guľami a trúbkami som sa teda vyviezla výťahom. Výhľad na parčík pred kostolom bol milý, ale nič neprinášajúci ... a potom som si uvedomila, ako blízko som k maľovaným freskám kupoly ... A pochopila som, že tu výťah nie je len tak, ale kvôli rekonštrukcii nádherných fresiek zo života sv. Karola Boromejského ... takto na dosah to bol absolútne iný, famózny zážitok!!! Razom bolo trúbkam i guliam všetko odpustené!!! A bola som naozaj rada, že som kostol neobišla ...
Kostol sv. Karola Boromejského - vyhliadka na parčík pred kostolom

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského

Kostol sv. Karola Boromejského - fresky kupoly s výjavmi zo života sv. Karola Boromejského - aj to lešenie je zrazu krásne

Kostol sv. Karola Boromejského - pohľad na hl. vstup (vstupuje sa zboku)

Kostol sv. Karola Boromejského - kňazský odev, kardinálsky klobúk, topánky a štóla sv. Karola Boromejského - druhotné relikvie svätca (s certifikátom pravosti) v klenotnici kostola (na poschodí)
      Ako posledný bod programu ma v piatok čakal Belvedér s Klimtom. Po dlhšom čase (už ani nepamätám, kedy som naposledy bola v nejakej galérii ...) trochu umenia. Že keď už som v tej Viedni a v piatok má Belvedér predĺžené návštevné hodiny do 20:00, neobídem ho. Lístky som mala na 18:00, kedy normálne zatvárajú. Hlavne preto, aby som sa vyhla davom turistov. Pred horným Belvedérom som ale bola už o piatej. Aj by som niečo zjedla. ale na ulici pri zámku som nevidela žiadnu reštauračnú terasu, tak som to vzdala. Vydržím. A hodinu som sa prechádzala a posedávala v parku medzi horným a dolným Belvedérom. Bola to nádhera ... vsadili na lúčne a klasické záhradné kvety, všetko kvitlo, chrobáčiky i včielky mali raj ...
Belvedér - pohľad na dolný Belvedér od horného

Fontána medzi Belvedérmi, v pozadí dolný Belvedér

Fontána medzti Belvedérmi

Horný Belvedér cez kvety

Dolný Belvedér

Horný Belvedér

Horný Belvedér

Kvetinová nádhera záhrad Belvedéru

Záhrady Belvedéru - včielky i chrobáčiky majú raj
      Belvedér je zámok postavený princom Eugenom Savojským. Najskôr, r. 1697 si dal vytvoriť veľký park, r. 1712-1716 postavil Dolný Belvedér ako záhradnú vilu a obrazáreň a v r. 1717-1723 postavil Horný Belvedér. Za jeho života to bolo miesto veľkých festivalov i štátnych recepcií. V r. 1752 komplex jeho dediči predali Márii Terézii a od r. 1775 bol Belvedér domovom cisárskej obrazovej galérie. Odvtedy tu bolo tamkmer vždy nejaké múzeum. Posledný panovník, ktorý tu sídlil, bol František Ferdinand d'Este - rakúsky-uhorský následník trónu, atentátom na ktorého sa r. 1914 začala I. sv. vojna.
Horný Belvedér - Carloneho sála (maľoval ju Carlo Innocenzo Carlone (1686–1775)) s vázou(2019) od Uli Ainger

Horný Belvedér - Veľké schodisko

Horný Belvedér - Mramorová sála

Horný Belvedér - Mramorová sála
      Do Belvedéru som šla kvôli Klimtovi, ale poplach som spustila pri prvom Van Goghovi - chcela som ho odfotiť zboku, bez odleskov :D Našťastie som nebola jediná, raz za čas sa poplach ozýval priebežne. Na zemi sú železné hrady, asi 20-30 cm od steny, a keď sa veľmi priblížite k stene a stúpite na ňu, začne to pískať. Ale pohoda, zjavne sú tam na to zvyknutí :)

Vincent van Gogh - Auverské polia, 1890 - spúšťam poplach :)
      A potom prišiel Klimt ... Judith (1901) bola na zápožičke v Tokiu. Vedela som to a preto som nebola sklamaná, ale škodoradostne potešená - tie davy Japoncov sa tu trepali zbytočne, majú ju doma :D No a Bozk ... nechápala som, čo na ňom ľudia vidia. OK, pekná geometria, super mozaika, ale čo viac? A zacítila som to len čo som sa k obrazu priblížila. To nie je zmes vlnoviek, špiráliek a farebných bodiek, to nie je geometrický obraz ... to je EROTICKÝ obraz!!! Čistá erotika v zlate pretavená na plátno!!! Naozaj z obrazu žiari láska a ten erotický náboj citiť v celej miestnosti!!! Bola som fascinovaná a opäť som raz spokojne priznala, že už len kvôli Bozku sa tu naozaj oplatilo ísť!
Gustav Klimt - Bozk, 1908-1909

Gustav Klimt - Bozk, 1908-1909

Gustav Klimt - Adam a Eva, 1917-1918

Jacques Louis David - Napoleón prechádzajúci Alpy, 1803

Franz Xaver Messerschmidt - Mária Terézia, 1760

Záhrady Belvedéru z Mramorovej sály (1. posch.)
      Pri Karolovi Boromejskom som spomenula asociácie - spomienky, ktoré mi tento deň výrazne ozvláštnili. Karolom a spomienkou na Miláno to začalo, v Belvéderi to pokračovalo ... Van Gogh a moja prvá veľká galéria - Orsay v Paríži, František Jozef I. na smrteľnej posteli, pred ktorou som stála včera s Dankou v Schönbrunne, obrazy ktoré som poznala na pohľad, lebo som tam bola a tie miesta ma očarili - Capri s Gabikou, Marrakéš s Dankou (Cairo - Afrika), i ten Naschmarkt, kde sme blúdili ... Pri takýchto nádherných spomienkach som pri odchode z Belvedéru mala povznášajpcu náladu!
       Sedela som na zastávke električky, bolo mi dobre ... a zhrazu húkačky, majáky, policajti na motorkách - všetci ľudia vstali a pozerali, čo sa deje! A zrazu za motorkami a policajnými autami limuzína so slovenskou vlajkou!!! Vyrazilo mi dych, volala som hneď domov a zistila, že naša Zuzanka (p. prezidentka Čaputová) bola na prvej oficiálnej návšteve Viedne! A ani nevedela, že je tu spolu so mnou :D o 15:00 mala prijatie pred parlamentom, podľa obrázkov na Josfsplatze, keďže Parlament momentálne sídli v Hofburgu. No bola som nadšená touto zhodou okolností! Ale trošku ma aj zamrzelo, že som to nevedela dopredu a nevrátila sa z Radnice k Hofburgu a nezatlieskala jej, mala som čas ...
Carl Blechen - Poobedie na Capri, 1829

Pierre Auguste Renoir - Po kúpeli, 1876

Claude Monet - Cesta v Monetovej záhrade v Giverny, 1902

Leopold Carl Müller - Trh v Kaire, 1878
      Po vystúpení z električky na Karlsplatze som objavila stánok s kebabom. Zlupla som najlepší kebab na svete na zastávke, ako bezďák, ale hlad spred dvoch hodín sa ozval neúprosne a bezprecedentne :D A potom som si to zamierila metrom priamo do postele ... prichystala som si igelitku (kufor vzala ráno Danka) a bola som pripravená na cestu domov v sobotu ...


                                        Marta

2 komentáre:

  1. Marti, krásná vzpomínková reportáž! nachodila si hodně kilometrů, vystoupala snad tisíc schodů!
    Vídeňskou radnici mám moc ráda, její zmenšeninu máme u nás - v Liberci. A focení obrazů, o tom něco vím :o)
    Měj hezké dny, Helena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Helenka ja som to kdesi už čítala o radnici v Liberci, a tak som rozmýšľala, či ma aj tam pustia, ak tam dorazím? :) Vôbec to nie je nemožné ;) Pozdravujem, Marta

      Odstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...