Seriál
Ráno sme rýchlo opustili Wadi Musa a Petru, pofotili sa na vyhliadke nad
vstupom údolím Bab as-Siq a zamierili do púšte Wadi Rum. Čakal nás deň v
púšti na džípoch.
|
Opúšťame Petru
|
Mesačná krajina plná skál a červeného piesku, s tisíckami nápisov a
skalných rytín, dokumentujúcich život dávnych nomádov. Púšť Wadi Rum o
rozlohe 720 km2 bola roku 2011 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva
UNESCO. Úchvatné, jedinečné miesto, kde sa natáčal Marťan.
|
Wadi Rum - Sedem pilierov múdrosti - sú ešte pred dedinou vľavo |
Doviezli sme sa do
Wadi Rum Village. Kufre sme nechali v autobusíku. V centre nášho kempu
Wadi Rum Base Campe
v dedine nás pohostili beduínskym čajom a prišli pre nás tri džípy. Do
džípov sme si vzali len malé ruksaky s vecami na jednu noc.
Vôbec sme nevedeli, čo nás čaká a po náročnom dni v Petre sme
boli dosť unavení. Tak sme teda podľa pokynov vyliezli na korbu džípu a
čakali, čo my v tej púšti budeme celý deň robiť ... Zdôrazňujem, že sme
sedeli vzadu na korbe a teda všetky moje fotky z cesty sú pohľad do zadu
- čo opúšťame :)
|
Míňame ťavy |
|
Blížime sa k Lawrencovmu prameňu |
Prvou zastávkou bol Lawrenc's Spring - Lawrencov prameň, je blízko za dedinou doprava. Nesie meno po Thomasovi Edwardovi Lawrence-ovi, ktorý vraj tu napísal svoju knihu
Sedem pilierov múdrosti.
Thomas Edward Lawrence sa
narodil vo Veľkej Británii v roku 1888 a po vypuknutí prvej svetovej
vojny slúžil ako vojak v Káhire.
Bol vyslaný ako špión sa do Saudskej Arábie, kde sa spojil so šejkom Faysalom, apodporoval spájanie arabských kmeňov proti osmanskej nadvláde (tureckej
nadvláde). Spolu s nimi aj bojoval v Arabskom povstaní v r. 1916. 6.
júla 1917 sa im dokonca prekvapujúco podarilo dobyť Aqabu.
Vďaka svojim zásluhám, plynulej arabčine a prijatiu miestneho spôsobu
obliekania si Lawrence získal medzi Arabmi rešpekt. Svoje vojenské
pôsobenie v púšti opísal v knihe Sedem pilierov múdrosti. Podľa knihy
bola pomenovaná skalnatá hora vľavo pred vstupom do dediny Wadi Rum.
Ja som si v rámci prípravy na výlet pozrela film Lawrence z
Arábie z r. 1962, ktorý získal 7 oskarov a má viac ako 3 hodiny (216
minút)!!!. Tam je ten rešpekt vyobrazený dosť sporne. Arabom išlo
hlavne o vojnovú korisť, inak zmysel spájania proti osmanom nevideli.
Ukecal ich len tak, že ich nalákal na zlato a bohatstvo, ktoré
získajú. Nakoniec sa ešte viac hádali, lebo sa nevedeli dohodnúť na
delení koristi ... Takže oficiálne sa Jordánci tvária, že si ho vážia,
veď sú moderná zjednotená krajina - ale keď sme sa na neho
opýtali priamo sprievodcov, kývli rukou že oni ho tam nemajú radi.
|
Lawrencov prameň |
|
Lawrencov prameň |
Samotný Lawrencov prameň sa nachádza hore na skale nad stanom, pod
najväčším stromom. Keďže už bolo sucho, bol práve vyschnutý a nikto z
nás tam neliezol. Bolo 10:00, ešte sme na polovicu spali a nevedeli sme,
že na tých zastávkach v púšti máme vlastne stále niekam vyliezť :D Nie
len pozerať :D
|
Lawrencov prameň |
|
Výhľad na púšť od Lawrencovho prameňa |
|
Opúšťame Lawrencov prameň |
Po dlhšej jazde džípom sme zastali pod
Veľkou červenou dunou.
Tu sa nikto nepýtal a nerozhodoval, všetci spolu sme
šľapali po skale na okraji duny (cca o 10:30) a veľkú skalu nad dunou s
nádhernou vyhliadkou. Strávili sme tu pol hodinky, fotili sa, kochali
výhľadmi. Dolu sme zbehli po dune a potom poctivo vytriasali červený
piesok z topánok.
Duna nás prebrala, začínali sme chápať, o čom to tá púšť je a že to
vôbec nebude ľahký a oddychový deň :)
|
Cesta k Veľkej červenej dune |
|
Cesta k Veľkej červenej dune - výnimočne fotka v smere jazdy
|
|
Šlapeme na Veľkú červenú dunu |
|
Výhľad zo skaly nad Veľkou červenou dunou |
|
Výhľad zo skaly nad Veľkou červenou dunou |
|
Fotenie na skale nad Veľkou červenou dunou |
|
Fotenie na skale nad Veľkou červenou dunou |
|
Zostupujeme z Veľkej červenej duny |
|
Veľká červená duna z diaľky ... dovidenia ... |
Našou treťou zastávkou bol kaňon Jebel Khazali.
Nachádza sa v úzkej pukline dlhej asi 100 m. Jeho vnútorné steny sú
pokryté thamudskými, nabatejskými a islamskými nápismi, ako aj
petroglyfmi zobrazujúcimi ľudí a zvieratá. Pozoruhodné sú petroglyfy
chodidiel, ktoré mali pravdepodobne náboženský význam.
Na konci kaňonu je niekoľko umelých skalných nádrží na zachytávanie
vody. Roklina je naozaj úzka a je tu doslova rušno ako na Václaváku :)
|
Ideme do kaňonu Jebel Khazali |
|
Vstup do kaňonu Jebel Khazali - vstupuje sa po týchto schodoch |
|
Kaňon Jebel Khazali - petroglyfy s náboženským významom |
|
Kaňon Jebel Khazali - petroglyfy s náboženským významom |
|
Kaňon Jebel Khazali - thamudské a islamské nápisy |
|
V kaňone Jebel Khazali |
|
Kaňon Jebel Khazali - skalné nádrže na konci kaňonu na zachytávanie vody
|
|
Dovidenia, Jebel Khazali ... |
|
S kamoškou v džípe :) |
Štvrtá zastávka v púšti Wadi Rum bolo fotenie na Malom moste.
A opäť tam bolo treba vyliezť po skalách :)
Pri moste priamo je aj nejaký kemp, takže tí, ktorí sú v ňom
ubytovaní, majú mostík k dispozícii celý deň. My sme doslova stáli v
rade na most :D
|
Prichádzame k Malému mostu |
|
Malý most |
|
Kemp pod Malým mostom |
|
Cesta k Lawrencovmu domu |
Poslednou zastávkou pred obedom bol Lawrencov dom.
Podľa legendy tu žil T. E. Lawrence.
Nad beduínskym stanom je vyhliadka na púšť pokrytá kamennými
vežičkami. Na vyhliadku nešli všetci. Ja som chcela ísť, ale nechcela
som ísť s davom, reku trochu neskôr ... ale zamotala som sa a nevedela
som potom, kadiaľ hore, takže nakoniec
som nešla. Fotky z vyhliadky sú od kamošky.
|
Lawrencov dom |
|
Lawrencov dom - zvyšky Lawrencovho domu |
|
Lawrencov dom - výhľad na púšť
|
|
Lawrencov dom - vyhliadka |
|
Lawrencov dom |
|
Lawrencov dom |
Na obed sme zaparkovali v tieni pod skalou. Bola cca jedna hodina
popoludní. Sprievodcovia nám roztiahli na piesok rohože, dali nám
pomaranče, kolu džúsy a pripravili nám obed. Servírovanie obeda na korbe
džípu
malo jedinečné čaro. Obed nám po lození na skalách veeeeeeeeeeľmi
chutil :) Po obede sme ešte dostali ďatlové koláčiky a beduínsky čaj, no
úplná rozprávka.
|
Obed v tieni skál |
|
Obed na korbe džípu |
|
Výborný obed v púšti |
|
Servírovanie beduínskeho čaju |
Keď sme všetko pojedli, boli tri hodiny. Reku ideme
ďalej :D A sprievodcovia sa zasmiali, že nie, že oddych. Je ešte horúco a
máme čas. Tak sme tu ešte driemali a relaxovali do štvrť na päť.
|
Poobedný oddych |
|
Výhľad z púštnej reštaurácie - prikmotril sa k nám ďalší stravník |
Najlepšia zábava bola z WC za skalou, samozrejme prírodného (čupni a ideš) ... neskutočný výhľad, a bez príplatku!!!
|
Opúšťame našu púštnu reštauráciu |
|
Opúšťame našu púštnu reštauráciu |
Takmer na dohľad od miesta nášho obeda bola šiesta zastávka nášho výletu
Skala Huba. Tu sme boli asi najkratšie - nebolo treba nikde liezť :)
Stačilo vyskočiť z džípu, pofotiť sa a ideme ďalej ...
|
Skala Huba |
|
Skala Huba |
|
Cesta k Abu Khashaba kaňonu |
|
Cesta k Abu Khashaba kaňonu |
|
Cesta k Abu Khashaba kaňonu |
|
Cesta k Abu Khashaba kaňonu - skalný most Jabal Burdah v diaľke | |
Cesta k Abu Khashaba kaňonu
trvala dlhšie, ale nás ten luxusný obed v púšti tak rozleňošil, že to
vôbec nevadilo.
Naopak, už sa nám nechcelo z džípov ani vystúpiť. A sprievodcovia nás
vyhodili z džípov a odišli! No koniec, sami v púšti, tu umrieme! Nebolo
pomoci, museli sem cez ten kaňon prejsť ... :)
|
Vstupujeme do Abu Khashaba kaňonu |
|
Abu Khashaba kaňon |
|
Abu Khashaba kaňon |
|
Abu Khashaba kaňon |
|
Abu Khashaba kaňon |
V kaňone boli opäť skaly, na ktoré sa dalo vyliezť, ale ja už som
nevládala. Vládala len naša skalná trojka - Mirka, Ela a Mária. Sú to
veľké malé ženy, majú môj obdiv! Mne stačili fotky pod skalami :)
|
Abu Khashaba kaňon - východ z kaňonu |
Pri východe z kaňonu sa niektorí vyzuli a bežali dole bosí. Ja už
nie, mala som od spodu na nohe pľuzgier. Nič strašné, ale nechcela som
ho dráždiť pieskom a rozodrať, keďže ďalší deň nás čakalo Mŕtve more.
Na konci kaňonu nás čakali džípy, ale odchod sa nekonal.
Vytiahli sa sandboardy a iško sa sandboardovať. A moja Mirka jednoznačne
vyhrala, naša hviezda!
Išla ako guľa, zúročila dlhoročné skúsenosti s lyžovaním :) Vyskúšali
by to možno viacerí, ale problém bol vyliezť s tým sandboardom na dunu,
bolo to veľmi náročné.
Ďalšou, ôsmou zastávkou v púšti bol Um Frouth skalný most.
Ani mi nenapadlo tam liezť.
Štandardne to napadlo len Mirku, Elu a Máriu, naše tri mušketierky.
Neviem, na čom tie baby šlapali :) Pýtala som sa Ninky, ale ani v
apríli, keď mali vekovo mladšiu skupinu, na tento skalný most vyliezli
len traja. Takže žiadna hanba pre nás ...
|
Um Frouth skalný most |
|
Um Frouth skalný most |
Poslednou, deviatou zastávkou bolo pozorovanie západu slnka z miesta zvaného
Um Sabath.
Nachádza sa cca 10 km od dedinky Wadi Rum.
Bohužiaľ, romantický západ slnka sa nekonal. Slnko zapadlo za opar na
obzore a vykašľalo sa na nás :( Smola, toto sa proste nedá predplatiť
... Nabudúce :)
|
Um Sabath - čakám na západ slnka |
|
Um Sabath - slnko zapadlo za opar :( |
Do
Wadi Rum Base Campu
sme došli za tmy. Pred sprchou (boli tam 2 WC, 2 umývadlá a 2 sprchy
spoločné pre ženy aj mužov, ale normálne zatvorené) sa v minúte vytvoril
rad ako na banány za socializmu. Opláchli sme sa s Mirkou v umývadle
a sprchu si nechali po večeri. Večera bola tajomná, lebo sa
vykopávala, chutná i zábavná. Ale z našej skupinky už nevládali tancovať
ani len Mirka s Elou. Boli za nami 2 naozaj veľmi náročné dni, už to
chcelo výdatnejší oddych. Ani nám nenapadlo pozorovať hviezdnu oblohu,
zavŕtali sme sa pod hrubočizné deky na chatkách a spali. Kde sme to
vlastne spali sme si pozreli až na druhý deň ráno :)
|
Wadi Rum Base Camp - moja posteľ |
|
Wadi Rum Base Camp - večera |
|
Wadi Rum Base Camp - beduínska zábava |
Spätne tento deň hodnotím ako úžasný, Wadi Rum sa krásou vyrovná
Petre. Len škoda, že sme boli v púšti hneď na druhý deň po Petre.
Nevládali sme. Ak by som sa do Jordánska ešte niekedy v živote dostala,
na toto si dám pozor. A možno ani nebudem musieť - veď na Nočnú Petru už
nepôjdem :)