utorok 20. decembra 2022

Jordánsko 2022 IV. - Petra

Seriál

       Stratené skalné mesto Petra, jeden z novodobých siedmich divov sveta. Všetci ho chcú vidieť a zažiť. Petra je pôvodné pohrebisko starovekých Nabatejcov (kočovných Arabov). Hrobky vytesané v červenom pieskovcovom pohorí majú špecifické magické sfarbenie, vrstvy pieskovca sa prelínajú, krútia, vytvárajú farebné mozaiky, pôsobia veľkolepo a tajomne. Kvôli výbornej strategickej polohe (križovatka obchodných ciest, chránený vstup) tu Nabatejci založili v polovici 4. st.pred n.l. aj hlavné mesto svojho kráľovstva. V r. 62 pred n.l. tu žilo okolo 30 000 ľudí.

      V r. 106 n.l. Petru dobyli Rimania a stala sa súčasťou Rímskej ríše. Aj za ich vlády Petra kvitla. Vydláždili Kolonádovú ulicu, rozšírili divadlo. Doniesli tu kresťanstvo, založili biskupstvo a vysvätili prvý kostol - dnešná Urnová hrobka. Po r. 661, keď moslimskí Arabi dobyli stredný východ, došlo k odklonu obchodných ciest a začala sa skaza Petry. Upadla do zabudnutia (bola zastávkou beduínskych karaván naďalej, ale mimo arabského sveta bola neznáma a Arabi tam nikoho nepúšťali) až do r. 1812, kedy ju znovu objavil švajčiarsky prieskumník Johann Ludwig Burckhardt.
Bab as-Siq
      K návštevníckemu centru nás o 8:00 odviezli po častiach taxíky z hotela. O deviatej sme stáli v rade a čakali na otvorenie brány spolu s doslova stovkami ďalších turistov.
Bab as-Siq
      Prvý úsek cesty do Petry je asi 900m dlhá cesta údolím Bab as-Siq, v preklade Brána do Siku. Údolím vedie široká cesta obkolesená niekoľkými skalnými obydliami a hrobkami. Najznámejšia hrobka je Obelisk so 4 stĺpmi v tvare obeliskov. Na prízemí hrobky bolo Triclinium - pôvodne sála s lavicami, kde sa konali oslavy mŕtvych - asi ako naše domy smútku.
Bab as-Siq - Hrobka Obelisk
      Ďalšou časťou cesty je asi 1,2km dlhý Sik (Siq) - pieskovcový kaňon miestami široký len 3m. Úžasný. Majestátne skalné útvary vyvolajú pocit ničoty - človek nie je podstatný, je červík. Pieskovce hrajú farbami, nabatejské oltáriky a kanály na prívod vody do Petry dodávajú magickosť. Čo krok, to iný výhľad, iná interakcia skál, iný farebný odtieň. Všetci ľudia fotia odušu, ale nejak to neruší (pokiaľ nechcete fotku bez ľudí :D), lebo nedokážete myslieť, len vnímate - Siq vás pohltí ...
Siq
Siq
Siq
Siq
      Na konci Siku môžete zo správneho uhla zachytiť prvý pohľad na Pokladnicu (Al-Khazneh) v priezore v skalách v tvare srdca ... Odkrývanie Pokladnice medzi stenami Siku je ďalším magickým zážitkom.
Siq - Pokladnica v srdci ...
Mirka prichádza k Pokladnici:
      Pokladnica bola pôvodne ešte impozantnejšia. Námestíčko pred Pokladnicou ležalo o 6m nižšie, bolo vydláždené a mohlo v ňom byť jazierko. Otvorené schodisko dlhé asi 13m a široké viac ako 5m viedlo ponad staršie hroby na terasu pred vstupom. Veľkolepá fasáda Pokladnice (25m široká, 39m vysoká) bola pravdepodobne postavená v druhej polovici vlády kráľa Aretasa IV. (vládol 9 pred Kr. - 40 po Kr.), ale nie je známe pre koho. Stopy spáleného kadidla nájdené na námestí naznačujú, že Al Khazneh bol dôležitým pútnickým miestom. Takýto reprezentatívny pohrebný pamätník na tomto veľmi prominentnom mieste mohol byť v skutočnosti postavený len pre nabatejského kráľa alebo kráľovnú.
Pokladnica (Al-Khazneh)
      K pôvodu Pokladnice sa viažu mnohé legendy. Arabský názov „Khazneh al-Fira'un“ (faraónova pokladnica, skratka: al-Khazneh) pochádza z presvedčenia miestnych beduínov, že egyptský faraón ukryl poklad v urne na vrchu. Preto znova a znova strieľali na túto kamennú urnu v márnej nádeji, že z nej vypadnú zlatky a drahé kamene. Vo vnútri Pokladnice v súčasnosti nie je nič, je neprístupná. Asi najviac Arabov verí, že je to proste len uvítacia brána, prvá stavba v meste, ktorá mala návštevníkov ohúriť a prezentovať bohatstvo a šikovnoť národa žijúceho v meste za bránou ... Pred pokladnicou je vždy najviac turistov. Aj my sme sa tu zastavili, fotili, obdivovali.
Od Pokladnice ku Kolonádovej ulici
Od Pokladnice ku Kolonádovej ulici
Od Pokladnice ku Kolonádovej ulici - hrobka z vnútra
      Pred začiatkom Kolonádovej ulice, vedúcej celým hlavným údolím Petry, sme sa odklonili z hlavnej trasy. Vymyslela to Ninka preto, aby sme prešli ešte ráno Kráľovské hrobky. Bol to dobrý nápad, lebo tieto hrobky sú na kopci a poobede, po prejdení trasy ku Kláštoru, už by to nikto nevládal ... Takže za WC sme odbočili po mostíku doprava a liezli po skalách ...
Z tohto námestíčka sme odbočili doprava
Výstup je výživný, ale výhľady stoja za to
Nejaká Arabka v Petre :)
Trasa vedie stále okolo hrobiek ..

      Po vyšľapaní kopca sme si dali prestávku na vyhliadke nad Divadlom. Nabatejci ho vystavali pre 3000 divákov so sedadlami v 45 radách, Rimania zbúrali hrobky v okolí a rozšírili ho až na 8500 miest. Aj dnes vidno, ako divadlo plynule prechádza do hrobiek a naopak. Pri oddychu si niektorí dali arabský čaj od tetušky.

Divadlo
Teta varí arabský čaj

Divadlo - a reklama na Dedoles :)
Hrobkx v divadle
Všade hrobky - Fasádová ulica
Hrobky vľavo od divadla
      Po oddychu to ku štyrom Kráľovským hrobkám prešlo celkom rýchlo a ľahko.
Vtedy som to ešte nevedela, ale prejdeme až za tie hory ...
Horbka či obydlie? Ale vzory sú úžasné ...
Úžasné vzory a farby
Stále dole kopcom okolo hrobiek
      Vyšľapali sme aj do Urnovej hrobky a nakukli dnu na nádherne vzorovaný strop. Okolo ostatných hrobiek sme len prešli. Hodvábna hrobka nesie meno podľa hodvábnych farebných prechodov skaly, do ktorej je vytesaná. Koryntská podľa koryntských stĺpov vo fasáde hrobky a Palácová sa volá podľa podoby s rímskymi palácmi. Začínalo byť poriadne horúco.
Prvá kráľovská hrobka - Urnová hrobka
Prvá kráľovská hrobka - Urnová hrobka
Druhá kráľovská hrobka - Hodvábna hrobka
Tretia kráľovská hrobka - Koryntská hrobka
Štvrtá kráľovská hrobka - Palácová hrobka
      Celé hlavné údolie sme obišli veľkým oblúkom po pravej strane. K dedine s pôvodnými obyvateľmi Petry sme boli na skok. Tí sa tu museli vysťahovať pred r. 1985. Bola to podmienka na zaradenia Petry na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Hlavné údolie sme obišli veľkým oblúkom vpravo
Kráľovské hrobky
Prechádzame údolím
Kráľovské hrobky a už aj Urnovú vidno
Veľký chrám - pôvodne tu boli kúpele a zóna relaxu
Koniec údolia, vľavo Chrám Qasr al-Bint
Chrám Qasr al-Bint
Koniec údolia
      Po piš-pauze na konci údolia sme začali šľapať 1,6km a 800 schodov vedúcich do kopca ku Kláštoru (Ad Deir). Makačka, ale stálo to za to, každý jeden schod ... Aj pohľady po samotnej ceste na schody, skaly, obydlia, aj pohľady na suveníry a farebné šatky, aj pohľady späť do údolia, aj večné uhýnanie somárom, aj pot a neistota pri každom kroku. Už tu som si uvedomila, že napriek naozaj pochybnému stavu cesty, po tých skalách sa chodilo fajn a nešmýkalo sa. To platilo v celej Petre. Sama by som toho v Petre toľko veľa nikdy nepreliezla, mala by som priveľký rešpekt pred skalami.
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) - pohľad naspäť
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
      Keď už sme na tejto ceste nevládali, zastavili sme sa v stánku na fresh z granátových jabĺk. Bol najlepší, aký som v Jordánsku pila!!! Asi som si ho najviac zaslúžila :)
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir)
      Keď sme sa po osviežení dvihli, asi do 5min sme došli na nejkú plošinu. Už som mala dosť, reku kde v čertoch je ten Kláštor!!! A my sme už boli tam, Kláštor bol za mnou, lebo tam prídete po schodoch spoza Kláštora :D Tu sme si dopriali dlhší oddych. Kúpili sme si obed - tuniakovú arabskú placku a oddychovali v tieni na gaučoch pod skalou.
A tu už som mala dosť - kde v čertoch je ten Kláštor?
Lebo Kláštor som mala za chrbtom ... :D
Kláštor (Ad Deir) - po týchto schodoch sme prišli :)
      Arabský názov „Ad Deir“ (kláštor) dali miestu domorodí beduíni kvôli krížom na zadnej stene vo vnútri. Tie boli nakreslené počas kresťanského používania v byzantských časoch. Fasáda Kláštora má šírku 47m a výšku 48m a spolu so sálou vnútri boli vytesané okolo polovice 1. st. n.l.. Kláštor nikdy nebol používaný ako hrobka, bolo to kultové a oslavné miesto.
Kláštor (Ad Deir)
      Po výdatnejšom oddychu a obede sme sa vadali na nejaké vyhliadky za Kláštorom. Teda, vzhľadom na orientáciu fasády Kláštora, pred Kláštorom. Nie je to ďaleko a boli to naozaj nádherné pohľady. Aj beduíni boli milí. Jeden presviedčal Líviu, že tram má ostať s ním. Že ju bude učiť po arabsky ... ale najskôr musí doniesť somárovi vodu :D Tým to skončilo, Lívia odolala :D Na druhej vyhliadke sa nás pýtal, či sme chudobní ... Nechápali sme ... No že si nikto nič nekupuje :) No len vyhliadky a stany sú tam každých 200-300m, nie je človek schopný piť toľko čajov a vody, aby bol každý spokojný :) A my sme boli práve po obede ...
Ideme na prvú vyhliadku
Pohodička na vyhliadke
Naozaj nádherný výhľad ...
Najkrajší výhľad na svete :)
Z vyhliadky naspäť ku Kláštoru
Pohľad späť - z oboch vyhliadok vidno len vršky :)
Dutá skala pod treťou vyhliadkou ...
Výhľad z pod vyhliadky
Výhľad vyhliadky
      Po ceste naspäť ku Kláštoru sa nám s Mirkou podarili asi najkrajšie Dedoles promo fotky :) Musíme im poslať, možno im pomôžeme odvrátiť krízu :)
Reklama na Dedoles
Kláštor (Ad Deir)
      Na spiatočnej ceste do hlavného údolia sme si nakúpili beduínske vyšívané šatky. Ja s Mirkou sme zjednali na 5JD (oni na začiatku chcú 20JD!!!), Ninka nevydržala a zjednala len na 7JD. Proste ju veľmi chcela, my nie :)
Cesta späť od Kláštora
Naspäť v údolí
Trojitá brána na konci Kolonádovej ulice
      Kolonádovú ulicu sme cestou späť sme doslova prebehli, len s krátkou zastávkou vo Veľkom chráme. Tu bolo podľa najnovších výskumov centrum relaxu - bazény, tienené chodníky na prechádzky, proste raj pre vyššie triedy. Uznala som, že určite by som cestou naspäť už neliezla na Kráľovské hrobky - ani omylom!
Veľký chrám - v pozadí vľavo Chrám okrídlených levov a vpravo Byzantský kostol
Kolonádová ulica - Kráľovské hrobky
Urnová hrobka - no naozaj by som už nevládala tam ísť
Kolonádová ulica
Kolonádová ulica
Tými schodami sme šli doobeda
Pokladnica - po tých schodoch sa ide k hrobke Mojžišovho brata Árona (celodenná túra)
      Po návrate k Pokladnici sme ešte s domácimi zjednali za 2JD vyhliadku, odkiaľ sú pekné fotky s Pokladnicou. Za 3JD by sme dostali aj beduínsky čaj, ale niektoré dievčatá nechceli dať, tak sme šli všetky bez čaju. Ja fakt nechápem, kde všade som v ten deň liezla:) Prekvapovala som sama seba, ale nemohla som sa nechať zahanbiť ;)
Pokladnica
Pokladnica
Posledný pohľad na Pokladnicu ...
      Rozlúčka s Pokladnicou bola ťažká ... a nádherná, lebo pri jemnejšom poobedňajšom slnku a vďaka tieňu na Pokladnici sa oveľa lepšie fotilo. Mirka ma musela poháňať, lebo už všetci boli hladní a tešili sa na výdatnú večeru. Ale v celom Siku sa cestou späť oveľa lepšie fotilo. Hlavne bolo menej ľudí, tak sa dali odfotiť aj oltáriky bez ľudí na fotkách.
Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ...
Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ...
Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ...
Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ...
Siq

Siq

Siq

Siq

Siq

Bab as-Siq
    Po odchode z Petry sme sa najedli a oddýchli v My Mom's Recipe Restaurant pred Návštevníckym centrom.
Nočná Petra
      Po ôsmej sme sa vrátili na Nočnú Petru ... a prešli sa v svetle kahancov ešte raz k Pokladnici. Lístky sa kupovali naviac, stáli asi 17JD, ale každý to chcel zažiť. Pred Pokladnicou sme sa pousádzali do piesku. Beduíni rozprávali príbehy Petry, hrali na píštalke a gajdách. Tí, čo vystihli sedenie na kobercoch, dostali aj beduínsky čaj. Všetko zavŕšila farebná hra Pokladnice. Tá bola najkrajšia, lebo inak som veľa nerozumela. Aj s cestou to trvalo asi 2h - od 20:30 do 22:30.
Nočná Petra
Nočná Petra


Nočná Petra
Nočná Petra
Gajdy:

Nočná Petra
Nočná Petra
      Po 36 000 krokoch (to neviem, či toto ešte do konca života prekonám :D) a 2 návštevách Petry v tento deň ani netuším, ako sme došli na hotel, asi som už na polovicu spala ... určite opäť taxíkmi, ale fakt veľmi nepamätám :D Spala som ako zabitá, len bohužiaľ, opäť krátko :) Ale už som si zvykla a Petra za to všetko určite stála!
Nočná Petra

                                                                                 Marta

6 komentárov:

  1. Marti, dala sis s touto reportáží na čas, ale ráda jsem si počkala - fascinující! Moc děkuji, užila jsem si fotky i tvůj komentář!
    Přeji pohodové předvánoční dny, Helena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No trvá to ... len z Petry som mala 997 fotiek na foťáku, k tomu ešte mobil a Mirkine fotky ... ale keď je chuť, ide to s radosťou a spomienkami krásne :)

      Odstrániť
  2. Nakoukla jsem teď jen tak rychle, ale vrátím se k tomuto příspěvku a pořádně si vše pročtu a prohlédnu.
    Měj klidné předvánoční dny, Marti!
    Hanka

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Připadám si, jako bych byla na výletě s tebou. Nádhera.

    OdpovedaťOdstrániť