Seriál: Na Gibraltár sme šli z Malagy autobusom Avanza (spiatočný lístok stál
35,94€). Cieľová stanica je La Linea de la Concepción - tam treba
vystúpiť a do Gibraltáru prejsť peši.
Cesta je dosť dlhá, 2h 15min. Na Gibraltár nám ostal čistý čas 7h, od
11:00 do 18:00.
Na tento deň nám na doobedie hlásili dažde. Aj pršalo - ale len
kým sme prešli hranice. Akonáhle sme na gibraltárskej strane nastúpili
do autobusu MHD, pršať prestalo :)
U pána šoféra som si vyzdvihla
celodenné lístky na MHD
(super vec - za 6 libier, ešte minulého roku také nemali, lebo po
Gibraltári ako MHD jazdia 2 spoločnosti a nevedeli sa dohodnúť ...) a
vyrazili sme objavovať túto anglickú kolóniu :) Pozor, hoci sme v
anglickej krajine, jazdí sa tu vpravo :)
 |
| Prichádzame k hraniciam ... a prší .... |
 |
| Hranica Španielsko - Gibraltár |
Gibraltár
(nazývaný aj The Rock – Skala) je
zámorské územie (teda v minulosti „korunná kolónia“) Spojeného
kráľovstva. Má rozlohu 7,6km2 a nachádza sa na juhu Pyrenejského
polostrova, v mieste, ktoré je najbližšie Afrike.
Jeho strategická poloha mu umožňuje kontrolovať Gibraltársku úžinu, t.
j. spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom.
Je osídlený od doby kamennej. Patril Rimanom, v r. 711 - 1462
marockým Berberom a potom Španielom. V r. 1704 Skalu dobyli
Briti a r. 1713 bol tento stav normalizovaný zmluvou. Španielom sa to
nepáčilo, skúšali ju niekoľkokrát dobyť naspäť (najtvrdší útok viedli r.
1783 - tzv. Veľké obliehanie - Great Seige), ale nepodarilo sa im to.
Počas 2. sv. vojny bolo civilné obyvateľstvo kompletne evakuované a
celý Gibraltár bola jedna veľká vojenská pevnosť.
Jediná pevná cesta na Gibraltár sa kríži s medzinárodným
letiskom Gibraltár (hneď za hranicou). Je to križovatka riadená bežnými
semaformi. Touto križovatkou musí prejsť každý pri vstupe na Gibraltár!
Aj my :)
 |
| A sme v Anglickej kolónii :D |
 |
| Great Europa point - pohľad na The Rock - Skalu |
Ako prvé sme MHD busmi zamierili na Great Europa Point -
najjužnejší výbežok Gibraltáru, odkiaľ vidno Afriku. Ten pohľad ma
potešil, veď Afrika mi je už dôverne známa - bola som tam pred pol rokom
:)
 |
| Great Europa point - delá ako pripomienky bojov |
 |
| Great Europa point - pohľad cez Gibraltársku úžinu na Afriku |
 |
| Great Europa point - vidím Afriku! |
 |
| Great Europa point - maják |
 |
| ÚIS ÚVT TUKE na Great Europa point |
 |
| ÚIS ÚVT TUKE na Great Europa point |
 |
| Trafalgalský cintorín (Trafalgal Cemetery) |
Po ceste na lanovku na Skalu sme sa zastavili na
Trafalgalskom cintoríne (Trafalgal
Cemetery). Je pomenovaný podľa bitky pri Trafalgare 21. októbra 1805,
ale sú tu pochované iba dve obete bitky. Väčšinou sú tu hroby padlých v
iných námorných bitkách a obetí epidémie žltej zimnice z r. 1804 - 1814.
 |
| Trafalgalský cintorín (Trafalgal Cemetery) |
 |
| Trafalgalský cintorín (Trafalgal Cemetery) |
 |
| Trafalgalský cintorín (Trafalgal Cemetery) |
 |
| Lanovka na Skalu |
 |
| The Rock - Skala z vyhliadky hornej stanice lanovky |
Lístky na lanovku a aj do rezervácie
(celá Skala je prírodná rezervácia a platí sa tam vstupné) sme mali
predkúpené. Dobre sme urobili, lebo inak tam bol rad na 2h ... Je
niekoľko možností, my sme si vybrali komplet spiatočný lístok Cable Car
Return & Nature Reserve (najdrahší - stál 33,5€). Nepotrebovali sme
spiatočnú cestu, ale Skala je rozsiahla, preto sme hore chceli ísť
lanovkou a dole peši a pozrieť si
Sky Walk, Jaskyňu sv. Michala a tunely z Veľkého obliehania r. 1783 - Great Seige Tunnels , ktoré sú všetky v cene tejto vstupenky.
 |
| The Rock - Skala z vyhliadky hornej stanice lanovky |
 |
| Gibraltár z vyhliadky hornej stanice lanovky |
 |
| Gibraltár z vyhliadky hornej stanice lanovky |
Na Skale sa nachádza jediná európska kolónia opíc - makakov. Tieto
opice miestni obyvatelia veľmi rozmaznávajú kvôli legende, ktorá tvrdí,
že Gibraltár bude britský, kým tu bude žiť aspoň jedna opica. Vďaka
tomu sú opice veľmi drzé. Otravovali už na vyhliadke hornej stanice
lanovky, ale boli po celej ceste k Jaskyni sv. Michala. Domáci ich
púšťali do áut, ktorými vozili turistov hore na Skalu (tých, čo nemali
predkúpené lístky na lanovku a nechceli tam čakať 2h). Aj nám sa ušlo
opíc ... Jedna opica skočila na Ivet, ale tá sa jej striasla.
Na úzkych schodíkoch na jednu z mnohých vyhliadok na východnú stranu
skočila opica na Helu, ktorá nemala možnosť sa jej striasť. Opica jej
otvorila batoh, vybrala jedlo a s ním ja papiere - lístky a doklady.
Našťastie papiere vyhodila na našu stranu Skaly, nie do mora na východe,
inak by sme namiesto poznávania Skaly naháňali Heline doklady ... Fotku
mám zakázanú zverejniť (nie ja som fotila ;) ) a celkom chápem, pre nikoho toto nie je príjemný
zážitok. Je to šok ... Proste na Gibraltári nejesť, jedlo vzduchotesne
uzavrieť, pred opicami mať rešpekt!
 |
| Opice pri hornej stanici lanovky |
 |
| Opice pri hornej stanici lanovky |
 |
| Opica a Helin rožok :) |
Vyhliadka Sky Walk mala prasknutú priehľadnú podlahu - bola
prístupná len čiastočne. Asi preto ani nekontrolovali lístky ... Kým sa
následne otrasená Hela ešte vydýchavala, ja s Helenkou sme vybehli na
O’Hara’s Battery - súbor obranných diel a zbraní z 2. sv. vojny na
najvyššom bode Gibraltárskej skaly (426m.n.m.).
 |
| Skala a horná stanica lanovky zo Sky Walku |
 |
| Na Sky Walku |
 |
| Chodník zo Sky Walku do Jaskyne sv. Michala |
 |
O’Hara’s Battery - opäť vidíme Afriku
|
 |
| O’Hara’s Battery |
 |
| O’Hara’s Battery |
 |
| O’Hara’s Battery |
Hela, Mirka, Iva a Malá Marta nás čakali už pri Jaskyni sv.
Michala. Opäť tu bolo veľa opíc. Kým sme došli, dievčatá znova zažili,
ako drzá opica skočila turistke vystupujúcej z auta na tašku (mala ju
vpredu - nie na chrbte ako Hela ruksak) a vytiahla jej odtiaľ nejaké
jedlo ... no už sme mali opíc dosť! V jaskyni sme si od nich oddýchli :)
Jaskyňa sv. Michala bola vytvorená dažďovou vodou. Inou nemohla -
Gibraltár nemá vlastný zdroj pitnej vody a pitnú vodu získava reverznou
osmózou - odsoľovaním morskej vody. Jaskyňu spomína už rímsky
cestovateľ
Pompeius Mela
v r. 45n.l. ako bezodnú. Ale osídlená bola už neandrtálcami (15-20 000
p.n.l.), o čom svedčia
vykopávky a jaskynné maľby. Neskôr ju využívali podľa potreby – Mauri,
Briti i Španieli - ako miesto piknikov, sklady zbraní či potravín a
počas 2. sv. vojny tu bola záložná nemocnica. Dnes je tu koncertná sála s
hľadiskom pre 100 divákov. Celá jaskyňa je nádherne osvetlená. Farby
osvetlenia sa menia a
vytvárajú romantický pohľad na aj bez toho úchvatnú jaskynnú výzdobu
... Na dno jaskyne sme ale nešli, museli sme prejsť celú Skalu a čas sa
nám pomaly ale isto krátil.
 |
| Jaskyňa sv. Michala |
 |
| Jaskyňa sv. Michala |
 |
| Jaskyňa sv. Michala |
 |
| Jaskyňa sv. Michala |
 |
| Jaskyňa sv. Michala |
 |
| Jaskyňa sv. Michala |
 |
| Jaskyňa sv. Michala |
 |
| Tu stála Alžbeta II. a jej manžel vojvoda z Edinburgu pri návšteve Gibraltáru 10.-11.5.1954 |
 |
| Čo videla Alžbeta II ... |
Windsorovský visutý most sme chvíľu hľadali. Cestu v smere od
Europa Pointu k nemu sme nenašli, len v smere z vnútrozemia. Má 70m -
vojde sa na neho 7,5 londýnskych dvojposchodových autobusov.
 |
| Windsorovský visutý most |
 |
| Windsorovský visutý most |
 |
| Windsorovský visutý most |
Cesta dole Skalou, od Windsorovského mosta k Tunelom Veľkého
obliehania (Great Seige Tunels) bola nekonečná - trvala 35 minút.
 |
| Ideme pomaly :) |
 |
Križujeme lanovku
|
 |
| Nekonečná cesta dolu |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) - výhľad na letisko Gibralatár |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) - výhľad na letisko Gibralatár |
Do
tunelov som nakoniec išla opäť len ja s Helenkou, ostatné dievčatá mali
dosť. Celá vápencová Skala Gibraltáru je prevŕtaná cca 50km chodieb a
tunelov. Tieto boli vyhĺbené poväčšine v čase Veľkého obliehania od júla
1779 do februára 1783, kedy sa Španieli neúspešne pokúsili získať
Gibraltár späť od Britov.
Slúžili na uschovanie zbraní a ako ochrana pred obliehaním z východu z
mora a zo severu z pevniny. Bolo tu vykopaných 273m chodieb a päť
galérií. Vo vstupnej Galérii Windsor boli namontované štyri zbrane.
Oblúky tunelov sú viditeľné na svahoch The Rock pri približovaní sa k
Gibraltáru z pevniny i mora.
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) |
 |
| Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) - pohľad z okna na zadnú stranu letiska |
Maurský hrad sme s Helenkou prebehli rýchlo - snažili sme sa
dobehnúť čas a dievčatá.
Gibralatár bol strategický bod, kadiaľ sa mauri dostali z Maroka do
Európy a bol ich odrazovým mostíkom pri jej dobývaní. Výstavba maurského
hradu sa začala v 8. storočí nášho letopočtu, dátum jeho dokončenia je
neznámy. Dnes z tejto stavby existuje len veža Tower of Homage s krásnym
výhľadom, ale neliezli sme tam. Výhľadov a fotiek sme mali dosť a už
fakt nebol čas. Trochu nás vystresovala posledná opica sediaca nad
vstupom do hradu ... a už sme boli v autobuse, kde nás čakali dievčatá
:D
 |
| Maurský hrad |
 |
| Maurský hrad |
 |
Maurský hrad a posledná opica ...
|
Návštevu Katedrály sme už nestihli ... možno inokedy :)
Fakt unavené nás plný autobus doviezol na Grand Casemates Square a
odtiaľ ďalší na hranice. Prešli sme do Španielska a na stanici sme si
stihli kúpiť buchty do autobusu a kávu v automate. V autobuse odo mňa
Helenka vymámila magnetku Gibraltáru z hornej stanice lanovky. Nejakým
zázrakom som kúpila ja viac - a ona neskúsená (že kúpi inde, lacnejšie
:D) žiadnu! Nakoniec teda všetko dobre dopadlo :)
 |
| Dovidenia, Gibraltár |
Bol to fakt náročný deň. Spätne priznávam - podcenila som cestu
dole z kopca. Mala som len balerínky a nasledujúci celý rok mi odrastal
hnedý odumretý necht na veľkom palci na nohe ... v Ronde som mala
tenisky, ale tu mi to nenapadlo. Neurobte rovnakú chybu, keď pôjdete do
Gibraltáru ;)
