Meadow Dew: Maroko

Zobrazujú sa príspevky s označením Maroko. Zobraziť všetky príspevky

streda 1. mája 2019

Marrakéš 2019 IV. - tajné záhrady, souky a odlet

Nastal piatok 22.2., deň konca výletu, deň odletu ... Vôbec sa nám nechcelo z tepla do zimy, najradšej by sme ostali.

Ráno sme si prispali, vychutnali si posledné úžasné marocké raňajky a pomaly sa vymotali z riadu okolo pol dvanástej. Zbalené kufre sme nachali v riade. Veľa plánov sme nemali, len motať sa po okolí. Prvé sme si pozreli Le Jardin Secret - Tajné záhrady, asi 5 minút chôdze od nášho riadu.

Le Jardin Secret - Tajné záhrady

História tajných záhrad začala v 16. storočí, počas vlády Saadian dynastie. Na tomto mieste si sultán Moulay 'Abd-Alláh dal postaviť palác, ktorý bol ale po úpadku dynastie koncom 17. storočia zničený. Nový palác bol na tomto mieste postavený v polovici 19. storočia a prechádzal vplyvom mocenských intríg doslova z rúk do rúk ... Pôvodný majiteľ kaid U-Bihi bol otrávený čajom, preto že ho sultán Muhammad IV. podozrieval z intríg. Palác daroval veľkému sudcovi Moulay Mustaphovi, ktorý ho v r. 1912 vymenil s komorníkom sultána Muhammadom Loukrissim za iný palác. Následne bol v r. 1912 sultán Moulaya Abd-al-Hafíza vyhnaný a jeho komorník sa teda nasťahoval do paláca a tu žil do svojej smrti r. 1934. Po jeho smrti palác chátral. Až v r. 2008 sa začala jeho rozsiahla rekonštrukcia a r. 2016 bol sprístupnený verejnosti. Le Jardin Secret zrenovovali v duchu tradície majestátnych arabsko-andalúzskych a marockých palácov a je príkladom úchvatného islamského umenia a architektúry.

Le Jardin Secret - Tajné záhrady

Záhradu a nádherne letných 26 stupňov sme si vychutnávali ... posedávali sme na lavičkách, vystavovali tvár teplému slnku... Okrem záhrady je možné kúpiť si lístky aj na vežu s vyhliadkou, ale na terasu s kaviarňou v polovici veže je vstup i výhľad zdarma, tak sme na veži ušetrili.

Le Jardin Secret - Tajné záhrady

Bolo po jednej, keď sme sa vydali do labyrintu marrakéšskych uličiek pohľadať Medersu Ben Youssefa - pôvodnú školu koránu. Má byť v rekonštrukcii do r. 2020, a aj bola, dokonale ohradená - ale nedalo mi neskúsiť, keď to bolo tak blízko :) Prechádzka uličkami bola dobrodružná, opäť sme chvíľami nevedeli, kde sme. A to sme ešte nevedeli, aké je to zamotať sa na soukoch - trhoch v centre mesta. Vďaka aplikácii maps.me som naozaj pohodlne trafila na námestíčko - malý trh s korením Rahba Kedima. Všetko voňalo, žiarilo farbami, koberce visiace z terás kaviarní vytvárali domácu atmosféru, ženy ponúkali maľovanie henou, niekto mi nasypal do dlane mätu, rozprávka ... Späť sme opäť prešli labyrintom soukov. Ja som mala mobil pred nosom, ale Danka s Milošom len krútili hlavami, ža absolútne netušia, kde sú ...

Trh s korením Rahba Kedima

      No čo dodať na záver ... veľmi ťažko sa odlietalo. Marrakéš sme si zamilovali a určite je milión dôvodov, prečo by sme sa vrátili ... marocký mätový čajík, marocký chlieb, pomarančový džús z čerstvých pomarančov, najlepšia káva na svete, fantastické korenené tajine, i chutný a lacný street food, farby i vône soukov, krásne kožené výrobky i voňavé mydielka na každom rohu, farebné lampičky, islamská architektúra rozprávkových palácov i všetko to, čo sme nevideli a nestihli a hlavne ... neskutočne milí ľudia!!!
      K praktickým informáciám k odletu: Palubný lístok pre Ryanair musí byť vytlačený (inak si zaplatíte 15€ za vytlačenie na letisku na check-ine), na check-in musíte ísť aj keď nepodávate batožinu (dostanete pečiatku a len s tou vás pustia k colnici). Samozrejme, na colnicu vás pustia len s vypísaným papierikom (vzala som si ho pri prílete a vypísala, kým Danka dojedla pred letiskom posledné marrakéšske tacos). Naopak ale pri prechode cez skenery ich tekutiny nezaujímajú (doslova som sa pýtala, lebo som ich mala v taške, nie vonku v priesvitnom obale). Keby som mala arganového oleja na litre, asi by len radi boli, len vodu nesmiete niesť cez skenery.
      Pri odlete nám pán pilot ponúkol nádherné výhľady na starú Medinu Marrakéša (vidno Koutoubiu, Moulay El yazid mešitu s hrobkami dynastie Saadian, Badii palác i Bahia palác) a aj na to, čo sme nestihli - záhrady Menara. Krásna rozlúčka s krásnym mestom a ja dúfam, že to bola rozlúčka "Dovidenia ... ", nie "Zbohom!" :)

Záhrady Menara

Marrskéš - Medina

utorok 23. apríla 2019

Marrakéš 2019 III. - ťavy a Majorelle záhrady

Na štvrtok ráno (21.2) sme mali rezervovaný výlet - opäť cez Viator - jazdu na ťavách.

Jázd na ťavách je tam veľa, ale ceny sú rozdielne. Naša jazda ráno bola za 18€ na sobu, večer pri západe slnka bola za 36€. Je jasné, že sme išli ráno. O 9:20 nás vyzdvihli pri bráne Bab Laksour a tentokrát to bolo bez prestupov a hodinového čakania. Zastavili sme sa ešte asi 2-3x a nabrali ďalších turistov a vyložili nás v palmovom hájiku za Marrakéšom.

Beduíni na ťavách

Na ťave

Beduínske oblečenie nebolo povinné, ale v rámci zábavy - prečo nie? Moja ťava mala 24 rokov a volala sa Shakira - mala výrazne svetlejšie a dlhšie chlpy ako ostatné, asi preto :) Vytvorili sme dlhočiznú karavánu asi 20 ťiav (niektorí tam chodili po 4-5 ťavách) a šli... Čítala som na webe, že z toho bolia zadky a pod. ... ono to závisí od sedla. Moje bolo vysedené smerom dopredu, tlačilo ma na železný držiak, skôr ma boleli stehná, ale dalo sa. Danka a Miloš sa nesťažovali na nič. Prechádzka - jazda trvala asi hodinu a bolo to milé. Celý čas okolo nás pobehovalo 4mesačné ťaviatko a bľačalo ako kozička, mamu vraj malo v karaváne niekde vzadu. Ťavy sa po ceste vykakali, vypišali, pofučali si, všetko podľa potreby :) Na konci sme dostali marocký mätový čaj a sucháre. Aj návrat bol hladký, tomuto výletu nebolo čo vytknúť.

Ja a moja Shakira

Beduínska zábava pri mätovom čaji a suchároch

Terasa na streche Riadu Naya

Po fyzicky náročnom dopoludňajšom programe sme si poobede dopriali relax a dvojhodinové opaľovanie na streche riadu. Také počasie chceme doma ... :D

Po ceste do Jardin Majorelle

Okolo druhej sme sa prechádzkovým krokom vybrali k Záhradám Majorelle. Odhad Googlu je 30 minút. Ja som chcela vyskúšať aj domácu MHD, ale ostatní zbabelo odmietli :) Cesta viedla cez úzke uličky starej Mediny, mala svoje čaro, videli sme autentický marrakéšsky život. Našťastie bola hustota premávky primeraná, lebo v lete keď je veľa turistov a pomedzi to vkuse motorky a bicykle ... to môže trvať aj hodinu ....

Po ceste do Jardin Majorelle

Záhrady Majorelle - vstup

Záhrady Majorelle vytvoril francúzsky maliar Jacques Majorelle (1886-1962). Prvé pozemky kúpil na tomto mieste v r. 1923, v r.1931-33 si dal postaviť ateliér - terajší berberský domček. Okolo ateliéru vytvoril bujnú záhradu, ktorá sa stala jeho najoslnivejšou prácou. Štyridsať rokov ju obohacoval o nové odrody rastlín zo všetkých piatich kontinentov. V. r. 1937 začal používať ostré farby a vyzdobil nimi ateliér, kvetináče, terasy a v r. 1947 sprístupnil záhrady verejnosti, aby získal financie na náročnú údržbu záhrady. Po ťažkej autonehode sa odišiel liečiť do Paríža, kde v r. 1962 zomrel. Je pochovaný vedľa otca v Nancy.

Záhrady Majorelle - vodný kanál

Záhrady Majorelle

Záhrady Majorelle - Berberský dom, pôvodne ateliér

Záhrady Majorelle

V r. 1966 objavili Jardin Majorelle Yves Saint Laurent a Pierre Bergé a v r. 1980 ju kúpili a zachránili tak pred prestavbou na nový hotel. Zaviedli do záhrady automatické zavlažovanie, priniesli nové druhy rastlín. YSL zomrel v Paríži 1.6.2008 a v záhrade ho pripomína pamätník s ružovým rímskym stĺpom.

Záhrady Majorelle - pamätník Yvesa Sain Laurenta a Pierra Bergého

Záhrady Majorelle

Chcelo to štyridsať rokov vášne a odhodlania vytvoriť túto očarujúcu nádheru. Stromy, bambusy a exotické palmy v húštinách sú prepletené červenými chodníčkami s modrými, žltými a oranžovými kvetináčmi. Modrý Berberský domček s berberským múzeom na konci vodného kanála sa zrazu zjaví a prekvapí, ako medovníková chalúpka v lese. No krása ... a priveľa ľudí :( Je to vlastne veľmi malé, za hodinu niet čo pozerať, jedine kvôli skupinám sme to prešli 2x, nech viac vidíme.

Záhrady Majorelle

Záhrady Majorelle - Berberský dom, pôvodne ateliér

Ja som sa pozrela aj do Berberského domčeka s Berberským múzeom. Majú krásnu zbierku rôznych berberských "krojov" z celého Atlasu a úchvatná je aj výstava berberských šperkov - akoby v miestnosti pod nočnou hviezdou oblohou.

Záhrady Majorelle - Berberský dom, pôvodne ateliér

Záhrady Majorelle

Cesta zo záhrad nám ponúkla prvý obchod s liehovinami, ktorý sme našli náhodou a ceny boli závratné :) Takisto poznanie, že keď je 26 stupňov v Marrakéši, poznáš turistu podľa krátkych rukávov, domáci sú vo vetrovkách a kabátoch, je im zima ... teplo je predsa, keď je v lete 50 stupňov :D Moji ľudia ! :D No a nakoniec aj ďalšie malebné obrázky bežného života v Marrakéši - deti bežiace zo školy, mama kupujúca chlieb ... poviedky marrakéšske :) Trochu sme aj poblúdili. Akonáhle domáci postarší páni, posedávajúci pred domami, videli neistotu v našich očiach, hneď nám ukazovali, kde je Jemaa el Fna :) Proste milí ... Keď už som chcela vytiahnuť mobil, zrazu bola pred nami z čista-jasna naša ulička Derb Snane :)

Po ceste z Jardin Majorelle

Na večeru sme si v našom riade objednali kurací tajine a kým ho pripravovali, 2 hodiny sme relaxovali. Veď sme mali za sebou takmer túru .... Tajine bol fantastický!!! Po skúsenosti s kuskusom z Ait Ben Haddou Miloš nechcel (objednali sme len 2 porcie), ale nakoniec mu chutilo najviac. Bol pikantný, fantasticky ochutený, dokonalá reklama na domácu kuchyňu. A neúčtovali nám žiadne extras, len 8€ na 1 porciu :)