Seriál: Ronda sa stala mojím snom v r. 2011. Kamoška mi poslala jeden z
tých mailov, čo preletia svet aj 2x za rok a skrášlia vám deň peknými
obrázkami ... a tento konkrétny bol s prezentáciou Rondy.
Kamoška k nemu pridala popis: 'Tam ste určite nikdy neboli ...', tak
ma to vyburcovalo, že prečo nie? Fakt je to také nedostupné? A keď som
zistila, že je to Andalúzia, bolo vymaľované!!! Sen Ronda sa priradil ku
snu Granada :)
Minulý rok nevyšla, čakala na rok 2019 ...
Do Rondy sme mali dopredu kúpené lístky na autobus. Tam o 8:00, naspäť o 18:00, cesta trvala cca 2h a lístky stáli 22,5€.
Išli sme len dve - ja a Helenka. Ostatné dievčatá, keďže predsa len Alhambra je Alhambra, išli samostatne do Granady.
O 10:00 sme vystúpili v Ronde na autobusovej stanici a čakalo nás 8 hodín v Ronde. Dopredu upozorňujem, bola rozprávková - pripravte sa na poriadnu nálož fotiek :)
|
Alameda del Tajo |
Prvý sme si pozreli Alameda del Tajo -
park z 19. storočia s krásnymi výhľadmi na údolie pod skalným zrázom
Rondy. Ešte ranná hmla dodávala údoliu jedinečné tajomstvo ...
Ponadchýnali sme sa tou nádherou, otočili sa na odchod a Helenka ma
doslova zmrazila -
že čo teraz budeme robiť? Či si niekde sadneme a budeme piť kávičku?
:D :D :D
Ona si fakt myslela, že sme skončili - že sme tu prišli kvôli tomuto
výhľadu na 5 minút!!! Po počiatočnom šoku som sa rozosmiala, že nech sa
šetrí, bude aj kávička, ale ešte si nezaslúžila :D Ideme chodiť a
poznávať Rondu!
|
Alameda del Tajo - výhľad do údolia pod Rondou
|
|
Alameda del Tajo |
Ronda
patrí medzi najstaršie španielské mestá. Traduje sa, že kto nebol v
Ronde, nie je Španiel :) Bola osídlená už v 6. storočí p.n.l Keltami,
neskôr tu sídlili Féničania,
Gréci i Rimania, ktorí ju opevnili hrubými múrmi. V r. 713 - 1485
patrila islamským Berberom, ktorí jej dali arabský šmrnc. Keďže je to
horské mestečko, v čase po moslimskej nadvláde, keď bol islam zakázaný,
bola centrom povstaní, ale aj neskôr v čase napoleonských vojen
(1803-1815)
i španielskej občianskej vojny (1936), bola centrom banditov a
partizánov.
Z geografického hľadiska sa Ronda rozprestiera na dvoch stranách
rokliny El Tajo, ktorú vytvorila riečka Guadalevin, a rozdeľuje mesto
na dve časti - staré mesto (La Ciudad) a nové mesto (El Mercadillo).
Tráve táto roklina dáva mestečku neopakovateľné čaro ...
Záhrady a biele domy lemujúce roklinu poskytujú nekonečne veľa
nádherných scenérií a romantických pohľadov.
Pre túto nádheru tu radi trávili letá americkí spisovatelia
Ernest Hemingway a George Orson Welles a tiež nemecký básnik Rainer
Maria Rilke. Ernest Hemingway tu umiestnil scénu románu Komu zvonia do
hrobu o poprave fašistických sympatizantov, zhodených do skalnej
rokliny.
|
Býčia aréna (Plaza de Toros) |
|
Býčia aréna - vľavo toreádor Cayetano Ordónez a jeho syn Antonio Ordónez vpravo |
Býčia aréna (Plaza de Toros),
je hneď vedľa parku. Vstup stál 7€. Aréna má priemer 66 metrov. Je
obklopená priechodom tvoreným dvoma kamennými múrikmi. Sedí sa na dvoch
podlažiach, každé podlažie má päť vyvýšených radov. Sedenie lemuje 136
stĺpov - 68 arkádových oblúkov.
Výstavba arény sa začala v roku 1779 a skončila v roku 1785.
Najslávnejším matadorom bol Pedro Romero (1754-1839), ktorý zabil viac
ako 5 600 býkov. V 20. storočí bola veľkými býčimi zápasmi známa rodina
Ordónez. Bronzové sochy Cayetana Ordónez(1904-1961) a jeho syna Antonia
Ordónez(1932-1998) stoja pred jedným zo vstupov do arény.
|
Býčia aréna - kaplnka vpravo vo vstupe, kde sa toreádori pomodlili pred zápasom |
|
Býčia aréna |
|
Býčia aréna - dvojitý múrik lemujúci arénu (úkryt pre toreádorov unikajúcich pred býkom) |
|
Býčia aréna - schody na druhé podlažie |
|
Býčia aréna |
Počas
koridy
býka dráždi niekoľko druhov bojovníkov. Prví nastupujú dvaja pikadori
na koňoch, ozbrojení pikami. Po nich traja bandarilleros s vrhacími
oštepami a nakoniec jeden matador vybavený muletou (černevou šatkou) a
kordom.
Preto súčasťou býčej arény je aj jazdiareň a stajne pre kone i klietky
pre býky, kde systémom úzkych uličiek a zátaras ovládaných kladkami
dopravili mladých vydráždených býkov, ktorí 4 dni nejdli, do arény na
boj s toreádorom ...
|
Býčia aréna - múzeum koridy (výzdoba toreádorov i koní) |
|
Býčia aréna - jazdecká hala |
|
Býčia aréna - klietky pre býkov pred koridou |
|
Býčia aréna - stajne pre kone |
|
Býčia aréna - východ pre býkov do arény |
|
Býčia aréna - vstup pre býkov do arény, hore kráľovská lóža |
|
Býčia aréna - kráľovská lóža |
|
Dovidenia, Plaze de Toros |
Helenka bola na takej poznávačke prvý krát. Celý deň sme teda v zvýšenej miere navštevovali suveníry. Ale keďže sme boli len dve, nejak to nezabralo veľa času, ľahko som sa jej prispôsobila.
|
Ronda - jeden z mnohých obchodíkov so suvenírmi
|
Za býčou arénou, smerom k údoliu, je vyhliadka El Balcon del Cono.
Vynechala som ju, lebo nebol čas a podľa mňa, krajší výhľad na ikonický
Nový most (Puente Nuevo) je zo samotnej rokliny, ktorú som kvôli
správnemu svetlu naplánovala na popoludnie ...Zamierili sme k spomínanému Puente Nuevo,
najznámejšiemu mostu cez roklinu El Tajo, do absolútneho centra Rondy.
|
Nový most (Puente Nuevo) - prvá fotka :) |
|
Pohľad cez roklinu Tajo vpravo - po tom chodníčku vpravo dole pôjdeme popoludní ;) |
Pred Puente Nuevo sme si prvý krát odfotili most i roklinu Tajo
vpravo i vľavo. Po prechode cez most do starého mesta (La Ciudad) z
vyhliadky Mirador de Aldehuela sme opäť fotili (a celý deň dookola) Nový
most i kaňon Tajo ... každý pohľad, každý krok odkrýva nové zákutia,
ktoré sa nedajú nefotiť ...
|
Pohľad cez roklinu Tajo vľavo - v pozadí Starý most (Puente Viejo) a
vľavo pred ním záhrady Jardines de Cuenca, vpravo vyhliadka Mirador de
Aldehuela, kam smerujeme ... |
|
Mirador de Aldehuela - Puente Viejo a vpravo od neho La Casa del Rey Moro, náš ďalší cieľ |
|
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro |
|
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro |
|
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro |
|
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro
|
Dom maurského kráľa (La Casa del Rey Moro)
je skupina domov z 18. storočia vlastnených vtedy bohatou rodinou
Salvatierra, z ktorých r.
1911 vytvoril palácový komplex Trinidad von Scholtz Hermensdorff. V
súčasnosti je samotný dom neprístupný (vraj v rekonštrukcii, ale nikde
sa tam nič nerobilo :( ). Dom sa ale oplatí pozrieť kvôli terasovitým
stredomorským záhradám v arabskom štýle zo začiatku 20. storočia a
hlavne kvôli vodnej bani ...
|
La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady |
|
La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady |
|
La Casa del Rey Moro - dom - nič sa nerekonštruuje :( |
|
La Casa del Rey Moro - výhľad na kaňon Tajo, hore Mirador de Aldehuela |
|
La Casa del Rey Moro - do vodnej bane |
Vodná baňa bola vybudovaná v 14. storočí, v čase keď bola
Andalúzia pod arabskou nadvládou. Jej cieľom bolo zabezpečiť vodu z
rieky pre obyvateľov v prípade obliehania. Preto sa vybudovala zvislá
štôlňa popri stene kaňonu (čiastočne murovaná, čiastočne sekaná do
skaly), a celkom dole sa umiestnilo koleso, čerpajúce vodu z rieky.
Schodisko bolo úzke, na vrch rokliny preto vodu nemohli vynášať
zvieratá, ale ľudia - kresťanskí otroci. Pod miestnosťou s vodným kolesom
(vodnou stenou) bola zbrojnica - priestor pre posádku a pod ňou, na
najnižšej úrovni studňa v Tajomnej sieni (kupolovitý strop vytvára efekt
opakovaných ozvien aj pri šepkaní - neskúšala som :) )
|
La Casa del Rey Moro - vrch sály s vodným kolesom |
|
La Casa del Rey Moro - sála s vodným kolesom |
|
La Casa del Rey Moro - vodná stena |
|
La Casa del Rey Moro - vodná stena |
|
La Casa del Rey Moro - vodná stena |
|
La Casa del Rey Moro - ideme ešte nižšie |
|
La Casa del Rey Moro - zbrojnica so svetlíkmi |
|
La Casa del Rey Moro - úroveň rieky, východ |
|
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Starému mostu |
|
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Novému mostu |
|
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Novému mostu |
Keďže kaňon v týchto miestach má cca 60m, cesta dole po asi 300
mokrých schodoch bola zážitok, ale hore ešte viac ... som rada, že nie
som kresťanským otrokom, ktorý po týchto schodoch vláči vodu
niekoľkokrát denne :(
|
La Casa del Rey Moro - v kaňone |
|
La Casa del Rey Moro - v kaňone |
Dom maurského kráľa sa nám obom veľmi páčil - vodná jaskyňa bol
pre mňa neskutočný zážitok - zostup do minulosti. Akoby som každých pár
schodov prešla o ďalšie storočie dozadu.
|
La Casa del Rey Moro - ideme hore |
|
La Casa del Rey Moro - Tajomná miestnosť so šepkacou ozvenou (pôvodne so studňou) |
|
La Casa del Rey Moro - schody hore, som rada že nie som kresťanským otrokom ... |
|
La Casa del Rey Moro - schody hore |
|
La Casa del Rey Moro - schody hore |
|
La Casa del Rey Moro - detail soklíku domu |
|
La Casa del Rey Moro - výhľad na biele nové mesto El Mercadillo |
Ďalším našim cieľom boli staré Arabské kúpele, ale u mňa žiadna
cesta nie je priama ... Aj táto viedla cez Starý most (Puente Viejo),
nazývaný aj Arabský. Podľa mňa má prívlastok Arabský podľa času vzniku,
t.j. tento vznikol niekedy v 8.-14. storočí.
Priniesol nám ďalšie krásne pohľady do kaňonu Tajo a aj na miesta, kde
sme už boli a poznali ich, Ronda nám bola stále bližšia a známejšia ...
|
Oblúk Filipa V. (Arco de Felipe V), za ním Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo) |
|
Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo) |
|
Oblúk Filipa V. (Arco de Felipe V) a vľavo dole Arabské kúpele (Banos Arabes), ale to sme ešte nevedeli ... |
|
Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo) |
|
Najstarší Románsky most (Puente Romano), vľavo stará garbiareň (spracovanie koží), vpravo Arabské kúpele |
|
Hradby Rondy s oblúkom Filipa V. |
|
Starý most - výhľad k Novému mostu, vidno vyhliadku Mirador de Aldehuela |
Schody ku Arabským kúpeľom, dláždené mačacími hlavami boli aj
takto v suchu neskutočne klzké, jeden pán za nami aj spadol. Išli sme
dole pomaly, myšacími krôčkami.
|
Šmykľavka dole kopcom ... |
|
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pohľad od vstupu |
Arabské kúpele,
na rozdiel od rímskych, sú parné a nemajú ochladzovací bazén. Pobyt v
kúpeľoch trval hodiny - bolo to miesto oddychu a relaxu, ale aj
stretnutí priateľov či obchodných schôdzok. Vestibul bol pôvodne
zastrešený, bazénik v strede bol bazén s pitnou vodou, okolo stáli
drevené lavice pre posedenie pri rozhovoroch a prezliekárne vo
výklenkoch. Tu bolo aj WC.
|
Arabské kúpele (Banos Arabes) - rozloženie |
|
Arabské kúpele (Banos Arabes) - strop kúpeľných miestností so svetlíkmi |
|
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pôvodný vestibul s bazénom, prezliekáreň (3) |
Studená miestnosť mala 2 bazéniky po stranách a slúžila na
ochladenie a relax pred vstupom do teplých sál. Najväčšia, teplá sála,
bola miestom masáží, rozmaznávania sa perfémami a olejmi. Stáli tu
drevené levice vystlaté vankúšami na oddych, k dispozícii bol aj
terapeut.
V horúcej sále sa vytvárala para liatím vedier vody na
rozohriatu podlahu. Dnes je tu audiovizuálne premietanie o kúpeľoch, ako
to fungovalo a vyzeralo.
Za touto horúcou miestnosťou bola dreváreň, kde sa drevom vyhrievala
podlaha a privádzala sa voda. Voda sa čerpala na veži Noria z rieky.
Somárik otáčal koleso a čerpal vodu, ktorá sa akvaduktom v hradbách
spustila do drevárne s kotlom (7).
|
Arabské kúpele (Banos Arabes) - teplá sála (5) |
|
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pohľad na Starý most a hradby z Veže Noria |
|
Starý most z Románskeho mosta |
|
Staré mesto (La Ciudad) - St. Sebastian Minaret |
Po Arabských kúpeľoch sme si už fakt zaslúžili obed, posedenie a
relax. Bolo cca 14:00.Helenku pobolievalo hrdlo, ale vybavila som jej nechladenú sangriu, za čo
som si vyslúžila malé plus :) Hodinku sme posedeli a plné novej
energie sme sa rozbehli ďalej poznávať Rondu. Objavili sme malý obchodík
s korkovými kabelkami, kde som nakoniec aj ja kúpila kabelku Danke, aj
Helenka dcére.
|
Fantastický a zaslúžený obed - ja som mala tapas a rezeň, samozrejme sangriu a kávu, Helenka paellu a rybu |
|
Staré mesto (La Ciudad) - nakukujeme do dvorov |
|
Staré mesto (La Ciudad) - nakukujeme do dvorov |
|
Staré mesto (La Ciudad) - uličky |
|
Radničné námestie (Plaza Duquesa de Parcent) - Kostol Panny Márie(Iglesia de Santa Maria la Mayor) |
|
Radničné námestie (Plaza Duquesa de Parcent) -Radnica v Ronde |
Najskôr sme sa vybrali k vstupnej bráne do mesta Almocobar (Puerta
de Almocabar), ktorá bola vstupom už do arabskej mediny v 8.-15.
storočí. Nevedeli sme nájsť vchod do Kostola Ducha svätého (Iglesia del
Espiritu Santo). Vedala som, že už je zavretý, ale predsa ... keď sme ho
objavili, zistili sme, že sme si urobili 10 minútovú obchádzku ... no
ale aspoň sme získali krásnu fotku kostola z vyhliadky na hradbách.
|
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) |
|
Arabské opevnenie,brána Almocobar a Kostol Ducha svätého |
|
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) - tadiaľ cesta nevedie :) |
|
Uličky arabskej Rondy |
|
Uličky arabskej Rondy |
|
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) - našli sme vstup |
|
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) |
O 15:45 sme sa dostali k vyhliadke Dona Bosca. Je to miesto,
odkiaľ sa dá po chodníku zostúpiť do rokliny k tej najkrajšej vyhliadke
na Puento Nuevo - tej, čo som spomínala už na začiatu tohto príbehu.
Bolo poobedie, slnko svietilo zo západu na most, dokonalé osvetlenie a
čas pre fotenie. Chodníček spočiatku betónový, bol nakoniec aj dosť
divoký a prašný, ale zvládli sme to.
Odmenou nám sú nádherné fotky!
|
Park Dona Bosca - Don Bosco |
|
Cesta z vyhliadky Dona Bosca k vyhliadke na Puente Nuevo |
|
Vyhliadka na Nový most (Puente Nueve) - ikonický obrázok Rondy |
|
Vyhliadka na Nový most (Puente Nueve) - ikonický obrázok Rondy |
Prvý most na mieste Nového mosta bol postavený r. 1735, ale o 6
rokov noskôr sa zrútil. Pri nešťastí zahynulo 50 ľudí. Súčasný Nový
most, ikonický znak Rondy, postavil v r. 1751–1793 José Martína
Aldehuela a po 42 rokoch, keď boli robené dokončovacie práce, se
Aldehuelo vrhol z mosta do rokliny. Počas občianskej vojny v rokoch
1936-1939 sa obidve strany mosta údajne používali ako väzenie a mučiareň
pre zajatcov. Zabíjali ich vyhodením z okien do rokliny El Tajo. Aj v
súčasnosti je bohužiaľ most poslednou zastávkou nejedného samovraha ...
|
Sme takmer pod novým mostom ... ani čas ani unavené nohy ďalej nepustia ... |
|
Pohľad do rokliny riečky Guadalevin |
|
Nový most a Vyhliadka Vyhliadka Balkón (El Balcon del Cono) |
|
Vyhliadka Balkón (El Balcon del Cono) |
Mali sme ešte chvíľu čas, tak sme sa trochu prešli až k Novému mostu. Tým chodníčkom, čo sme v kaňone odfotili ráno.
|
Uličky starej Rondy |
|
Uličky starej Rondy - za palmou Dom Dona Bosca |
Dom Dona Bosca (Casa Don Bosco)
je dom v modernistickom slohu postavený začiatkom 20. storočia. Jeho
majiteľmi boli inžinier Don Francisco Granadino Pérez a jeho manželka
Dona Dolores Gómez Martínez. Nemali deti, preto po ich smrti dom
odkázali svojim dobrým priateľom Saleziánom.
Od r. 1940 teda dom naozaj slúžil, podľa ich poslednej vôle, ako dom
odpočinku pre straých a chorých Saleziánov.
Nás očaril hlavne krásnou záhradou s výhľadom na Puente Nuevo.
|
Dom Dona Bosca (Casa Don Bosco) |
|
Dom Dona Bosca - detial kachličkovej výzdoby s nasridským vzorom |
|
Dom Dona Bosca - vstupná hala s obrazmi pôvodných majiteľov - Don Francisco Granadino Pérez, Dona Dolores Gómez Martínez |
|
Dom Dona Bosca |
|
Dom Dona Bosca - záhrada s fontánou a nádherným výhľadom |
|
Dom Dona Bosca - tienený altánok s Donom Boscom |
|
Dom Dona Bosca - záhrada s fontánou |
|
Dom Dona Bosca - dom zo záhrady |
|
Dom Dona Bosca - výhľad na Nový most |
|
Dom Dona Bosca - výhľad na balkónovú vyhliadku |
|
Dom Dona Bosca - údolie s vyhliadkou na Nový most, odkiaľ sme práve prišli |
|
Dom Dona Bosca - výhľad na Vyhliadku Balkón (El Balcon del Cono) |
|
Dom Dona Bosca - záhrady |
|
Dom Dona Bosca - záhrady |
|
Dom Dona Bosca - záhrady |
|
Uličky starej Rondy |
Tento deň bol pre nás čarovný, nezabudnuteľný. Ronda predčila
všetky moje očakávania! V slnku žiariace biele domčeky, tajomné úzke
uličky, arabská výzdoba, história na každom kroku, všetko podčiarknuté
scenériou kaňonu El Tajo - Ronda sa mi vryla do srdca!!!
|
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly |
Nakoniec ale nie všetko bolo dokonalé, v plnom autobuse do Malagy
som sedela so šikmookou slečnou, ktorá celé 2 hodiny cesty hučala do
mobilu s nejakým frajerom, doslova kričala, psychiatria ... ale prežila
som, nenechala som sa po tom krásnom dni znechutiť :)
|
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly |
|
Ardales - pre mňa spomienkové mesto, odkiaľ išla Gabika min. roku z benzínky taxíkom na Caminito del Rey |