nedeľa 1. decembra 2019

Keltský kardigan

       Takmer polročný projekt ... začiatkom júna som nahodila, začiatkom októbra dokončila, koncom októbra namočila a vytiahla a potom nosila ... a kým som ho 1.12 konečne odfotila, musela som odžmolkovať. Alpaka je úžasne mäkkučká a hrejivá, ale žmolkuje odušu ... daň za jemnosť.


Návod: free Celtic Cardigan od Asity Krebs 
Vlna: Drops Alpaca 9020 Light Pearl Grey, 400g
Ihlice: č. 3,5
Veľkosť: XL

      Kardigan je navrhnutý ako otvorený, ale ak predsa len potrebujem zapnúť, použijem ihlicu :) 

                                        Marta

štvrtok 28. novembra 2019

Azúrové pobrežie 2019 III. - Grasse

      Do Grasse sme vyrazili v sobotu 24.8. o 14:10 autobusom č.500 z našej zastávky Gambetta Promenade. Za 1,5€ a necelých 1,5h sme vystúpili v Grasse na autobusovej stanici. Bol to pre mňa šok, čakala som konečnú zastávku na vlakovej stanici! Dobrodružstvo začalo, a takýto maxi-dobrodružný bol celý náš pobyt v Grasse :)

    Takmer nikdy nevyužívam turistické info-centrá (s výnimkou vyzdvihnutia predplatených lístkov). Aj teraz som chcela zapnúť Google Mapy, ale mobil mi nejak štrajkoval a papuľoval, že sa nevie pripojiť cez mobilné dáta, tak som si povedala, že toto je príležitosť prvýkrát využiť info-centrum.
Grasse - vchádzame do historického centra
      Grasse je na kopci, na poriadnom brehu! Kým vlaková stanica je pod historickým centrom (a do centra sa malo ísť 20 min hore kopcom), autobusová je nad centrom. Na prvý pohľad bolo centrum viditeľné a veľmi blízko. Bolo to teda lepšie, veď nás čakala cesta len dole kopcom :) Ale keďže som trasu nemala pripravenú, opýtali sme sa teda v info-centre, ako najkratšie ku katedrále? Pani suverénne vytiahla mapu a nakreslila nám nejakú šialenú kruhovú trasu na 10 minút ... nešlo mi to do hlavy, lebo hneď za stanicou boli schody dole kopcom, len medzi domčekmi nebolo vidno, či niekde pokračujú ... Neveriacky som krútila hlavou, čo zjavne pani urážalo (a nech je rada, že moja angličtina nie je lepšia, lebo to by som jej rovno povedala, že trepe blbosti), ale teda dala som jej ešte jednu šancu ... Opýtala som sa na cestu z centra na vlakovú stanicu :D Jóoooj, to bola chyba :D Pani začala plakať, že to určite nie, že to je cesta na 30 minút, že to sa máme vrátiť na autobusovú stanicu a ísť na vlakovú MHDčkou. Až mi dych vyrazilo ... Ujo Google mi doma trasu dole ponúkal na 15 minút ...Kývla som nad "odborníčkou" rukou, odišla a vďaka tomuto zážitku info-centrum opäť najbližších x rokov budem obchádzať. X sa blíži k nekonečnu :D
       Info-profesionálku sme neposlúchli, riskli sme to po schodoch a za 4 minúty sme boli v historickom centre :)
Grasse - farebné domčeky
Grasse - farebné domčeky
Grasse - farebné domčeky
Grasse - farebné domčeky
Grasse - farebné domčeky
Grasse - farebné domčeky
Grasse - farebné domčeky
      Najprv sme si pozreli Katedrálu, hoci  Grasse je považované v prvom rade za hlavné mesto svetového parfumérstva. Keď sa kdekoľvek v Nice opýtate, kam ísť na voňavky, pošlú vás do Grasse. Na mňa ale pôsobilo farbami ... žlté, červené a oranžové domčeky, ulice skryté pred páliacim slnkom pod ružovými dáždnikmi - tak som si Grasse zapamätala. Ako farebné, hlavne ružové mestečko. Ale inak naozaj voňavky prevládali už v obchodíkoch so suvenírmi.
Katedrála Notre-Dame-du-Puy de Grasse
Katedrála Notre-Dame-du-Puy de Grasse
Katedrála Notre-Dame-du-Puy de Grasse
Katedrála Notre-Dame-du-Puy de Grasse
Grasse - vyhliadka za Katedrálou
      Vždy sa Danke vyhrážam, že ja tie jej opičky raz zverejním! Dnes prišiel ten deň, pobavte sa na mojej herečke ;)
Grasse - pri Katedrále - herečka :)
Grasse - pri Katedrále
Grasse - pred Katedrálou
Grasse - pred Katedrálou
Grasse - farebné domčeky
Grasse - ružové uličky
Grasse - ružové uličky
      Chcela som si pozrieť nejaké voňavkárske múzeum, lebo to v Kolíne sa mi veľmi páčilo. V nich má ale ujo Google v Grasse zmätok. Pri približovaní mapy vám múzeá doslova skáču na iné miesto, takže som nedokázala rozlíšiť Múzeum parfumérstva vo vile Fragonard, Múzeum Fragonard (venované maliarovi Jean-Honoré Fragonard) a Medzinárodné múzeum parfumérstva (otvorené v 1989).
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
     Chcela som ísť do Múzeum parfumérstva vo vile Fragonard, ktoré je zadarmo, ale v hlave som tomuto múzeu priradila v tom informačnom zmätku budovu Medzinárodného múzea parfumérstva. Tam sme aj skončili. Len ja som chcela vstup zadarmo a oni odo mňa chceli 6€ :D ! Lebo že normálne je 4€, ale keďže majú inštalovanú dočasnú výstavu z Kolína, je zvýšené vstupné :D Spomínala som na Kolín, dostala som Kolín :D
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva - scény ako z filmu Parfém: príbeh vraha
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva a moja herečka
      Zo začiatku bolo múzeum nudné, neskôr sme začali intenzívne ovoniavať všetko, čo sa dalo ... špeciálne sme si užívali voňavé krabičky oko+nos. To bola zábava - oko pozeralo na nejakú časť ľudského tela, napr. podpazušie a nos cítil ... neviemčo :D Dúfam že nie to podpazušie :D Nakoniec sme sa zhodli, že najlepšie nám obom voňal kokaín - mentolovo. My sme teda dvojka :D Ale dali sa samozrejme ovoniavať aj všetky možné parfumérske ingrediencie i voňavky svetových mien a značiek. Ku koncu sme už ani ovoniavať nevládali :D Zabavili sme sa cez hodinu a zrazu sme zistili, že je 17:10 a ak máme ísť podľa info-odborníčky na vlakovú stanicu 30 minút, už sme zmeškali vlak o 17:30!
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva - kokaín vonia jemne mentolovo :)
Grasse - Medzinárodné múzeum parfumérstva - herečka a jej obľúbená vôňa
      Vybehli sme z Medzinárodného múzea parfumérstva, že pobežíme proste nejak dole kopcom ... a zrazu takmer pred nami sa vynorilo Múzeum parfumérstva vo vile Fragonard :D To moje vysnívané - zadarmo :D Vlak, nevlak, dali sme si 5 minútové kolečko aspoň po prízemí (je to tam také komornejšie, domáckejšie, ale nedalo si nič ovoňať :D ), ale viac sme už nestíhali ... a rozbehli sa prvými schodmi dole kopcom, lebo sme verili, že stihneme, a viera hory prenáša :D
Grasse - Múzeum parfumérstva vo vile Fragonard
Grasse - prvé schody dole kopcom, smer vlaková stanica
       Nepreniesla :D Ale nepredbiehajme ... Skúšala som opäť zapnúť mobilné dáta a spustiť mapy, ale Grasse bolo zakliate pre môj mobil. Zachraňoval nás Dankin mobil, ktorému batéria mlela na posledných 10%. Po prvých schodoch, 2 uličkách a ďalších schodoch a podchodoch tipu "verejné WC" nás to vyhodilo na ceste, kde nás to poslalo doprava. S nádejou v duši som šliapala asi 5 krokov pred Dankou a zrazu za mnou buchot ... Motorkár sa tak zapozeral (na mňa asi nie, takže na Danku :D), že sa zrúbal z motorky. Paráda, poučujeme info-profesionálku, spôsobíme dopravnú nehodu ... čo bude ďalej? Našťastie sa mu nič nestalo. Ešte že tak, nemali sme čas ho zachraňovať, vlak čakal ... teda presnejšie nečakal :D
      Hneď za príhodou s motorkárom sme mali zabočiť doľava. Pred nami bola len prašná cesta a keď som si toto predstavila v daždi, asi by som išla len na zadku :D Zišli sme po nej asi 8 min a na konci bola železná bránka, zavretá na kladku a koniec ... Nemali sme na výber, vrátili sme sa hore k motorkárovi, ktorý práve nasadol na motorku a pokračoval v ceste.
      Nevedeli sme, ako ďalej, ale spasila nás tabuľka so smerovkou na "Gare" (Stanica). Bola na opačnej strane cesty, kde sme odbočovali podľa Dankinej mapy doprava ... mali sme ísť rovno dole. Schody viedli veľkým parkom, priamo dolu. Sem tam boli ešte nejaké slepé uličky, ale našťastie len do 20m :D Viem, prešla som ich :D Až sa Danka za brucho chytala, že fakt do každej nemusím :D No veď ja som ani nechcela :D Na stanicu sme dorazili o 17:35, vlak nikde ... a pokladňa zavretá s vyveseným oznamom, že v lete je otvorená len do 16:00 :D Dobrodružstvo v Grasse pokračovalo :D
      Objavili sne automaty a skúšali kúpiť lístky. Na prvý pokus som nevedela naťukať Danke študentský lístok. Na druhý pokus som sa študentského lístku vzdala, ale odmietlo mi to kartu. Hľadali sme drobné ale nemali sme dosť, tak nasledoval tretí pokus a hľadali sme, či nestačí kartu len bezkontaktne niekde priložiť. Nie. Štvrtý pokus s Dankinou kartou dopadol rovnako. A moja skúsená turistka, poistnú kreditku nechala v Nice! Bolo 17:50 a čas odchodu vlaku o 18:00 sa blížil ... rozhodla som sa, že niet inej cesty, musím môj mobil spojazdniť, inak sa nedá. Mala som tam totiž nainštalovanú aplikáciu na francúzske vlaky SNCF, aj predpripravené lístky (dospelý+študentský) na cestu Grasse-Cannes. Len som nekupovala dopredu, lebo som si nebola istá, na aký čas kúpiť. Ako klasický ITčkár, využila som najbežnejšiu formu opravy IT zariadenia - reštart :D A pri tom som si všimla, že nemám signál, preto môj mobil a mobilné dáta celý deň štrajkovali :D Po reštarte sa všetko rozbehlo a o 5 minút som víťazoslávne zavelila: "Do vlaku!". Ten už čakal na nástupišti.
Grasse - pod historickým centrom
      Sedeli sme vo vlaku, ale stále to nebolo ono! Sedeli sme samé vo vozni, na poschodí, a špekulovali, či pri dnešnom šťastí ten vlak vôbec pôjde :D Zatiaľ k nám nastúpil jeden počernejší spolucestujúci. Sadol si na opačnú stranu pred nás - mal výhľad na mňa. Posedel 3 minúty, odišiel, prešiel po vonku okolo vozňa a znova vošiel k nám a sadol si na opačnú stranu za nás - mal výhľad na Danku. Tak asi som sa mu nepáčila :D Alebo kontroloval, či nikde nikto nie je a môže nás prepadnúť ? :O My už sme po zážitkoch z Grasse boli v inom svete, rehotali sme sa ako bláznivé aj z toho :) Po ďalších 3 minútach kamarát zasa odišiel. Ale už sa nevrátil :D Vlak sa pohol s meškaním o 18:05. Bolo nám čudné, že sme samé, vlak prázdny, reku či ešte niekde po tej 30minútovej ceste posledný vagón neodpoja :D Neodpojili a šťastie sme došli do Cannes. Náš kamarát vystúpil s nami - sedel na prízemí vozňa - asi sa mu ani Danka nepáčila (zbijem ho?) :D A vystúpili aj davy ľudí, ale až z tretieho - štvrtého vagóna. No asi bol ten posledný súkromný, len pre nás :D Po tých zážitkoch sme si zaslúžili !!!
Grasse - 18:05, konečne ideme do Cannes
      Keď to teda zhrniem, Grasse pre nás bolo jedno veľké dobrodružstvo. Prežili sme blbú informátorku, pomotali sme si múzeá, ovoňali kokaín, spôsobili sme dopravnú nehodu, preliezli hádam všetky slepé uličky, pohrali sme sa s automatmi na lístky, opravli môj štrajkujúci mobil, trasu na 30 minút (podľa spomínanej múdrej informátorky) sme s blúdením prešli za 20 minút, prežili sme plánovaný prepad vo vlaku ... a dorazili sme živé a zdravé do Cannes len s polhodinovým meškaním oproti plánu! Sme proste DOBRÉ!!!
     Nabudúce sa vyberieme do Cannes, kde naše dobrodružné poobedie pokračovalo, našťastie už oveľa pokojnejšie :)
                                        Marta

pondelok 25. novembra 2019

Ulitka

      Po nádhernej Stratenej záhrade som našla ďalší háčkovací projekt, ktorý ma lákal - háčkovaný koberček z bavlnenej šnúry. Na začiatok som si vybrala bavlnenú šnúru hrubú 3mm a návod od Ally Čilakovej, na prestieranie Ulita.


Priadza: 950g bavlnená šnúra Sznur by Mila, 3mm, farba ecru (celkom cca 2,66kg)
Háčik: č.6
Priemer: 105-110cm
Návod: Ulita od Ally Čikalovej, videá s postupom na youtube.



      Háčkovanie posledných riadkov bolo naozaj náročné, koberček mal už cez 2kg a bol veľmi ťažký na manipuláciu. Napriek tomu by som sa rada ku koberčekom ešte vrátila a možno skúsila aj háčkovanie z 5mm hrubej šnúry :)


                                        Marta
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...