pondelok 29. januára 2018

Ešte jedna peňaženka

Ešte jedna z Kafmana. Je neodolateľný ... Pre Ivu, s jednou zipsovou priehradkou.


Látky: hlavná látka z kolekcie Villa Romana od Robert Kaufman Fabrics, doplnková látka z kolekcie Latte z kolekcie Toscana od Northcott Fabrics
Rozmer: 15,5x10cm


Sebe do sady som doplnila obal na mobil a zrkadielko. Druhé zrkadielko je pre Gabiku. 


Moja sada vyzerá teraz takto. Ešte to chce kozmetickú taštičku, ale posielam Berušku na regeneračno-relaxačný pobyt, tak až keď sa mi vráti :)


                                                                                 Marta

piatok 19. januára 2018

Peňaženky z rímskej vily

Tieto kúsky som nedoniesla z Talianska zo žiadnej skutočnej rímskej vily, ale je za ne zodpovedná nádherná látka Villa Romana od Robert Kaufman Fabrics.


Najprv som vyskúšala rámčekovú peňaženku pre seba, keďže tá moja sa po roku a pol každodenného používania už ošúchala. Rámček čakal v skrini, strih som si urobila sama.


Látky: hlavná látka z kolekcie Villa Romana od Robert Kaufman Fabrics, doplnková látka z kolekcie Beads od Free Spirit pre Westminster Fibers
Rozmer: 19x11cm



Je krásna, ale obrovská. Zaberá polovicu tašky a pri platení mám pocit, že sa hrabem vo veľkej knihe ... nebude to môj obľúbený strih, znosím a teším sa na svoju ďalšiu - malú dámsku, čo dokonale padne do ruky :)

To isté usúdila Gabika a vybrala si klasiku ...


Látky: hlavná látka z kolekcie Villa Romana od Robert Kaufman Fabrics, doplnková látka z kolekcie Latte z kolekcie Toscana od Northcott Fabrics
Rozmer: 15,5x10cm



Tak, a môžeme platiť :)
                                                                                 Marta

pondelok 15. januára 2018

Kampánia 2017 I. - Neapol

      Goethe povedal : "Vidieť Neapol a zomrieť!", ale ja som nechápala ... veď o Neapole sa dnes všeobecne vedia len 2 veci: futbal tam hraje Hamšík a po cestách tam jazdia ako blázni!

      Brala som ho ako povinnú jazdu. Bol súčasťou poznávačky, musím prežiť, aby som videla Pompeje. Nič som o ňom nečítala, nič som nevedela.


       Hamšík bol to prvé, čo sme v Neapole videli a identifikovali. Ešte v autobuse na nás vyskakoval z každého druhého bilboardu :) Možno nepodstatné, ale hneď sa človek cíti, akoby ho privítal známy u seba doma :)

Castel Nuovo
      Autobus nás ráno vyhodil na pobreží Neapolského zálivu. Čakala nás celodenná prechádzka Neapolom. Hneď za rohom nás vítal Castel Nuovo , kráľovské sídlo Karla I. Neapolského z r. 1279. Nádherná je mramorová vstupná brána z r. 1470, vytvorená na počesť vlády Aragóncov (od r. 1442) v Neapole. Do múzea v hrade sme nešli, pokračovali sme k nákupnej Galérii Umberta I. . Rovnakú galériu som si prešla pred 2 rokmi v Miláne (Galéria Viktora Emanuela II.), napriek tomu ma opäť zaujal ten kráľovský pocit, keď stojím pod kupolou ... Rozmýšľala som, či by som ten pocit mala aj vtedy, keby som na to mala :D a nakupovala tam bežene ... asi nie :D

Galéria Umberta I.
Divadlo San Carlo
      Z galérie sme vyšli oproti Divadlu San Carlo, najstaršej nepretržite prevádzkovanej verejnej opere - od r. 1737 (Milánska La Scala napr. bola od r. 1778). Ale už nás spoza rohu lákala Bazilika svatého Františka z Pauly a Námestie Plebiscitu pred ňou ...

Bazilika svatého Františka z Pauly
Bazilika svatého Františka z Pauly
      Piazza del Plebiscito je námestie pomenované podľa plebiscitu, podľa ktorého sa v r. 1863 Neapol pripojil k jednotnému Taliansku. V r. 1963-1994 tu bolo verejné parkovisko, teraz je dôstojným miestom pre verejné koncerty a akcie. Z jednej strany ho ohraničuje Bazilika svatého Františka z Pauly (Basilica reale pontificia di San Francesco di Paola) z r. 1816, pripomínajúci rímsky Pantheón, z druhej strany Kráľovský palác (Palazze Reale di Napoli) Borbounovcov z 18.-19. storočia. Zvonku vyzerá veľmi stroho, ale keď som videla na wiki fotky trónnej siene a hlavného schodiska, škoda že sme nevošli ...

Kráľovský palác
Bazilika svatého Františka z Pauly
Strešné záhrady a Castel Sant Elmo
        Po pobreží sme zamierili k Castel dell'Ovo (Hrad zlatého vajca), hradu z 12. storočia. Podľa legendy rímsky básnik Vergilius umietnil do základov hradu magické vajce. Ak sa vajce rozbije, stihne Neapol pohroma. Hrad - pevnosť je voľne prístupný a poskytuje krásne výhľady na Neapol. My sme sa už po ceste naň oddelili od našej skupiny ... rozmaznané súkromnými výletmi nás už tie hromadné unavujú a ujdeme kedy môžeme :)

Via Nezario Sauro
Castel dell'Ovo
Castel dell'Ovo - výhľad
Castel dell'Ovo
Castel dell'Ovo - výhľad
Vezuv a ja
        Po krásnych výhľadoch na Neapol a okolie sa nám ozvali žalúdky ... spravila to kávička a poriadne veľký neapolský šalát v útulnej reštaurácii hneď pod hradom.

Krásne miesto na oddych ...
Výhľad z reštaurácie
       Opäť sme sa pripojili k skupine a čakala nás poobedňajšia prechádzka ... po Via Toledo sme prešli do historického centra. Po ceste nás najviac zaujali výhľady na úzke, malebné uličky vľavo - Španielsku štvrť . Vznikla v 16., storočí, keď sa tu umiestnila španielska vojenská posádka určená na potlačenie akýchkoľvek nepokojov obyvateľstva. Stala sa chudobnou štvrťou preslávenou zločinom a prostitúciou. Dnes je malebnou časťou plnou študentov, umelcov, remeselníkov lacných hostelov a vždy lákajúcimi úzkymi uličkami s oblečením visiacim medzi budovami.

Via Toledo
Španielska štvrť
        Tu sa musím zastaviť pri našom sprievodcovi ... Pán bol úžasne poctivý, pred vstupom do Neapola sme každý dostali na A4 vytlačenú mapu Neapola (i Capri na tretí deň), fixkou farebne vyznačené trasy nášho pohybu, odporúčané reštaurácie, inou farbou bodky, kde bude autobus. S tým som sa ešte nestretla. Aj ho bavilo, čo robí, mal naštudované, rozprával ... ale ... bol dosť pomotaný a chvíľami nepamätal, čo už povedal :) Takže keď sme niečo počúvali už tretí krát, prestali sme počúvať ... a taká nejaká bola poobedňajšia prechádzka. Duplicitná :( Najprv nás dve hodiny ťahal po dlllllhej trase, hovoril a nikde sme nevošli, a potom nám dal dve hodiny, že si trasu môžeme zopakovať a vojsť, kde nás to zaujalo - ak stihneme ... No brrrr, po prvom kolečku sme mali dosť! Takže keď sme dostali voľno, uchodené a boľavé sme zapadli s Gabikou do kaviarne na Piazza San Domenico Maggiore, dali kávu, fukli limoncello a ... zázrak, hneď nám bolo lepšie :D Preto sme nasledujúce pamiatky minuli takmer všetky 2x, do niektorých sme vošli poobede a do niektorých až podvečer (vidno na fotkách) a čas v tento deň sa nám rozdelil na prvé kolečko - alebo pred limoncellom a druhé kolečko - po limoncelle :D

       Začali sme na Piazza del Gesu Nuovo s 30 metrovou Immaculatou z polovice 18. storočia. Každý rok, 8. decembra, hasiči kladú k nohám sochy veniec z čerstvých kvetov na počesť Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
       Kostol Gesu Nuovo za stĺpom, z r. 1470, bol pôvodne palácom. Preto tá neštandartná fasáda. Na kostol bol prestavaný jazuitmi koncom 16. storočia. Vnútro je ale veľkolepé!

Piazza del Gesu Nuovo s Immaculatou
Kostol Gesu Nuovo
       Do kláštora Santa Chiara z r. 1328 sme vošli výnimočne so sprievodcom, na konci prvého kolečka. Oáza pokoja a ticha v hlučnom meste. Nádherné nádvorie vyzdobené ručne maľovanými majolikovými stĺpami a lavičkami.

Kostol Santa Chiara - vpravo basketbalky na strechách :)
Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou
Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou
Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou
Kláštor Santa Chiara - staré románske kúpele
Kláštor Santa Chiara - posledý pohľad
Pred kláštorom - detské ihrisko, vľavo vzadu venčovisko pre psov, úžas!
      V nasledujúcich uličkách sme si už pri prvom kolečku všimli, že sú hlučné, plné ... ale domácich turistov! Poväčšine išlo o školské výlety! Samotné pamiatky neboli nijak preplnené, nikde nestáli rady ako v Paríži či Ríme ... zas nám bol Neapol o krok bižší :)

Kostol di San Domenico Maggiore
        Kostol San Domenico Maggiore sme preliezli až v druhom kolečku, po limoncelle :) A stal sa topom dňa! Samotný kostol je veľký a krásny farebnými odrazmi okien, ale ohúrila hlavne sakristia - úžasná kaplnka s 45 rakvami (pozostatky boli mumifikované, nesmrdia :) ) kráľovskej rodiny Aragóncov z 15. - 16. storočia. Pôvodne pochované v krypte boli prenesené do kaplnky v 18. storočí. Za kaplnkou je sakristia - pokladnica s originálnymi pamiatkami na túto rodinu. Predmety boli vybraté z truhiel, reštaurované a vystavené: napríklad vankúš Ferdinanda I., šaty Isabelly Aragónskej ... V sakristii sa fotiť nesmelo, škoda :( Už samotné skrine - obrovské historické drevené skrine z 16.-.18. storočia po strop boli úžasné!

Kostol di San Domenico Maggiore
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov, 15.-16. storočie
       Ujo, ktorý nám predával lístky do sakristie, nevedel ani slovo anglicky ... podľa obrázkov sme si vybrali, čo chceme vidieť a zaplatili myslím 5€. Bolo vstupné aj za 7€, ale nepochopili sme za čo ... a už vieme, v priľahlom kláštore je cela Tomáša Akvinského ! tak nabudúce ideme za 7€ :)

Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov
Kráľovské rakvy - zľava Ferdinand I., Ferdinand II., Giovanna IV.
Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov
Arménska ulička - plná Hamšíka a Betlehemov :)
Betlehem
        Do Baziliky San Lorenzo Maggiore sme nakukli v prvom kolečku. Doslova sme sprievodcu ukecali na 10 minút :) Pod kostolom sa nachádza stará neapolská tržnica (macellum), vstup do múzea je vedľa kostola ... no škoda, toľko času nám sprievodca nedal.

Bazilika San Lorenzo Maggiore
Bazilika San Lorenzo Maggiore
Bazilika San Lorenzo Maggiore - aspoň kúsok podzemia
Bazilika San Lorenzo Maggiore - opäť Betlehem
        Okolo Baziliky sv. Pavla sme len prešli. Po Via dei Tribunali, okolo Chiesa di Santa Maria delle Anime del Purgatorio ad Arco so zaujímavou výzdobou z lebiek sme sa dostali k Kaplnke San Severo. Kaplnka bola na mieste starých legiend postavená v r. 1613 ako rodinná hrobka Alessandrom di Sangro. Súčasnú podobu jej dal mecenáš umenia a vedy, Raimondo di Sangro, siedmy princ z Sansevera. Tu sa nesmelo fotiť, ale na stránkach kaplnky sú nádherné fotky (ak ste doteraz nikde neklikli na odkaz, nevadí, ale teraz URČITE kliknite) - sochy Zahalený Kristus od Sanmartina z r. 1753 - Krista akoby pokrytého jemným závojom i zaujímavé anatomické stroje od lekára Giseppe Salerma z r. 1763-1764 v podzemí kaplnky. Pravdepodobne mŕtvolám muža a ženy vstrekol niečo po smrti do žíl - doteraz sa nevie presne, čo ...

Basilica di San Paolo Maggiore
Kaplnka San Severo
       Po druhom kolečku sme ešte nakúpili nejaké suveníry. Nechápali sme, že keď sa nás opýtali, odkiaľ sme, na "Slovensko "odpovedali "amsik" ... až v autobuse nám docvaklo - no jasné "Hamšík" :D
Pouličné bábkové divadlo pred San Domenicom
       Bol to úžasný deň a my sme s Gabikou skonštatovali, že ten neznámy Neapol milujeme! Tu sa naozaj dá posadiť do kaviarne a sledovať domáci život - basketbalové lopty z detských večerných hier na strechách, málo turistov, poloprázdne pamiatky, plné ulice, niekde úzko niekde veľkolepé priestory, živelné mesto s vlastným tepom, kde sa cítite ako doma! A hlavne, každý pozná Hamšíka :) Ja už chápem, prečo Goethe napísal : "Vidieť Neapol a zomrieť!" ... A prečo ten Hamšík nechce z Neapola odísť, ani ja by som nechcela! 
                                                                                 Marta