utorok 20. novembra 2018

Praha 2018 III. - Křivoklát a Karlštejn

     V sobotu sme mali na pláne dva nádherné hrady spomenuté v nadpise: Křivoklát a Karlštejn.


     Ja s Miškom som išla na Křivoklát autobusom, Danku sme posadili k Chromým do auta, ušetrili sme :). Vyrazili z hotela zarovno s nami a prišli na Křivoklát možno 15 minút skôr. Bolo by len 10, ale naša pani šoférka odignorovala poslednú zastávku Parkovisko pod hradom a vyložila nás v dedine, takže sme si museli tých 10 minút pošlapať.
Křivoklát - vstup
       Tých 15 minút naviac využívala sestra (výdatne podporovaná Aďkou, Dankou a Katkou, ktorým sa hlavne nechcelo) na udržiavanie paniky, že nám neodporúčajú 100 minútový okruh celým hradom, lebo je to v tom teple stráááášne fyzicky náročné ... No o 9:45 zas až tak horúco ešte nebolo, odignorovala som to a kúpili sme lístky na celý hrad.
Křivoklát - vstup na horné nádvorie
      Na to nás odrovnala pani predávajúca lístky, ktorá nám dala lístky s novými kartičkami programu Klíč k památkam. Nechceli sme to, lebo sme mali už svoje vlastné, elektronické, a chceli sme vstupy nahrať tam. Jej 'profesionálna' a 'prívetivá' odpoveď znela, že zbytočne sa bude s nami zdržiavať, ona už tie vstupy nahrala na kartičky a nič s tým nevie urobiť. Bodka. No my sme s tým už tiež nič nevedeli urobiť, tak som si povedala, že potom poriešim cez helpdesk Klíča, nebudem si kaziť deň. Pre vysvetlenie, Klíč k památkam je program v Čechách na podporu kultúry. V skratke, po nákupe 5 vstupov za rok na prevažne štátne hrady a pamätihodnosti, dostanete jeden vstup zdarma.  
Křivoklát - vstup na horné nádvorie
Křivoklát - horné nádvorie s Veľkou valcovou vežou, vpravo kaplnka, vľavo palác
       Konečne sme sa teda dostali na Křivoklát. Pri vstupe nás víta tabuľka, že bol postavený po r. 1109. Vykopávky tento dátum ale nepotvrdili, pravdepodobne išlo o iný hrad s rovnakým názvom. Křivoklát bol postavený okolo r. 1230 za vlády Přemyslovcov ako lovecké sídlo českých kráľov. V r. 1316 po požiari Pražského hradu tu pár mesiacov žila Eliška Přemyslovna s deťmi, i s Václavom - budúcim Karolom IV (1316-1378). Po nezhodách Elišky Přemyslovny a jej manžela Jana Luxemburgského (bol často mimo Čiech a podozrieval ju z plánovania prevratu) jej Jan zobral tri najstaršie deti, aj Václava=Karola IV. , a ten bol vychovávaný v r. 1319-1323 na Křivokláte. Odtiaľ ho poslali na výchovu do Paríža ... a on na Křivoklát nezanevrel, ale po návrate z Paríža tu ubytoval svoju manželku Blanku z Valois, ktorá r. 1335 porodila na Křivoklátě dcéru Markétu. Podľa povesti dal Karol po narodení svojho prvého potomka zniesť pod okna Blankiných komnát sláviky z celého okolia, aby svojím spevom tešili Blanku v šestonedelí. 
Stříbrnica - súčasný model hradu
Balkónik medzi Veľkou rytierskou sálou a Knižnicou, zdobený benárskou krajkou
V strede vstup do Stříbrnice, vľavo do väznice a mučiarne
       Od 15. do konca 17. prežil hrad 3 požiare, ale stal sa aj svedkom zakázanej lásky. Rakúsky arcivojvoda Ferdinand II. Tirolský (1529-1595) si tu v kaplnke v r. 1557 tajne vzal múdru, vzdelanú a krásnu ale neurodzenú meštianku Filipínu Wesslerovú (1527-1580). Tá mu tu porodila v r. 1560 syna Karola, ale keďže tehotenstvo nemohla priznať, po narodení syna pohodila pred bránu paláca a potom sa ho ujala ako najdúcha. Uznanie sobáša sa dočkali manželia až v r. 1576. Filipína žila na hrade 6 rokov a v múzeu je napr. aj jej maľovaná truhlica na šaty. Spomína sa často aj v súvislosti so slávnym väzňom hradu, Janom Augustom (1500-1572). Bol to biskup Jednoty bratskej a ako jeden z predpokladaných vodcov protihabsburského povstania v r. 1547 tu bol Augusta väznený 16 rokov (1548-1564). Mal zakázané návštevy, nemecké stráže s ktorými tiež nevedel hovoriť, jedinou návštevu si u neho vydobyla práve Filipína, ktorej bolo úbohého väzňa ľúto ... 
Křivoklát - horné nádvorie
Kaplnka korunovania Panny Márie
Kaplnka korunovania Panny Márie - Ľudské neresti na operadlach lavíc - lenivosť? :D
Kráľovská, alebo Veľká rytierska sála - 28x8x8,5m, druhá najväčšia gotická sála bez podporných stĺpov v strednej Európe po Vladislavskej sále na Pražskom hrade
       V 17. storočí prešiel hrad do zástavy Schwarzenbergovcom, neskôr ho odkúpili Valdštejnovci a od r. 1733 sa sobášom staj majetkom Fürstenbergovcov. Bez tých posledných by hrad ostal po poslednom požiari r. 1826 troskou. Fürstenbergovci ho ale r. 1880-1920 zrekonštruovali za pomoci Josefa Mockera(1835 - 1899). Fürstenbergovci boli požehnaním aj pre celý kraj. Zakladali dediny, školy, podporovali poľné i lesné hospodárstvo, stavali cesty. Ľudia ich mali radi. Karolovi Egonovi II. z Fürstenbergu (1796-1854) po jeho smrti postavili 14m vysoký pamätník s vyhliadkou na hrad. V r. 1929 predal Maximilián Egon III. Křivoklát československému štátu za 120 mil. korún (už v r. 1919 pristúpil Maximilián Egon III. na predaj zámku v Lánech, který sa potom stal letným sídlom prezidenta republiky T. G. Masaryka).
Knižnica
Sála so sánkami
Vľavo Veľká veža s dverami s už neexistujúcim padacím mostom, v streda Kaplnka
       Od r. 1989 je Křivoklát národnou kultúrnou pamiatkou ČR. Bola to krásna prechádzka pekným rozprávkovým hradom (natáčali sa tu Tretí princ, Noc na Karlštejne, Jak se budí princezny, Traja veteráni, Anjel Pána ...), zdaľeka nie fyzicky náročná a nakoniec trvajúca len 75 minút. No tí Češi ... chodia v sandálkach do Tatier a potom je všetko stráááášne fyzicky náročné :D 
Výhľad na Pamätník Karla Egona II. z Fürstenbergu
Výhľad na horné nádvorie
Dolné nádvorie - veža Huderka a studňa hlboká 42m
       Po odchode z hradu som chcela odfotiť hrad z vyhliadky pri pamätníku Karla Egona II. Tentokrát poblúdil Miško a fotky máme z vyššej vyhliadky. K tej s pamätníkom som už vládala len ja a Miško (ten možno kvôli výčitkám). 
Křivoklát
Křivoklát
Křivoklát
Pamätník Karola Egona II. z Fürstenbergu
Křivoklát od Pamätníka Karla Egona II.
      V Mestečku pod hradom sme si dali výborný a hlavne rýchly obed!!! Potešilo, keďže s Miškom sme opäť šľapali na vlak. Karlštejn je síce takmer za rohom, ale medzi Křivoklátom a Berounom bola na trati výluka a išli sme vlakom, autobusom, vlakom, .. a v Beroune sme prestúpili na ďalší vlak smerujúci vlastne do Prahy ...  tak to chvíľu trvalo. No ale vedeli sme o tom, všetko sme stíhali, pohoda. Lístky na Karlštejn sme mali predsa až na 17:00 :) 
Vlaková stanica Karlštejn
       Cestu z vlakovej stanice na Karlštejn sprievodci odhadujú na pol hodiny ... blbosť. Možno z odstavného parkoviska pod dedinou, keďže celá dedina je pešia zóna. A keď sú ideálne teplotné podmienky, nie v horúčavách okolo 30 stupňov. Zo stanice sme to v tom vedre dali možno aj za hodinu a pol. Ale po ceste sú stánky so suvenírmi, zmrzliny, reštaurácie, naozaj sme sa s Miškom nenudili ... a čakali sme zvyšok partie cestujúci autom, ktorý párkrát poblúdil na diaľnici a nakoniec sme ich museli čakať na hrade aj viac ako hodinu :D Za ten čas sme sa prešli k Studničnej veži a pofotili sa a dali si kávu i pivko :) 
Karlštejn
Nekenočná cetsa na hrad
Konečne Karlštejn
       Karlštejn (1348-1357) postavil Karol IV. ako súkromné sídlo rímskeho cisára a českého kráľa. Až v r. 1355 ho určil za klenotnicu na úschovu korunovačných klenotov Sv. ríše Rímskej a svätých ostatkov, ktorých bol horlivým zberateľom. Za jeho života sa tam dostali ale len tie ostatky. Relikvie, pre ktoré vo Veľkej veži postavil Kaplnku utrpenia pána (Kaplnkou sv. kríža sa nazvala neskôr, podľa krížov vo výzdobe obloženia). Na stenách visí jedinečná zbierka 129 gotických doskových obrazov svätcov od majstra Theodorika . Ich relikvie boli umiestnené do rámov obrazov. Strop je pokrytý zlatom a benátskym sklom, predstavujúcim nebesia - slnko, mesiac a hviezdy. Na hlavnom oltári stál Zlatý ostatkový kríž. Karol IV. tu vstupoval k svojmu Zlatému ostatkovému krížu bosý, v modlitbe, pokore a bázni. Kríž som videla deň predtým, v Svatovítskom poklade na Pražskom hrade ...
Karlštejn od Studničnej veže - hrad mal studňu ale nie prameň, voda sa privádzala z potoka
       My sme si dopredu kúpili druhý okruh hradom - Posvätné priestory hradu, ktorý jediný ponúka prehliadku Kaplnky sv. kríža. Na tomto okruhu sa vôbec nesmie fotiť - fotky som našla na internete a uvádzam zdroj. Prezreli sme si nádherný kostol Nanebovzatia Panny Márie s ostatkovými scénami (scény, kde Karol IV. preberá ostatky - tŕne z koruny, drevo kríža, klinec z kríža, octovú hubu ako dary od kráľov) a obrazmi apokalypsy na stenách, nazreli do charizmatickej Kaplnky sv. Kataríny - súkromnej modlitebne Karola IV. na druhom poschodí Mariánskej veže.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie, na stenách výjavy z apokalypsy, Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny za chrbtom
zdroj: Hrad Karlštejn
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny vpravo
zdroj: Hrad Karlštejn
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Karol IV. a Anna Svidnícka nad vstupom do Kaplnky sv. Kataríny
zdroj: Novinky cz
Kaplnka sv. Kataríny
zdroj: Pamiatky svetového dedičstva ČR
      Pri západe slnka sme sa maľovaným schodiskom s výjavmi zo života sv. Ludmily a Václava dostali do Kaplnky sv. kríža. Aj už bez relikvií a ostatkov je jej výzdoba dychberúca ... všetci 17 sme stíchli a užívali si tajomstvo Kaplnky.  
Kaplnka sv. kríža
zdroj: Hrad Karlštejn
       Zaujal ma fakt, že Karol VI. bol na hrade celkom 8x. Nie vždy navštívil Kaplnku sv. kríža. A po osobnej návšteve chápem. Je to naozaj ťažko prístupná miestnosť na druhom poschodí Veľkej veže, kde sa predtým nedalo prejsť z Mariánskej veže drevenou chodbou ... pre Karla IV. súženého hrbom, mnohými sečnými zraneniami (následky turnajov), od r. 1350 trpiaceho dnou  ... výjsť hore preňho bola isto cesta krížová ... Takže naozaj to bola klenotnica, chránený sejf pre poklad! A chránila ho dobre, veď vežu nikto nikdy nedobyl a Kaplnka sv. kríža stojí dodnes bez poškodenia.
Kaplnka sv. kríža - Hlavný oltár
zdroj: Gemologický průvodce Ivana Turnovce
       České korunovačné klenoty sa do Kaplnky dostali až začiatkom 15. storočia za Karolovho syna, Václava IV. Počas husitských vojen 1420-1431 boli Zikmundom odvezené do uhorského Vyšehradu a Norimbergu. Na Karlštejn sa vrátili r. 1436. a ostali tu s menšími prestávkami do r. 1619. V 17. a 18. storočí boli vo Viedni, v 19. storočí sa vrátli do Prahy a teraz sú súčasťou Svatovítskeho pokladu na Pražskom hrade. 
Drevená chodba spájajúca Mariánsku a Veľkú vežu
Mariánska veža - tu stál a spieval Waldemar Matuška v Noci na Karlštejne
       Karlštejn navštívil v r. 1812 cisár František I. a v snahe zachovať pamiatku na veľkého cisára Karla IV. daroval peniaze na jeho rekonštrukciu. Karlštejn prešiel r. 1887-1905 tvrdou historizujúcou rekonštrukciou architekta Josefa Mockera. Áno, ten čo rekonštruoval aj Křivoklát. Chátrajúci hrad zachránil za cenu výmyslov - strechy, drevené podbytia, vstup na prvé nádvorie ... Spätne sú za to Česi vďační, veď nebyť toho mali by o jednu zrúcaninu naviac, tak majú rozprávkový hrad. Stále sa ale ozývajú kritické hlasy ... Hrad je síce národnou kultúrnou pamiatkou, ale o zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sa snažil márne ... Ale aj tak je slávny !!!! A to vďaka poviedke Jaroslava Vrchlického Noc na Karlštejne a následne filmu podľa nej natočenému. Aj nám sa páčil veľmi, hlavne Miškovi, až vyhlásil, že sa tu musíme vrátiť a pozrieť si súkromné a reprezentačné priestory Karla IV. :) Nič proti tomu, ale na tú cestu hore kopcom ku hradu sa neteším :D 
Mariánska a Veľká veža vzadu
       Na Karlštejne, v dedine, sme sa najedli, a opäť sme sa vybrali my s Miškom vlakom ... do Prahy. Došli sme za tmy a keď som vchádzala na parkovisko pred hotelom, volala som do auta, kde sú ... a auto práve oproti mne vchádzalo na parkovisko :D Rudo vyhlásil, že nabudúce na Karlštejn len vlakom, autom neušetril čas ani peniaze a ešte blúdil ...
Dovidenia, Karlštejn


                                                                                 Marta

pondelok 12. novembra 2018

Morning Star

Niektoré látky si svoj vzor vypýtajú samé ...
Z nádhernej kolekcie Southern Vintage mal byť pôvodne iný quilt, ale potom som uvidela tento jednoduchý ale nadčasový quilt a bolo vymaľované ... inak som nemohla, len hneď šiť :)


Látky: kolekcia Southern Vintage od Sarah Morgan pre Washington Street Studio
Rozmer: 142x197cm
Výplň: termolín 80g a mikroplyšová deka na spodku
Vzor: Morning Star 


Top som ušila spontánne už na jar 2017, prešívala som v auguste-septembri 2018 na mojej Bernine Aurore 440QE. Olemovala som tiež v septembri a darujem v decembri 2018 :) A preto, hoci mám vyšitý a našitý štítok, ukážem vám ho až po Vianociach ;)







A je po Vianociach a prikladám venovanie mojim drahým rodičom:


 


                                                                                 Marta

štvrtok 8. novembra 2018

Praha 2018 II. - Svatovítsky poklad, Malá Strana a Múzeum zmyslov

      Deň sme zečali bez Miška, ktorý pracoval. A keďže Chromí ešte nevideli Pražský hrad (okrem tej včerajšej Miškovej prechádzky), vybrali sme sa tam.


      Od rána bol neskutočný úpek. Nechcela som ísť rovnakou trasou ako včera večer, tak sme si to z Malostranskej namierili k Záhradám pod pražským hradom. 
Fürstenberská záhrada
      S príchodom vstupných kontrol na Hrad aj tie prešli zmenou. Pred 3 rokmi to boli 3 spojené záhrady, teraz je oddelená Fürstenberská záhrada (s prechodom na Zámocké schody) od zvyšných dvoch Zámockých záhrad (bez prechodu k Hradu). Keďže sme sa chceli dostať na Hrad, vybrali sme si Fürstenberská záhradu. Kým sme sa dostali k skenerom pri vstupe pri Čiernej veži, lialo sa z nás ... 
Kaplnka sv. Kríža na Druhom nádvorí Pražského hradu
       V areáli Hradu boli davy turistov, telo na telo ... Lístky kúpiť nebol problém, je tam dosť pokladní. Chromí teda išli pozrieť Hrad, po okruhu B (ako ja pred 3 rokmi), Danka ešte po včerajšku podriemkávala no lavičkách v tieni a ja som si vybrala pozrieť Kaplnku sv. Kríža sa Svatovítskym pokladom. Fotiť sa nesmelo, ale ponúkam vám fotku z originálnej stránky Kaplnky:  
Zdroj: Kaplnka sv. Kríža
      V Kaplnke bol chládok, dokopy asi päť ľudí (to sa ani nečudujem, keď okruh B s Katedrálou sv. Víta, Kostolom sv. Juraja, Starým kráľovským palácom a Zlatou uličkou stojí 250 Kč a samotný Svatovítsky poklad tiež 250Kč - to je len pre postihnutých ako ja :D ), rozprávkové priestory Kaplnky sv. Kríža a uložené poklady ... relikviár so závojom panny Márie, relikviár s kúskom Kristovej bedernej rúšky, relikviár s drevom zo svätého Kristovho kríža, relikviár s rúčkou betlehemského neviniatka, relikviáre s rôznymi ostatkami sv. Víta a Václava a ich busty, všetko v zlate a benátskom brúsenom skle, luxus. Mnoho relikvií daroval kostolu Karol IV. Nachádza sa tu aj Ostatkový kríž Karla IV. z r. 1354, vyrobený z 6kg zlata, ktorý bol pôvodne na Karlštejne a na Pražskom hrade je od r. 1645, s ostatkami: drevo kríža, 2 tŕne z tŕňovej koruny, časti Štefanovej huby, ktorou namočenou v octe osviežoval Krista na kríži, Longinova kopia, povraz a klinec z kríža. Stála som v nemom úžase nad umeleckou hodnotou týchto pokladov, ale aj nad tou duchovnou ... 
Druhé nádvorie Pražského hradu
Prvé nádvorie Pražského hradu, brána so súsoším Súboj Titanov - a výmena stráží
Prvé nádvorie Pražského hradu - Matyášova brána
      Pri východe z Hradu sme si pozreli výmenu stráží na Prvom nádvorí Pražského hradu a zapadli oddýchnuť si do Starbucksu na Hradčanskom námestí. Bolo horúco, ľudí na námestí poprašovalo hasičské auto vodnou hmlou. Posilnené ľadovou kávou sme sa pomaly prešli z Hradčan na Malostranské námestie. 
Hradčanské námestie so sochou Tomáša Garrigua Masaryka
Starbucks prestávka pred Hradčanským námestím
Ulička Ke Hradu - vzadu Strahovský kláštor
Výhľad z uličky Ke Hradu - vpravo kupola Kostala sv. Mikuláša na Malej Strane a za ňou vpravo Malostranská mestská veža
Nerudova ulica
Jánský vršek - len po schodoch :)
Morový Stĺp Nejsvätejšej Trojice pred kostolom sv. Mikuláša
       Mojim cieľom bol Kostol svätého Mikuláša na Malej Strane . Je považovaný za najkrajšiu stavbu českého baroka, z r. 1704-1755 ... a baroko mi nie je vždy pochuti. Ale toto bolo. Po prvotnom šoku z lešenia mi aj toto pripadalo prirodzené. Očaril ma bohato zdobený trojlistový (viditeľne nie krížový) záver kostola s nádhernou kupolou, ktorú nájdete na všetkých plagátoch pozývajúcich na koncerty, ktoré sa pravidelne v kostole konajú.
Kostol sv. Mikuláša na Malostranskom námestí (1704-1755)
      Keď uvádzajúci pán zistil, že som Slovenka, veľmi ochotne mi hneď porozprával, čo všetko nesmiem prehliadnuť (kazateľnicu, galériu). Potvrdilo sa mi, že Praha je prepchatá cudzincami a keď domáci môžu použiť češtinu, sú nadšení. Preto nás majú radi :) Neskôr to Aďa po zážitkoch z Hradu opäť potvrdila.  
Kostol sv. Mikuláša - lešenie pre reštaurovanie stropu
Kostol sv. Mikuláša - hlavný oltár
Kostol sv. Mikuláša - hlavný oltár - Sv. Mikuláš v strede, po bokoch sv. Fratišek Xaverský a sv. Ignác z Loyoly, v popredí 2 zo 4 učiteľov cirkvi pod kupolou ...
Kostol sv. Mikuláša - pred kupolou
Štyria učitelia cirkvi okolo kupoly ...
       Zaujali ma štyria Mikulášovia na hranách trojlístka pod kupolou (nechápem, že v takom veku ešte mám takéto blbé nápady :D) ... a až po dôkladnej prehliadke som si všimla, že to nie sú 4 Mikulášovia, ale vždy iný človek, nejakí biskupi ... wiki povedala. že učitelia cirkvi :)
      Na galérii kostola so starým organom je vystavená najcennejšia pamiatka kostola - súbor obrazov K. Škréty, tzv. Pašiový cyklus, z r. 1673-1674. Sú obrovské, tmavé a až strašidelné, ale výhľad na kostol z galérie potešil ... 
Kostol sv. Mikuláša - jedinečná kupola
Kostol sv. Mikuláša - dve z troch lístkov záveru kostola, luxusná baroková výzdoba
Kostol sv. Mikuláša - zhora
Kostol sv. Mikuláša - zhora
Bezdomovkyňa pred Kostolom sv. Mikuláša :)
       Na Svätomikulášsku mestskú zvonicu (1752) už išla Danka so mnou. Dole je stavba kamenná, poskytovala príjemný chládok. Smerom hore je ale viac drevená a aj je človek zadýchaný, bolo tam dusno. Vo veži sú na rôznych poschodiach byt a kancelária "věžníka", zvony ... Nejde totiž o vežu kostola, ale o zvonicu a mestskú hlásnicu, proste mestskú vežu. V r. 1925 vyhorela a pri rekonštrukcii boli zachované pôvodné obhorené trámy. 
Schody na Svätomikulášsku mestskú zvonicu
Výhľad - Malostranské námestie, sivá budova vľavo je Malostranská radnica
        Výhľady sú z obchôdzky v asi 2/3 veže. Celkom hore sú svetlíky pokryté pletivom.
Výhľad - Karlov most
Výhľad - Hradčany
Svätomikulášska mestská zvonica - obhorené trámy z r. 1925
       Mali sme 24h lístok na MHD, tak sme to využili a z Malostranského námestia sme to vzali električkou na Újezd a odtiaľ peši po Moste Légií k Národnému divadlu. Miško vravel, že je tam kaviareň, ale okolo budovy bolo mŕtvo, tak sme ani neskúšali. Previezli sme sa aj k Tancujúcemu domu. O kaviarni na streche sme vtedy nevedeli, nabudúce :) 
Národné divadlo
Šítkovská vodárenská veža (1588-1591), najšikmejšia v Prahe s odchýlkou 1,15m
Tancujúci dom - Ginger & Fred, na streche je kaviareň s výhľadom
       O tretej sme sa mali stretnúť s Chromými pri Karlovom moste v Starom Meste. Počas čakania som prvý krát nazrela do Kostola Najsvätejšieho Salvátora, ktorý patrí k budovám Klementína
Pražský Hrad
Kostol Najsvätejšieho Salvátora
Kostol Najsvätejšieho Salvátora
Staromestská mostecká veža
Medzi Karlovym mostom a Staromákom
  Apple múzeum si prezreli deti: Katka s Dankou a Rudom ... a my, ženy :D, sme si dali kávičku a pivko v kaviarničke za rohom. Sedelo sa príjemne, ale krátko, rýchlo to múzeum prebehli :D
Apple Museum
       Cez Staromák sme zamierili peši na Václavák a skončili v Starbuckse na Mustku, kde nás našiel odpracovaný a vyspinkaný Miško :) 
Neodolala som - Staromestské námastie s Týnskym chrámom
Staromestské námastie s Kostolom sv. Mikuláša
      Ja s deťmi sme sa po Starbuckse a nákupoch v priľahlom Mark&Spencer zamierili do Múzea Zmyslov. Ďalšie múzeum, kde sme využili zľavu z Bookingu. A bolo úžasné, deti bali nadšené. Vyhodnotili to ako najlepší program dňa. Boli sme tam 2h a nenudili sme sa ani chvíľu ... Ďalšie fotky sú teda už len o zábave, užite si ju s nami :)
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov - všetci skladajú hlavolamy
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
Múzeum Zmyslov
 Mnohonásobne sa s vami lúčim :D  Dovidenia ... opäť v Čechách :)

                                                                                 Marta