Praha 2018 III. - Křivoklát a Karlštejn

     V sobotu sme mali na pláne dva nádherné hrady spomenuté v nadpise: Křivoklát a Karlštejn.

     Ja s Miškom som išla na Křivoklát autobusom, Danku sme posadili k Chromým do auta, ušetrili sme :). Vyrazili z hotela zarovno s nami a prišli na Křivoklát možno 15 minút skôr. Bolo by len 10, ale naša pani šoférka odignorovala poslednú zastávku Parkovisko pod hradom a vyložila nás v dedine, takže sme si museli tých 10 minút pošlapať.

Křivoklát - vstup

       Tých 15 minút naviac využívala sestra (výdatne podporovaná Aďkou, Dankou a Katkou, ktorým sa hlavne nechcelo) na udržiavanie paniky, že nám neodporúčajú 100 minútový okruh celým hradom, lebo je to v tom teple stráááášne fyzicky náročné ... No o 9:45 zas až tak horúco ešte nebolo, odignorovala som to a kúpili sme lístky na celý hrad.

Křivoklát - vstup na horné nádvorie

      Na to nás odrovnala pani predávajúca lístky, ktorá nám dala lístky s novými kartičkami programu Klíč k památkam. Nechceli sme to, lebo sme mali už svoje vlastné, elektronické, a chceli sme vstupy nahrať tam. Jej 'profesionálna' a 'prívetivá' odpoveď znela, že zbytočne sa bude s nami zdržiavať, ona už tie vstupy nahrala na kartičky a nič s tým nevie urobiť. Bodka. No my sme s tým už tiež nič nevedeli urobiť, tak som si povedala, že potom poriešim cez helpdesk Klíča, nebudem si kaziť deň. Pre vysvetlenie, Klíč k památkam je program v Čechách na podporu kultúry. V skratke, po nákupe 5 vstupov za rok na prevažne štátne hrady a pamätihodnosti, dostanete jeden vstup zdarma.  

Křivoklát - vstup na horné nádvorie

Křivoklát - horné nádvorie s Veľkou valcovou vežou, vpravo kaplnka, vľavo palác

       Konečne sme sa teda dostali na Křivoklát. Pri vstupe nás víta tabuľka, že bol postavený po r. 1109. Vykopávky tento dátum ale nepotvrdili, pravdepodobne išlo o iný hrad s rovnakým názvom. Křivoklát bol postavený okolo r. 1230 za vlády Přemyslovcov ako lovecké sídlo českých kráľov. V r. 1316 po požiari Pražského hradu tu pár mesiacov žila Eliška Přemyslovna s deťmi, i s Václavom - budúcim Karolom IV (1316-1378). Po nezhodách Elišky Přemyslovny a jej manžela Jana Luxemburgského (bol často mimo Čiech a podozrieval ju z plánovania prevratu) jej Jan zobral tri najstaršie deti, aj Václava=Karola IV. , a ten bol vychovávaný v r. 1319-1323 na Křivokláte. Odtiaľ ho poslali na výchovu do Paríža ... a on na Křivoklát nezanevrel, ale po návrate z Paríža tu ubytoval svoju manželku Blanku z Valois, ktorá r. 1335 porodila na Křivoklátě dcéru Markétu. Podľa povesti dal Karol po narodení svojho prvého potomka zniesť pod okna Blankiných komnát sláviky z celého okolia, aby svojím spevom tešili Blanku v šestonedelí. 

Stříbrnica - súčasný model hradu

Balkónik medzi Veľkou rytierskou sálou a Knižnicou, zdobený benárskou krajkou

V strede vstup do Stříbrnice, vľavo do väznice a mučiarne

       Od 15. do konca 17. prežil hrad 3 požiare, ale stal sa aj svedkom zakázanej lásky. Rakúsky arcivojvoda Ferdinand II. Tirolský (1529-1595) si tu v kaplnke v r. 1557 tajne vzal múdru, vzdelanú a krásnu ale neurodzenú meštianku Filipínu Wesslerovú (1527-1580). Tá mu tu porodila v r. 1560 syna Karola, ale keďže tehotenstvo nemohla priznať, po narodení syna pohodila pred bránu paláca a potom sa ho ujala ako najdúcha. Uznanie sobáša sa dočkali manželia až v r. 1576. Filipína žila na hrade 6 rokov a v múzeu je napr. aj jej maľovaná truhlica na šaty. Spomína sa často aj v súvislosti so slávnym väzňom hradu, Janom Augustom (1500-1572). Bol to biskup Jednoty bratskej a ako jeden z predpokladaných vodcov protihabsburského povstania v r. 1547 tu bol Augusta väznený 16 rokov (1548-1564). Mal zakázané návštevy, nemecké stráže s ktorými tiež nevedel hovoriť, jedinou návštevu si u neho vydobyla práve Filipína, ktorej bolo úbohého väzňa ľúto ... 

Křivoklát - horné nádvorie

Kaplnka korunovania Panny Márie

Kaplnka korunovania Panny Márie - Ľudské neresti na operadlach lavíc - lenivosť? :D

Kráľovská, alebo Veľká rytierska sála - 28x8x8,5m, druhá najväčšia gotická sála bez podporných stĺpov v strednej Európe po Vladislavskej sále na Pražskom hrade

       V 17. storočí prešiel hrad do zástavy Schwarzenbergovcom, neskôr ho odkúpili Valdštejnovci a od r. 1733 sa sobášom staj majetkom Fürstenbergovcov. Bez tých posledných by hrad ostal po poslednom požiari r. 1826 troskou. Fürstenbergovci ho ale r. 1880-1920 zrekonštruovali za pomoci Josefa Mockera(1835 - 1899). Fürstenbergovci boli požehnaním aj pre celý kraj. Zakladali dediny, školy, podporovali poľné i lesné hospodárstvo, stavali cesty. Ľudia ich mali radi. Karolovi Egonovi II. z Fürstenbergu (1796-1854) po jeho smrti postavili 14m vysoký pamätník s vyhliadkou na hrad. V r. 1929 predal Maximilián Egon III. Křivoklát československému štátu za 120 mil. korún (už v r. 1919 pristúpil Maximilián Egon III. na predaj zámku v Lánech, který sa potom stal letným sídlom prezidenta republiky T. G. Masaryka).

Knižnica

Sála so sánkami

Vľavo Veľká veža s dverami s už neexistujúcim padacím mostom, v streda Kaplnka

       Od r. 1989 je Křivoklát národnou kultúrnou pamiatkou ČR. Bola to krásna prechádzka pekným rozprávkovým hradom (natáčali sa tu Tretí princ, Noc na Karlštejne, Jak se budí princezny, Traja veteráni, Anjel Pána ...), zdaľeka nie fyzicky náročná a nakoniec trvajúca len 75 minút. No tí Češi ... chodia v sandálkach do Tatier a potom je všetko stráááášne fyzicky náročné :D 

Výhľad na Pamätník Karla Egona II. z Fürstenbergu

Výhľad na horné nádvorie

Dolné nádvorie - veža Huderka a studňa hlboká 42m

       Po odchode z hradu som chcela odfotiť hrad z vyhliadky pri pamätníku Karla Egona II. Tentokrát poblúdil Miško a fotky máme z vyššej vyhliadky. K tej s pamätníkom som už vládala len ja a Miško (ten možno kvôli výčitkám). 

Křivoklát

Křivoklát

Křivoklát

Pamätník Karola Egona II. z Fürstenbergu

Křivoklát od Pamätníka Karla Egona II.

      V Mestečku pod hradom sme si dali výborný a hlavne rýchly obed!!! Potešilo, keďže s Miškom sme opäť šľapali na vlak. Karlštejn je síce takmer za rohom, ale medzi Křivoklátom a Berounom bola na trati výluka a išli sme vlakom, autobusom, vlakom, .. a v Beroune sme prestúpili na ďalší vlak smerujúci vlastne do Prahy ...  tak to chvíľu trvalo. No ale vedeli sme o tom, všetko sme stíhali, pohoda. Lístky na Karlštejn sme mali predsa až na 17:00 :) 

Vlaková stanica Karlštejn

       Cestu z vlakovej stanice na Karlštejn sprievodci odhadujú na pol hodiny ... blbosť. Možno z odstavného parkoviska pod dedinou, keďže celá dedina je pešia zóna. A keď sú ideálne teplotné podmienky, nie v horúčavách okolo 30 stupňov. Zo stanice sme to v tom vedre dali možno aj za hodinu a pol. Ale po ceste sú stánky so suvenírmi, zmrzliny, reštaurácie, naozaj sme sa s Miškom nenudili ... a čakali sme zvyšok partie cestujúci autom, ktorý párkrát poblúdil na diaľnici a nakoniec sme ich museli čakať na hrade aj viac ako hodinu :D Za ten čas sme sa prešli k Studničnej veži a pofotili sa a dali si kávu i pivko :) 

Karlštejn

Nekenočná cetsa na hrad

Konečne Karlštejn

       Karlštejn (1348-1357) postavil Karol IV. ako súkromné sídlo rímskeho cisára a českého kráľa. Až v r. 1355 ho určil za klenotnicu na úschovu korunovačných klenotov Sv. ríše Rímskej a svätých ostatkov, ktorých bol horlivým zberateľom. Za jeho života sa tam dostali ale len tie ostatky. Relikvie, pre ktoré vo Veľkej veži postavil Kaplnku utrpenia pána (Kaplnkou sv. kríža sa nazvala neskôr, podľa krížov vo výzdobe obloženia). Na stenách visí jedinečná zbierka 129 gotických doskových obrazov svätcov od majstra Theodorika . Ich relikvie boli umiestnené do rámov obrazov. Strop je pokrytý zlatom a benátskym sklom, predstavujúcim nebesia - slnko, mesiac a hviezdy. Na hlavnom oltári stál Zlatý ostatkový kríž. Karol IV. tu vstupoval k svojmu Zlatému ostatkovému krížu bosý, v modlitbe, pokore a bázni. Kríž som videla deň predtým, v Svatovítskom poklade na Pražskom hrade ...

Karlštejn od Studničnej veže - hrad mal studňu ale nie prameň, voda sa privádzala z potoka

       My sme si dopredu kúpili druhý okruh hradom - Posvätné priestory hradu, ktorý jediný ponúka prehliadku Kaplnky sv. kríža. Na tomto okruhu sa vôbec nesmie fotiť - fotky som našla na internete a uvádzam zdroj. Prezreli sme si nádherný kostol Nanebovzatia Panny Márie s ostatkovými scénami (scény, kde Karol IV. preberá ostatky - tŕne z koruny, drevo kríža, klinec z kríža, octovú hubu ako dary od kráľov) a obrazmi apokalypsy na stenách, nazreli do charizmatickej Kaplnky sv. Kataríny - súkromnej modlitebne Karola IV. na druhom poschodí Mariánskej veže.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie, na stenách výjavy z apokalypsy, Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny za chrbtom
zdroj: Hrad Karlštejn

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny vpravo
zdroj: Hrad Karlštejn

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Karol IV. a Anna Svidnícka nad vstupom do Kaplnky sv. Kataríny
zdroj: Novinky cz

Kaplnka sv. Kataríny
zdroj: Pamiatky svetového dedičstva ČR

      Pri západe slnka sme sa maľovaným schodiskom s výjavmi zo života sv. Ludmily a Václava dostali do Kaplnky sv. kríža. Aj už bez relikvií a ostatkov je jej výzdoba dychberúca ... všetci 17 sme stíchli a užívali si tajomstvo Kaplnky.  

Kaplnka sv. kríža
zdroj: Hrad Karlštejn

       Zaujal ma fakt, že Karol VI. bol na hrade celkom 8x. Nie vždy navštívil Kaplnku sv. kríža. A po osobnej návšteve chápem. Je to naozaj ťažko prístupná miestnosť na druhom poschodí Veľkej veže, kde sa predtým nedalo prejsť z Mariánskej veže drevenou chodbou ... pre Karla IV. súženého hrbom, mnohými sečnými zraneniami (následky turnajov), od r. 1350 trpiaceho dnou  ... výjsť hore preňho bola isto cesta krížová ... Takže naozaj to bola klenotnica, chránený sejf pre poklad! A chránila ho dobre, veď vežu nikto nikdy nedobyl a Kaplnka sv. kríža stojí dodnes bez poškodenia.

Kaplnka sv. kríža - Hlavný oltár
zdroj: Gemologický průvodce Ivana Turnovce

       České korunovačné klenoty sa do Kaplnky dostali až začiatkom 15. storočia za Karolovho syna, Václava IV. Počas husitských vojen 1420-1431 boli Zikmundom odvezené do uhorského Vyšehradu a Norimbergu. Na Karlštejn sa vrátili r. 1436. a ostali tu s menšími prestávkami do r. 1619. V 17. a 18. storočí boli vo Viedni, v 19. storočí sa vrátli do Prahy a teraz sú súčasťou Svatovítskeho pokladu na Pražskom hrade. 

Drevená chodba spájajúca Mariánsku a Veľkú vežu

Mariánska veža - tu stál a spieval Waldemar Matuška v Noci na Karlštejne

       Karlštejn navštívil v r. 1812 cisár František I. a v snahe zachovať pamiatku na veľkého cisára Karla IV. daroval peniaze na jeho rekonštrukciu. Karlštejn prešiel r. 1887-1905 tvrdou historizujúcou rekonštrukciou architekta Josefa Mockera. Áno, ten čo rekonštruoval aj Křivoklát. Chátrajúci hrad zachránil za cenu výmyslov - strechy, drevené podbytia, vstup na prvé nádvorie ... Spätne sú za to Česi vďační, veď nebyť toho mali by o jednu zrúcaninu naviac, tak majú rozprávkový hrad. Stále sa ale ozývajú kritické hlasy ... Hrad je síce národnou kultúrnou pamiatkou, ale o zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sa snažil márne ... Ale aj tak je slávny !!!! A to vďaka poviedke Jaroslava Vrchlického Noc na Karlštejne a následne filmu podľa nej natočenému. Aj nám sa páčil veľmi, hlavne Miškovi, až vyhlásil, že sa tu musíme vrátiť a pozrieť si súkromné a reprezentačné priestory Karla IV. :) Nič proti tomu, ale na tú cestu hore kopcom ku hradu sa neteším :D 

Mariánska a Veľká veža vzadu

       Na Karlštejne, v dedine, sme sa najedli, a opäť sme sa vybrali my s Miškom vlakom ... do Prahy. Došli sme za tmy a keď som vchádzala na parkovisko pred hotelom, volala som do auta, kde sú ... a auto práve oproti mne vchádzalo na parkovisko :D Rudo vyhlásil, že nabudúce na Karlštejn len vlakom, autom neušetril čas ani peniaze a ešte blúdil ...

Dovidenia, Karlštejn