Ak sa ešte pamätáte, v Granade som zaspávala so zimnicou ... a ráno som sa zobudila vyspatá, bez zimnice ... a takmer bez hlasu. To
samo o sebe nebol až taký problém, lebo hrdlo a hrtan neboleli.
Poobliekali sme sa a zabehli na
raňajky do reštiky La Espera pred hotelíkom. Boli sme prvé zákazníčky
:) Čaj bol veľký a tak rozprúdil krv,
že sme dostali chuť aj na výdatné raňajky a ochutnali španielsku
omeletu - omeletu s varenými zemiakmi. Nebola zlá, ale teplá by bola
lepšia :) Posilnené sme vyrazili hore ulicou k Alhambre. Práve
načas, bolo 8:40 a mali sme
lístky na 9:00 do Nasridovských palácov.
|
Raňajky - omeleta espanya a čaj |
|
Brána s granátovými jablkami(Puerta de las Granadas) |
Za bránou s granátovými jablkami sme si vybrali pešiu cestu
vľavo, ktorá je najkratšia a aj najstrmejšia ... a šľapali sme opäť hore
kopcom. Problém je v tom, že
citadela Alhambry
je na kopci, ale vstup je z opačnej strany kopca, takže sme popri múre
prešli celú Alhambru hore kopcom, potom na vstupe ukázali lístky a
vlastne sa vracali naspäť po vrchole kopca. Ja šál na nose, fučala som
ako lokomotíva, Gabi desať krokov predo mnou s úsmevom :)
Po príchode ku vstupu ma bolel už každý nádych na prieduškách, tešila
som sa koncu nekonečného kopca, naopak Gabi vyhlásila, že ako rýchlo to
prešlo :D Naspäť po Alhambre po rovnom bola cesta pre moje utýrané
priedušky prijateľnejšia, oddýchli si.
|
Fontána Karla V.(1545) pri Bráne Spravodlivosti (Puerta de la Justicia) |
|
Patio de Machuca - vpravo prvý Nasridovský palác, sála Mexaur |
Pred Nasridovské paláce sme
došli o 8:59. A tam rad na 15 minút!!! Bála som sa, či nebudú problémy,
keďže všade píšu, že príďte načas, inak vás nepustia ... Posledný v rade
vedeli po anglicky a mali lístky na 9:30. Predposlední v rade po
anglicky nevedeli. Tak som obehla celý rad, aby som sa opýtala na
začiatku :)
Tam sa pani usmiala, že celý rad je na 9:00, že všetko ok a mám sa
postaviť na koniec radu. Odviedla nás opäť dozadu a keďže vedela
anglicky aj španielsky, naozaj jej každý po ceste potvrdzoval, že je na
9:00. Takže nás odviedla až pred tých posledených, čo nám povedali, že
majú vstup o 9:30. A asi 4 miesta pred nami vytiahla z radu pár, čo mal
vstup na 8:30 a vzala ich dopredu ... takže žiadne striktné, nepustíme
vás ... v pohode pustili aj pol hodiny po termíne. Keď začali púšťať,
išlo to rýchlo, lebo vlastne celý rad nás pustili do 10 minút.
|
Mexaur palác - sála - detail |
História Alhambry začína v r. 1238, kedy vládu v Granade prevzal
prvý z dynastie Nasridovcov, Muhammad I., a rozhodol sa na kopci oproti
Albaicínu, kde dovtedy sídlili sultáni, postaviť strategicky vojenskú
pevnosť. Nasledujúce pokolenia dynastie z pevnosti urobili citadelu,
mesto opevnené múrmi, s palácmi, domami a záhradami. Tu vládli do
2.1.1492, kedy katolíckym kráľom Izabele a Ferdinandovi odovzdal kľúče od Granady jej posledný maurský vládca Boabdil. Po 11ročnej vojne tak padla posledná maurská bašta na Iberskom poloostrove.
Prvý z Nasridovských palácov,
ktorý sme videli, bol Mexaur palác - sála a nádvorie. Dali ho postaviť
sultáni Ismail I. (1314-1325) a Muhammad V. (1362-1391).
Bolo tu priveľa ľudí, veď celý rad pred nami ... neskôr sa to
rozptýlilo. Hlavne v sále bolo dosť prítmie a cez to množstvo ľudí sa
nedalo veľmi fotiť. Každý bol uchvátený prvým dotykom s nádhernou
výzdobou stien. Prvé zdobené, čipkované omietky, mozaiková výzdoba,
drevené stropy ... ľudia sa nevedeli nabažiť prvých detailov a naozaj
filigránskej práce dávnych arabských majstrov.
|
Mexaur nádvorie a fasáda Paláca Comares |
|
Fasáda Paláca Comares |
Palác Comares dali postaviť Yusuf I. (1333-1354) a Muhammad V.
(1362-1391). Ponúka jeden z klasických pohľadov na Alhambru - Patio de
Arrayanes (Myrtové nádvorie).
|
Palác Comares - Patio de Arrayanes(Myrtové nádvorie) |
|
Palác Comares - Patio de Arrayane s vežou Comaress |
V Paláci Comares je ale aj iný historický poklad -
Sála veľvyslancov (Salón de Embajadores, pôvodná trónna sieň sultánov)
vo veži Comares. Z tejto sály vyslala v r. 1492 Izabela Katolícka
Krištofa Kolumba, aby objavil západnú cestu do Indie ...
Je zdobená dreveným stropom predstavujúcim sedem stupňov nebies, ktoré
musí prejsť moslimská duša pri ceste do raja. Na stenách ja štuková
čipkovaná výzdoba. Pôvodná podlaha je zachovaná len v strede miestnosti a
je ohradená, aby sa na ňu nestúpalo.
|
Palác Comares - Sála veľvyslancov |
|
Palác Levov - Nádvorie levov |
Palác Levov dal postaviť Muhammad V. (1354-1359 a 1362-1391),
najväčší nasridovský sultán, ktorý dal Alhambre najväčší lesk a
Granadskému kráľovstvu pokoj a rozmach vďaka svojmu priateľstvu s Petrom
I. Kastílskym. Vystála som si tu chvíľu, aby som si odfotila Leviu
fontánu bez turistov ... Teórií o jej symbolike je niekoľko. Podľa
jednej išlo o hodiny - podľa toho ktorému levovi striekala voda z
papule,
toľko bolo hodín. Kresťania po dobytí Alhambry v r. 1492 stroj fontány
rozobrali a už nikdy nezložili ...Podľa inej teórie 12 levov
symbolizuje 12 znamení zverokruhu, 12 mesiacov v roku alebo je to
symbolika so Šalamúnovou Knihou kráľov, kde 12 volov drží veľký pohár.
124 mramorových stĺpov nádvoria predstavuje palmový háj a v čase života v
paláci predstavovala vyššiu možnosť súkromia. Čipková štuková výzdoba
stĺpov je neuveriteľná, v okolitých sálach uchvacuje aj kvapľová štuková
výzdoba.
|
Palác Levov - Nádvorie levov |
|
Palác Levov - Nádvorie levov |
|
Palác Levov - Nádvorie levov |
|
Palác Levov - Nádvorie levov |
|
Palác Levov - Nádvorie levov |
|
Palác Levov - Nádvorie levov |
Sála Abencerrajes sa používala ako súkromné obydlie. Od nádvoria s
levmi bola oddelená drevenými dverami. Prístupné je centum domu s
fontánou na prízemí, v bočných dverách ale boli schody s prístupom na
poschodie, ako všade v Alhambre.
|
Sála Abencerrajes |
|
Sála Abencerrajes - osemcípa hviezda ako nebeský baldachýn |
|
Sála Abencerrajes - osemcípa hviezda ako nebeský baldachýn |
30m dlhá Sála kráľov pravdepodobne
slúžila na oslavy a stretnutia, katolícki králi tu mali kaplnku.
|
Sála kráľov (Sala de los Reyes) |
|
Sála kráľov - maľovený strop jednej z 5 prislúchajúcich splální |
Sála Dvoch sestier je vďaka najbohatšej a najkrajšej čipkovej
štukovej výzdobe najzaujímavejšou časťou Paláca Levov. Bolo to súkromné
obydlie, rovnako ako Sála Abencerrajes, so spálňami na poschodí a
nádherným výhľadom Lindaraja do záhrad. Nízko položené okná poskytovali
výhľad moslimom sedávajúcich na vankúšoch a otomanoch.
|
Sála dvoch sestier |
|
Sála dvoch sestier |
|
Balkón - výhľad Lindaraja |
|
Výhľad Lindaraja |
|
Výhľad Lindaraja |
|
Výhľad Lindaraja |
|
Nádvorie Lindaraja |
|
Nádvorie väznenej vdovy |
Za nasridskými palácmi nasledovali strohé a jednoduché miestnosti
katolíckych veličenstiev. Preleteli sme ich bez zastavenia. Odbočku do
šatne kráľovnej sme si ani nevšimli, ale možno ani nebola prístupná.
Spomínam to preto, že podľa sprievodcu je to jediná zdobená miestnosť
katolíckych veličenstiev, ale nevideli sme ju. Zato výhľad na nádherný
biely Albaicín nás sprevádzal celou Alhambrou. Keď som videla prvýkrát
Pustovňu sv.Michala na kopci, povedla som Gabike, že dobre že sme tam
boli včera, lebo ak by som to najskôr videla takto z Alhambry, nedostala
by ma tam :D
|
Albaicín z Alhambry |
|
Nádvorie Lindaraja |
Partal bol miestom súkromných rezidencií rodín, slúžiacich na dvore
sultána. Mnoho domov už neexistuje, zachovali sa ale veže, zvonku
neprívetivé časti hradieb, zvnútra paláce s výzdobou rovnou Nasridovským
palácom ... Pozreli sme si len Vežu žien, hneď pri východe z
Nasridovských palácov (aj to len zvonku, ono aj tá dokonalá čipková
výzdoba omrzí :) ), lebo sme sa museli vrátiť do Alcazaby - najstaršej
časti Alhambry, vojenskej pevnosti.
|
Záhrady Partal - Veža žien |
|
Záhrady Partal - Veža žien |
Cestou do Alcazaby sme objavili automaty na kávu pri Bráne vína
... otočila som to tam nasledujúcu hodinu (kým sme sa túlali po Alcazabe
a po Paláci Karla V.) asi 3x, teplý nápoj bol pohladením pre moje
boľavé priedušky. Gabi už nechápala to množstvo kávy, ale ja som
necítila kofeín, len to teplo ...
|
Pred nami Alcazaba |
|
Pohľad z veže Cubo na rad do Nasridských palácov a vpravo Palác Karla V. |
Niekde medzi vežou Cubo a vežou Vela mi skončil foťák. Pri tej
večernej zimnici bolo nabíjanie batérie to posledné, čo ma zaujímalo.
Ďalej som teda fotila už len na mobil ... aj to sa stáva :)
|
Hradby Alcazaby |
|
Albaicín z Alcazaby |
|
Alcazaba - ruiny pevnosti, z veže Vela |
|
Zasnežená Sierra Nevada z veže Vela |
|
Katedrála v Granade z veže Vela |
Po nádherných výhľadoch z Alcazaby sme sa zohriali v múzeách
Paláca Karla V. (Carlos V.) Na prízemí je historické Múzeum Alhambry, s
rôznymi artefaktami zo života obyvateľov Alhambry. Drevené stĺpy,
okenice a dvere, ktoré by už asi ťažko odolávali vplyvom počasia, misy
na ovocie, stoly s drevenou výzdobou, všetko čo vonku v Alhambre chýba a
môžete si to len predstavovať.
Na poschodí je Múzeum výtvarného umenia, hlavne s obrazmi granadských
barokových autorov zo 17. a 18. storočia. Zaujali nás tieto obrazy,
ktoré približovali život v Granade. Hrdí, krásni muži v širokých
opaskoch, nádherné ženy v dlhých sukniach v štýle Carmen, plní ohňa a
energie, na trhu, na koride, na lúkach ... bolo to naozaj pekné.
A pritom zadarmo - vstupné je platené už vstupom do Alhambry, viac sa
tu neplatí. Zastavili sme sa tu aj v obchode so suvenírmi a musela som
si kúpiť knihu o Alhambre. Už sa tomu vyhýbam, lebo o chvíľu budem
musieť dokupovať police :D, ale keď si človek plní sen, môže porušiť
akékoľvek obmedzenia ;)
|
Palác Karla V. - renesančný polác z r. 1526-1550 |
|
Generalife - Dolné záhrady |
Príjemne vyhriate z múzeí sme sa vybrali cez Partal naspať ku
vstupu do Alhambry, aby sme prešli na opačný kopec, do záhrad Generalife
- záhrad Architekta. Bolo to letné sídlo sultánov.
|
Generalife - Dolné záhrady |
|
Nádvorie Hlavného kanála (Patio de Acequia) so severným pavilónom |
|
Alhambra - Nasridské paláce - z Nádvoria Hlavného kanála |
|
Nádvorie Hlavného kanála - opačný pohľad |
|
Nádvorie Sultána (Patio de la Sultana) |
|
Nádvorie Sultána (Patio de la Sultana) |
|
Terasovité schodisko s vodou |
|
Horné záhrady s romantickým výhľadom (ten domček na kopci) |
|
Horné záhrady |
|
Horné záhrady s romanickým výhľadom (ten domček na kopci) |
|
Obzretie za Generalife |
|
Krytá alej |
Celkovo sme strávili v Alhambre 4hodiny, a to sme rozhodne všetko
nevideli (veže Partalu) a väčšinou sme obiehali skupinky pomalších
turistov! Oficiálne na stránke odporúčajú na návštevu 3h, tak to naozaj
nechápem, kto toto dá ....
|
A sme vonku ... |
|
Brána spravodlivosti (Puerta de la Justicia), pôvodný vstup do Alhambry, na úrovni Paláca Karla V. |
Po návrate do Granady sme chceli vynechať El Baňuelo (Arabské
kúpele), ale isto sme chceli ešte pozrieť Kláštor Sacromonte. Nakoniec v
rámci hľadania zastávky autobusu C34 na Sacromonte sme narazili aj na
El Baňuelo. Chceli 5€ kombinované vstupné do kúpeľov, do arabského domu o
pár ulíc ďalej a do paláca v centre Albaicínu.
Palác nám už nehrozil, ale keďže sme mali čas, El Baňuelo nás zlákalo.
V podstate tam nič nebolo, prázdne miestnosti kúpeľov (prezliekáreň,
parná miestnosť, chladná miestnosť - na rozdiel od rímskych kúpeľov tu
nemávali bazén na chladenie, oddychová miestnosť), na nádvorí bazénik.
Ale ten pokoj, keď sme tam boli samé ...
|
Arabské kúpele - El Baňuelo |
|
Arabské kúpele - El Baňuelo |
|
Arabské kúpele - El Baňuelo |
Kým sme našli Arabský dom Horno
del Oro, aj sme poblúdili. Tých uličiek je tam milión, ťažko odhadnúť
kde treba odbočiť :)
Tiež sme tam boli samé a bolo to fajn, ozrejmiť si, že tie veľké
nádvoria Alhambry sú zväčšeniny klasického arabského domu, kde v strede
na nádvorí vždy musela byť voda - bazén alebo aspoň fontána. Lebo voda,
ktorá očisťuje, je jeden zo základov moslimského náboženstva.
|
Arabský dom Horno del Oro |
|
Arabský dom Horno del Oro |
V Tapas bare hneď vedľa El Baňuelo sme si dali pizzu a ako inak,
čajík ... Pizzu sme ani nefotili, ale skôr ako pizzu nám čašník
doniesol niečo veľmi pekné, čo sme si ale neobjednali ... Keď sme sa
pýtali, či sa nepomýlil (veľmi nemal s kým, mal obsadené 3 stoly),
vysvetlil nám, že to je granadský zvyk. Ak piješ a ješ niekde v bare,
dostaneš tapas zadarmo.
Boli to zapečené sendviče so španielskou suchou šunkou, šalátom a
dresingom, nič zázračné, ale krásne! Potešilo nás i zachutilo! Kým sme
sa potom dostali na zastávku MHD, niekoľkokrát sme sa museli chrbtami
nalepiť na stenu domu, lebo okolo prechádzal autobusík a inak to nešlo
...
|
Tapas zadarmo ... |
|
Mikrobusíky MHD |
Cesta ku kláštoru bola doslova romantická. Na
kopci Sacromonte
žili prevažne chudobní Rómovia v jaskyniach. Dnes sú jaskynné obydlia
dostavané bielymi múrmi, s modrými kvetináčmi na stenách, vyzerajú
rozprávkovo. Ku Kláštoru Sacromonte sme sa dostali o pol štvrtej, je
úplne za mestom, okolo sú už len kopce a samoty. Kláštor otvárali až o
štvrtej. Prehliadky sú len so sprievodcom, vraj 45 minút. Ostalo by nám
teda 75 minút na návrat na stanicu na druhom konci zjednosmernenej,
úzkouličkovej Granady. Bolo to diskutabilné, či to stihneme, ale riskli
sme to a počkali.
|
Kláštor Sacromonte |
Kláštor Sacromonte postavili v r. 1594 na kopci Valparaiso na mieste, kde objavili pozostatky sv. Cecilia (kosti a popol po upálení).
Sv. Cecilio (1.
storočie n.l.) bol prvý biskup rímskeho mesta Ilíberis (neskôr
Granada), ktorý bol umučený (upálený) spolu so spoločníkmi za čias
prenasledovania kresťanov cisárom Nerom. Objav jeho pozostatkov (a tzv.
olovených kníh - arabské texty na olovených doskách opisujúce apoštolské
príbehy poukázali na jednotu života moslimov a kresťanov v čase sv.
Cecilia) spôsobil hromadné púte na kopec a preto tu vtedajší biskup Don
Pedro de Castro dal postaviť opátstvo. Pri opátstve založil aj strednú
školu, ktorá vychovala mnohých budúcich teológov a právnikov.
|
Kláštor Sacromonte - arkády nádvoria |
Najskôr sme 20 minút strávili v múzeu kláštora pri fotkách
študentov, zakladateľov školy, pri olovených knihách. Po ďalšich 15
minútach v kostole som poprosila sprievodkyňu, že potrebujeme o 10 minút
odísť, či už nemôžeme ísť do tých svätých jaskýň. Do
jaskyne, kde našli pozostatky sv. Cecilia
a v kaplnke vedľa jaskyne majú čierny kríž, ktorý niesol sv. Ján z
Kríža. Poklusom, ale prešli sme, videli sme :) Ono to ani nie je
jaskyňa, skôr zapustené prízemie ... Stihla som sa aj dotknúť kameňa v
kaplnke, ktorý vraj prinesie ženám dobrého muža :D Len čo sme vybehli z
kláštora, začal stres ... Lebo na zastávku je to asi 10 -15 minút a
autobusy chodia každých 20 minút.
Možno nám požehnal sv. Cecilio, že sme ho neobišli, že sme
verili, že to stihneme ... Z kláštora sme počuli odchádzať nejaké auto
... Boli sme rozhodnuté zastaviť ho, hoci sme ho nevideli, nech by to
bolo akékoľvek auto, aby nás vzalo dole do mesta. A ono to bol taxík ...
a prázdny! Taxík za 10€ na priamo stanicu bol proste požehnaním!!! Sv.
Cecilio, ďakujeme,veľmi!!! Len vďaka Tebe som na stanici som stihla
ďalšie dva čaje (čašníci na mňa pozerali veľmi podozrievavo) a ani neviem
ako prežila 1,5hodinovú cestu autobusom do Malagy. Tam už ma čakala
Ivetkina špirála a čaje a čaje a čaje ... a vreckovky a vreckovky a
vreckovky ... Začala som vykašliavať hlieny a už večer som vedela, že
ráno veru nikde nebudem schopná ísť ...
|
Kláštor Sacromonte - nádvorie |