Seriál
V novembri 2021 som už mala dosť sedenia doma a kovid - nekovid, vďaka novej leteckej linke Košice-Dublin som si pozrela toto nádherné mestečko a aj trochu viac z Írska.
Prvý deň v Írsku sme mali stráviť celý v Dubline a začali sme ho skvelými a výdatnými írskymi raňajakmi.
 |
Bohaté írske raňajky
|
 |
| The Harcourt hotel - náš :) |
Našim prvým cieľom bola Katedrála sv. Patrika, cca 13 min peši od
hotela. Vybrali sme si neštandardnú trasu podchodmi a tá sa nám odmenila
ukážkou dublinského street artu.
 |
| Street art v okolí námestia Camden |
 |
| Katedrála sv. Patrika |
Katedrála sv. Patrika
je väčšou z dvoch katedrál v Dubline a najväčším kostolom v Írsku.
Obe katedrály patria írskej anglikánskej cirkvi, hoci v Írsku je
najviac katolíkov. Katedrála sv. Patrika bola založená v r. 1191 na
ostrove medzi dvoma ramenami rieky a pri svätej studni, kde
Svätý Patrik, patrón Írska, krstil konvertitov - kresťanov.
V priebehu stáročí bola katedrála dostavovaná do dnešnej podoby.
 |
| Katedrála sv. Patrika |
 |
| Katedrála sv. Patrika |
 |
Katedrála sv. Patrika - Mariánska kaplnka za hlavným oltárom
|
 |
Katedrála sv. Patrika, hlavný oltár
|
 |
| Chór - miesto pre zbor a duchovných, pohľad k vstupu |
 |
| Pohľad na hlavný oltár cez chór |
V rokoch 1713–1745 bol dekanom kostola Jonathan Swift
(nar. 30.11.1667, autor Guliverovych ciest),
ktorý je tu aj pochovaný so svojou priateľkou Stellou (Esther
Johnson). Stella zomrela 28. 1. 1728. Od jej smrti Swift chradol, písal o
smrti, sám si vytesal vlastný epitaf na hrob. Od r. 1738 sa u neho
prejavovali príznaky šialenstva - bol posadnutý čistotou a cvičením. Od
r. 1741 mal poručníkov, ktorí strážili jeho majetok a aj jeho samého, aby
si neublížil.
On sám už nehovoril. Zomrel 19.10.1745.
 |
| Posmrtná maska a odliatok lebky Jonathana Swifta |
 |
| Busta a vlastnoručne vytesaný epitaf (nad dverami) Jonathana Swifta |
Lístky do Katedrály sme mali presne na 9:30, predkúpené online za 11€ ako kombinované spolu s
Marsh's library, ktorá sa nachádza hneď za katedrálou. Je prvou
verejnou knižnicou v Dubline z r. 1707, založenou arcibiskupom a
prepoštom Trinity College v Dubline,
Narcissusom Marshom (je pochovaný v katedrále). Knižnica stále aktívne slúži na vypožičiavanie
kníh. Obsahuje viac ako 25 000 kníh zo 16., 17. a 18. storočia, okrem
toho približne 300 rukopisov a približne 80 kníh z
obdobia pred rokom 1501.
Medzi predmetné predmety patrí medicína, právo, veda, cestovanie,
navigácia, matematika, hudba, geodézia a klasická literatúra a najmä
teológia. Nachádzajú sa tu tri klietky -
tri drôtené výklenky, ktoré sa začali používať v 70. rokoch 17.
storočia v reakcii na krádeže v knižnici.
 |
| Vstup do Marsh's library - prvej verejnej knižnice v Dubline, založenej r. 1707 |
 |
| Vstup do Marsh's library |
 |
| Prvá galéria z r. 1707 |
 |
| Prvá galéria z r. 1707 |
 |
| Druhá galéria z r. 1708-1709 |
 |
| Klietky aby sa nekradlo :) |
 |
| Klietky aby sa nekradlo :) |
 |
| Záhradka Marsh's library |
 |
| Jeseň medzi Katedrálou sv. Patrika a Marsh's library |
Po prehliadke Katedrály sv. Patrika a Marsh's library sme si dali
20 minútovú prestávku v parku pri katedrále na teplý čajík (mali sme v
termoske) a fotenie. Jesť sa nám veľmi nechcelo, ešte nebolo ani 11:00
a boli sme stále sýte z raňajok. Po krátkom oddychu sme si to
namierili priamo na hrad :)
 |
| Katedrála sv. Patrika - z parku |
 |
| Katedrála sv. Patrika - z parku |
 |
| Katedrála sv. Patrika - z parku |
Lístky na Dublinský hrad
sme mali na 11:30, kúpené v predpredaji online. V rámci podpory turizmu
po kovide boli v r. 2021 zadarmo. Prehliadky boli bez sprievodcu, ale
do kráľovskej kaplnky a historického podzemia sa dostať nedalo.
Sprístupnené boli len
štátne apartmány.
 |
| Dublinský hrad - nádvorie |
 |
| Dublinský hrad - nádvorie |
 |
| Veľké schodisko, 1749, od r. 1938 sú súčasťou ceremoniálu inaugurácie prezidenta |
Dublinský hrad
bol postavený na mieste, ktoré predtým osídlili Vikingovia. Bol
postavený pre anglického kráľa Jána Bezzemka v rokoch 1204 až 1230 na
obranu mesta a kráľovských pokladov.
Pamiatkou na prvotný gotický hrad sú dve veže, ktoré pôvodne slúžili
ako väzenie. Ostatné časti hradu zhoreli pri požiari r. 1673. Dobudovaný
bol v štýle zámku so štvorcovým nádvorím. Do roku 1922 na zámku sídlila britská správa Írska.
Od r. 1922 tu sídli vláda Írskej republiky a od r. 1938 tu prebiehajú
inaugurácie írskeho prezidenta. Vláda zasadá v St Patrick's Hall.
Celkovo sa hrad rozkladá na viac ako 44 000 m2, zahŕňa 2 múzeá, 2
kaviarne, konferenčné centrum, 2 záhrady a najprestížnejšie štátne
apartmány v krajine.
 |
| Štátny salón, 1838 |
Štátny salón bol vytvorený v roku 1838 a používali ho manželky
britských miestokráľov ako formálnu obývačka a na audiencie s írskymi dvoranmi.
Počas kráľovských návštev v rokoch 1907 a 1911 v tejto miestnosti
prijímali hostí kráľovná Alexandra a kráľovná Mary. Miestnosť dodnes
využíva prezident Írska na prijímanie hosťujúcich hodnostárov.
 |
| Štátny salón 2021 :D |
Trónna sála bola centrom kráľovského života v Írsku. Bola
vytvorená v roku 1788 na audiencie - tu miestokráľ prijímal hostí v
mene britského panovníka. Tu boli mladí debutanti predstavení na dvore
pri ich formálnom vstup do aristokratickej spoločnosti.
Trón bol vyrobený pre kráľa Juraja IV., ktorý navštívil Írsko v roku
1821. Neskôr ho počas návštev hradu použili kráľovná Viktória a kráľ
Eduard VII. Posledným panovníkom, ktorý ho používal pred írskou
nezávislosťou, bol kráľ Juraj V. v roku 1911.
 |
| Trónna sieň, 1788 |
Galéria portrétov je pomenovaná podľa zbierky portrétov írskych
miestokráľov, ktoré visia na jej stenách od roku 1849. Slúžila ako
jedáleň, kde sa konali štátne večere. Začiatkom osemnásteho storočia sa
tu podávali drahé a exotické jedlá ako ančovičky, mango, kaviár a voda z
pomarančových kvetov, čo odrážalo bohatstvo a postavenie miestokráľa a
jeho dvora.
Miestnosť aj dnes naďalej využíva írska vláda na štátne recepcie.
 |
| Galéria portrétov - portréty britských miestokráľov, 1849 |
Wedgwoodova izba nesie názov podľa modrej a bielej dekoratívnej
schémy, ktorá pripomína farby Wedgwoodskej keramiky. Bola dokončený v
roku 1777 v neoklasicistickom štýle a neskôr sa stala biliardovou
miestnosťou hradu.
Osvetlená iba zhora malou presklenou kupolovou strechou bola v
devätnástom storočí obľúbeným miestom na vytvorenie dočasných vnútorných
záhrad plných exotických vtákov, stromov a vodných fontán. Tieto
poskytovali chladivé osvieženie pre hostí na preplnených štátnych
plesoch a recepciách na hrade.
 |
| Wedgwoodova izba, 1777 |
Sála svätého Patrika je jednou z najväčších slávnostných miestností
v Írsku. Vznikla v polovici osemnásteho storočia ako tanečná sála
hradu. V roku 1788 taliansky umelec Vincenzo Waldré začal pracovať na
maľovanom strope, ktorý dodnes prežil ako najvýznamnejš9 strop svojho
druhu v Írsku.
Sála bola dlhé roky miestom stretnutia rytierov svätého Patrika,
írskeho rytierskeho rádu rytierov, ktorých vlajky dodnes zdobia jej
steny. V priebehu rokov sa používal na pohostenie niektorých z
najvýznamnejších štátnych návštevníkov Írska vrátane Johna F. Kennedyho,
monackej princeznej Grace a kráľovnej Alžbety II. Od roku 1938 je
miestom najvýznamnejšej štátnej slávnostnej príležitosti, inaugurácie
prezidenta Írska.
 |
| Sála svätého Patrika |
 |
| Dublinský hrad - nádvorie |
 |
Dublinský hrad - kráľovská kaplnka - počas kovidu neprístupná
|
Chester Beatty Library
je jediné múzeum v Írsku, ktoré získalo ocenenie „Európske múzeum
roka“. Zbierku múzea zhromaždil banský magnát Sir Alfred Chester Beatty
(1875-1968) r. 1950 a je to jedna z najlepších súkromných zbierok
rukopisov a kníh na svete.
Zbierka pokrýva poklady mnohých veľkých kultúr a náboženstiev z
celého sveta a pokrýva obdobie od 2 700 pred n.l. do dnešných dní. Vstup je zadarmo, len s dobrovoľným príspevkom. A je to hneď pri hrade, tak sme si odskočili ...
 |
| Záhrada pred Chester Beatty Library - pohľad na Kráľovskú kaplnku Dublinského hradu |
 |
| Chester Beatty Library |
 |
| Chester Beatty Library |
 |
| Chester Beatty Library |
 |
| Japonský papierový zvitok, 18. storočie |
 |
| Arabský korán |
Po prehliadke múzea sme si posedeli v múzejnej
kaviarni pri výbornom kappučínku. Bolo pol druhej, ale
my sme toho už riadne nachodili a čakal nás prechod mestom ...
 |
| Temple Bar prvý ... |
V preslávenej štvrti
Temple Bar sme boli za 5 minút. Naozaj je ten Dublin centralizovaný, takmer všade je najlepšie ísť peši ...
Štvrť a ulica sú pomenované podľa Sira Williama Templa
(1555-1627), prepošta Trinity College v rokoch 1609 - 1627. Na rohu
Temple Lane a Temple Bar Street si na novo ohradenej pôde pri rieke
Liffey, pôvodne ležiacej mimo mestských hradieb a teda nebezpečnej, dal
postaviť dom.
Jeho syn Sir John Temple kúpil v tejto oblasti ďalšie pozemky. Tak
vzniklo Temple Barr - Templova krajina, lebo slovo „Barr“ zo 17.
storočia znamenalo vyvýšený breh ústia rieky.
Vďaka šikovnému zvratu slova Bar je dnes v tejto oblasti známa krčma -
Temple Bar. V skutočnosti je tu tých Temple Barov niekoľko, ale tá
najznámejšia bola založená v roku 1840 a odvtedy vyvoláva u zákazníkov
úsmev svojou farebnosťou.
Krčma je známa svojou pivnou záhradou, hudobnými večermi, remeselným
pivom, ustricami, znalým a príjemným personálom whisky v utorok,
najväčšou zbierkou whisky v krajine a najlepším Guinnessom v meste. Ale
prešli sme tú uličku aj neskôr niekoľko krát a naozaj všetky bary
sú tu pitoreskné, ako maľované a všetky vyzerali útulne a veľmi lákavo
:)
 |
| Najznámejší Temple Bar, z r. 1840 |
 |
| Najznámejší Temple Bar, z r. 1840 |
 |
| A ďalší bar ... |
 |
| A ďalší bar ... |
Z Temple Baru sme prešli k mustu Ha'Penny alebo
Half Penny Bridge,
ktorý vedie ponad rieku Liffey.
Pôvodne drevený most bol postavený v roku 1816. Pred stavbou mosta
prevážali ľudí cez rieku trajekty Williama Walsha (radný Dublinu). Boli v
zlom technickom stave, a tak mesto donútilo Walsha postaviť most,
pričom ho dostal do prenájmu na 100 rokov a za prechod mostom si účtoval
mýto pol penny - ha'penny, rovnakú cenu akú účtoval za cestu trajektom.
Most teda dostal svoje meno podľa mýtneho, ale oficiálne sa od roku
1922 nazýva Liffey Bridge.
Most má rozpätie 43 metrov, šírku 3 metre a je 3 metre nad vodou. Po
moste dnes prejde 30 000 ľudí denne! Most zostal jediným mostom len pre
peších ponad rieku Liffey až do roku 1999, kedy bol postavený most
Millenium Bridge.
 |
| Most Ha'Penny |
Okolo sochy Molly Malone
(postava z írskej balady a neoficálnej hymny Dublinu, ktorá cez deň
predávala mušle a v noci srdce ...) sme si to následne namierili do
turistických informácií.
Potrebovali sme turistickú leap kartu na 72hodinové cestovanie MHD
(19,5€). Opäť nás raz zachránila Mirkina kreditka, hotovosť nebrali.
Trápne služby :D
 |
| Socha Molly Malone, Suffolk Street |
S leap kartou vo vrecku nás čakal posledný kultúrno-vzdelávací bod tohto
dňa - Trinity College, jej stará knižnica a Kniha z Kellsu.
Trinity College
je elitná Dublinská univerzita, založená r. 1592 kráľovnou Alžbetou I.
podľa vzoru univerzít z Oxfordu a Cambridge. Na 3 fakultách sa tu
študuje právo, literatúra, psychológia, jazyky, ale aj informačné
trechnológie. Jej knižnica obsahuje okolo 7 miliónov kníh. Pikoškou je,
že bola založená hlavou anglikánskej cirkvi a teda do r. 1793 tu mali
katolíci vstup zakázaný! Neskôr do r. 1873 aj keď študovali, nemohli
dostať štipendium, ani učitelia profesúru. A až do r. 1970
potrebovali katolíci povolenie od biskupa, aby ich prijali. Ženy tu
prvýkrát prijali v r. 1904.
 |
| Trinity College - hlavný vstup |
 |
| Zvonica Campanile - 30,5m, 1853 |
 |
| Trinity College |
Vstup do areálu univerzity je voľný a prechádzka okolo starobylých
budov vás prenesie do 17.-18.storočia, cítite sa ako v historickom
filme ... Prešli sme ním smerom ku Knižnici Book of Kells.
Je to nádherná stará knižnica univerzity s expozíciou o
Knihe z Kellsu.
Kniha z Kellsu je starý latinský enanjeliár z r. 800, nádherne
ilustrovaný a prepracovaný, ktorý obsahuje 340 pergamenových listov
rozdelených do 4 kníh, které boli
v 19. storočí orezané na 330×250 mm. Originál knihu sme videli len
jednu a nesmelo sa tam fotiť, fotky sú z expozície o knihe. No fakt sa s
ňou mnísi vyhrali, je nádherná.
 |
| Budova starej knižnice a Knihy z Kellsu |
 |
| Kniha z Kellsu |
 |
| Kniha z Kellsu |
 |
| Kniha z Kellsu |
Nad expozíciou o Knihe z Kellsu sa nachádza stará knižnica, tzv.
Dlhá miestnosť, s interiérom z r. 1861. Je 63,7m dlhá, 12,2m široká a
14,2m vysoká. Obsahuje 20 000 kníh a je zdobená bustami veľkých
osobností literatúry. Je úžasná ...
 |
| Knižnica - Dlhá miestnosť |
 |
| Knižnica - Dlhá miestnosť |
 |
| Knižnica - Dlhá miestnosť |
 |
| Trinity College |
 |
| Írske svetre |
Teraz nastal čas na poriadny oddych - najedli sme sa v Kilkenny
café a dobrých 50 minút si posedeli. Bolo 15:50 a čakala nás už len
zábava - prehliadka pivovaru Guinness s ochutnávkou piva na konci :)
 |
| Obed v Kilkenny café |
Do
Guinnessu sme mali lístky
na 16:45 a jedine tu sme naozaj aj na tento čas museli počkať. Bolo
plno a rad ... Potom som si už len užívala moderné, farebné a žiariace expozície
pivovaru. Ale najviac sme sa tešili s Mirkou na pivo Guinness v Gravity
bare. Fakt sme si ho v tento deň zaslúžil!
 |
| Guinness - Gravity bar |
 |
| pivovar Guinness |
 |
| pivovar Guinness |
 |
pivovar Guinness
|
Pivovar Guinness
založil Artur Guinness r. 1759. Na rozdiel od klasického piva, jačmeň
najprv pražia pri 232 stupňoch, čím dostane tmavú farbu a zabezpečí
výraznú silnú a sladkú chuť uvareného piva.
 |
| pivovar Guinness - zakladajúca listina pivovaru |
 |
| pivovar Guinness |
 |
| pivovar Guinness |
 |
| pivovar Guinness |
 |
pivovar Guinness - reklamy na Guinness
|
 |
pivovar Guinness :D
|
 |
pivovar Guinness - takto to nejak vyzeralo - farebne, poschodovo, veľkolepo
|
V bare sme sedeli do záverečnej - cca do 18:30.
 |
| Gravity Bar |
 |
Gravity Bar - náš zaslúžený Guinness
|
 |
| Gravity Bar |
Už pri ceste MHD
do Guinnessu sme pochopili, že autobusy kvôli premávke chodia slimačím
tempom. Naspäť sme sa preto vyviezli opäť len na Dam street a do hotela
sme sa po Grafton street prešli peši. Prežili sme naozaj bohatý deň.
Mali sme pocit, že od rána prešli aspoň tri dmi :)
Dublin už nebol pre nás neznáme mesto, ale milé maľované rozprávkové
mestečko opradené mnohými rozprávkovými príbehmi.
 |
| Dublin - Grafton Street |
