štvrtok 24. februára 2022

Dublin a Mohéry 2021 I. - po meste ...

Seriál

      V novembri 2021 som už mala dosť sedenia doma a kovid - nekovid, vďaka novej leteckej linke Košice-Dublin som si pozrela toto nádherné mestečko a aj trochu viac z Írska.


       Prvý deň v Írsku  sme mali stráviť celý v Dubline a začali sme ho skvelými a výdatnými írskymi raňajakmi.
Bohaté írske raňajky
The Harcourt hotel - náš :)
      Našim prvým cieľom bola Katedrála sv. Patrika, cca 13 min peši od hotela. Vybrali sme si neštandardnú trasu podchodmi a tá sa nám odmenila ukážkou dublinského street artu.
Street art v okolí námestia Camden
Katedrála sv. Patrika

      Katedrála sv. Patrika je väčšou z dvoch katedrál v Dubline a najväčším kostolom v Írsku. Obe katedrály patria írskej anglikánskej cirkvi, hoci v Írsku je najviac katolíkov. Katedrála sv. Patrika bola založená v r. 1191 na ostrove medzi dvoma ramenami rieky a pri svätej studni, kde Svätý Patrik, patrón Írska, krstil konvertitov - kresťanov. V priebehu stáročí bola katedrála dostavovaná do dnešnej podoby.

Katedrála sv. Patrika
Katedrála sv. Patrika
Katedrála sv. Patrika - Mariánska kaplnka za hlavným oltárom
Katedrála sv. Patrika, hlavný oltár
Chór - miesto pre zbor a duchovných, pohľad k vstupu
Pohľad na hlavný oltár cez chór

      V rokoch 1713–1745 bol dekanom kostola Jonathan Swift (nar. 30.11.1667, autor Guliverovych ciest), ktorý je tu aj pochovaný so svojou priateľkou Stellou (Esther Johnson). Stella zomrela 28. 1. 1728. Od jej smrti Swift chradol, písal o smrti, sám si vytesal vlastný epitaf na hrob. Od r. 1738 sa u neho prejavovali príznaky šialenstva - bol posadnutý čistotou a cvičením. Od r. 1741 mal poručníkov, ktorí strážili jeho majetok a aj jeho samého, aby si neublížil. On sám už nehovoril. Zomrel 19.10.1745.

Posmrtná maska a odliatok lebky Jonathana Swifta
Busta a vlastnoručne vytesaný epitaf (nad dverami) Jonathana Swifta
      Lístky do Katedrály sme mali presne na 9:30, predkúpené online za 11€ ako kombinované spolu s Marsh's library, ktorá sa nachádza hneď za katedrálou. Je prvou verejnou knižnicou v Dubline z r. 1707, založenou arcibiskupom a prepoštom Trinity College v Dubline, Narcissusom Marshom (je pochovaný v katedrále). Knižnica stále aktívne slúži na vypožičiavanie kníh. Obsahuje viac ako 25 000 kníh zo 16., 17. a 18. storočia, okrem toho približne 300 rukopisov a približne 80 kníh z obdobia pred rokom 1501. Medzi predmetné predmety patrí medicína, právo, veda, cestovanie, navigácia, matematika, hudba, geodézia a klasická literatúra a najmä teológia. Nachádzajú sa tu tri klietky - tri drôtené výklenky, ktoré sa začali používať v 70. rokoch 17. storočia v reakcii na krádeže v knižnici.
Vstup do Marsh's library - prvej verejnej knižnice v Dubline, založenej r. 1707
Vstup do Marsh's library
Prvá galéria z r. 1707
Prvá galéria z r. 1707

Druhá galéria z r. 1708-1709
Klietky aby sa nekradlo :)
Klietky aby sa nekradlo :)
Záhradka Marsh's library
Jeseň medzi Katedrálou sv. Patrika a Marsh's library
      Po prehliadke Katedrály sv. Patrika a Marsh's library sme si dali 20 minútovú prestávku v parku pri katedrále na teplý čajík (mali sme v termoske) a fotenie. Jesť sa nám veľmi nechcelo, ešte nebolo ani 11:00 a boli sme stále sýte z raňajok. Po krátkom oddychu sme si to namierili priamo na hrad :)

Katedrála sv. Patrika - z parku
Katedrála sv. Patrika - z parku
Katedrála sv. Patrika - z parku
      Lístky na Dublinský hrad sme mali na 11:30, kúpené v predpredaji online. V rámci podpory turizmu po kovide boli v r. 2021 zadarmo. Prehliadky boli bez sprievodcu, ale do kráľovskej kaplnky a historického podzemia sa dostať nedalo. Sprístupnené boli len štátne apartmány.
Dublinský hrad - nádvorie
Dublinský hrad - nádvorie
Veľké schodisko, 1749, od r. 1938 sú súčasťou ceremoniálu inaugurácie prezidenta
     Dublinský hrad bol postavený na mieste, ktoré predtým osídlili Vikingovia. Bol postavený pre anglického kráľa Jána Bezzemka v rokoch 1204 až 1230 na obranu mesta a kráľovských pokladov. Pamiatkou na prvotný gotický hrad sú dve veže, ktoré pôvodne slúžili ako väzenie. Ostatné časti hradu zhoreli pri požiari r. 1673. Dobudovaný bol v štýle zámku so štvorcovým nádvorím. Do roku 1922 na zámku sídlila britská správa Írska. Od r. 1922 tu sídli vláda Írskej republiky a od r. 1938 tu prebiehajú inaugurácie írskeho prezidenta. Vláda zasadá v St Patrick's Hall. Celkovo sa hrad rozkladá na viac ako 44 000 m2, zahŕňa 2 múzeá, 2 kaviarne, konferenčné centrum, 2 záhrady a najprestížnejšie štátne apartmány v krajine.
Štátny salón, 1838
      Štátny salón bol vytvorený v roku 1838 a používali ho manželky britských miestokráľov ako formálnu obývačka a na audiencie s írskymi dvoranmi. Počas kráľovských návštev v rokoch 1907 a 1911 v tejto miestnosti prijímali hostí kráľovná Alexandra a kráľovná Mary. Miestnosť dodnes využíva prezident Írska na prijímanie hosťujúcich hodnostárov.
Štátny salón 2021 :D

      Trónna sála bola centrom kráľovského života v Írsku. Bola vytvorená v roku 1788 na audiencie - tu miestokráľ prijímal hostí v mene britského panovníka. Tu boli mladí debutanti predstavení na dvore pri ich formálnom vstup do aristokratickej spoločnosti. Trón bol vyrobený pre kráľa Juraja IV., ktorý navštívil Írsko v roku 1821. Neskôr ho počas návštev hradu použili kráľovná Viktória a kráľ Eduard VII. Posledným panovníkom, ktorý ho používal pred írskou nezávislosťou, bol kráľ Juraj V. v roku 1911. 

Trónna sieň, 1788
      Galéria portrétov je pomenovaná podľa zbierky portrétov írskych miestokráľov, ktoré visia na jej stenách od roku 1849. Slúžila ako jedáleň, kde sa konali štátne večere. Začiatkom osemnásteho storočia sa tu podávali drahé a exotické jedlá ako ančovičky, mango, kaviár a voda z pomarančových kvetov, čo odrážalo bohatstvo a postavenie miestokráľa a jeho dvora. Miestnosť aj dnes naďalej využíva írska vláda na štátne recepcie.
Galéria portrétov - portréty britských miestokráľov, 1849
      Wedgwoodova izba nesie názov podľa modrej a bielej dekoratívnej schémy, ktorá pripomína farby Wedgwoodskej keramiky. Bola dokončený v roku 1777 v neoklasicistickom štýle a neskôr sa stala biliardovou miestnosťou hradu. Osvetlená iba zhora malou presklenou kupolovou strechou bola v devätnástom storočí obľúbeným miestom na vytvorenie dočasných vnútorných záhrad plných exotických vtákov, stromov a vodných fontán. Tieto poskytovali chladivé osvieženie pre hostí na preplnených štátnych plesoch a recepciách na hrade.
Wedgwoodova izba, 1777
     Sála svätého Patrika je jednou z najväčších slávnostných miestností v Írsku. Vznikla v polovici osemnásteho storočia ako tanečná sála hradu. V roku 1788 taliansky umelec Vincenzo Waldré začal pracovať na maľovanom strope, ktorý dodnes prežil ako najvýznamnejš9 strop svojho druhu v Írsku. Sála bola dlhé roky miestom stretnutia rytierov svätého Patrika, írskeho rytierskeho rádu rytierov, ktorých vlajky dodnes zdobia jej steny. V priebehu rokov sa používal na pohostenie niektorých z najvýznamnejších štátnych návštevníkov Írska vrátane Johna F. Kennedyho, monackej princeznej Grace a kráľovnej Alžbety II. Od roku 1938 je miestom najvýznamnejšej štátnej slávnostnej príležitosti, inaugurácie prezidenta Írska.
Sála svätého Patrika
Dublinský hrad - nádvorie

Dublinský hrad - kráľovská kaplnka - počas kovidu neprístupná

      Chester Beatty Library je jediné múzeum v Írsku, ktoré získalo ocenenie „Európske múzeum roka“. Zbierku múzea zhromaždil banský magnát Sir Alfred Chester Beatty (1875-1968) r. 1950 a je to jedna z najlepších súkromných zbierok rukopisov a kníh na svete. Zbierka pokrýva poklady mnohých veľkých kultúr a náboženstiev z celého sveta a pokrýva obdobie od 2 700 pred n.l. do dnešných dní. Vstup je zadarmo, len s dobrovoľným príspevkom. A je to hneď pri hrade, tak sme si odskočili ...

Záhrada pred Chester Beatty Library - pohľad na Kráľovskú kaplnku Dublinského hradu
Chester Beatty Library
Chester Beatty Library
Chester Beatty Library
Japonský papierový zvitok, 18. storočie
Arabský korán

      Po prehliadke múzea sme si posedeli v múzejnej kaviarni pri výbornom kappučínku. Bolo pol druhej, ale my sme toho už riadne nachodili a čakal nás prechod mestom ... 

Temple Bar prvý ...
      V preslávenej štvrti Temple Bar sme boli za 5 minút. Naozaj je ten Dublin centralizovaný, takmer všade je najlepšie ísť peši ...
      Štvrť a ulica sú pomenované podľa Sira Williama Templa (1555-1627), prepošta Trinity College v rokoch 1609 - 1627. Na rohu Temple Lane a Temple Bar Street si na novo ohradenej pôde pri rieke Liffey, pôvodne ležiacej mimo mestských hradieb a teda nebezpečnej, dal postaviť dom. Jeho syn Sir John Temple kúpil v tejto oblasti ďalšie pozemky. Tak vzniklo Temple Barr - Templova krajina, lebo slovo „Barr“ zo 17. storočia znamenalo vyvýšený breh ústia rieky. Vďaka šikovnému zvratu slova Bar je dnes v tejto oblasti známa krčma - Temple Bar. V skutočnosti je tu tých Temple Barov niekoľko, ale tá najznámejšia bola založená v roku 1840 a odvtedy vyvoláva u zákazníkov úsmev svojou farebnosťou. Krčma je známa svojou pivnou záhradou, hudobnými večermi, remeselným pivom, ustricami, znalým a príjemným personálom whisky v utorok, najväčšou zbierkou whisky v krajine a najlepším Guinnessom v meste. Ale prešli sme tú uličku aj neskôr niekoľko krát a naozaj všetky bary sú tu pitoreskné, ako maľované a všetky vyzerali útulne a veľmi lákavo :)
Najznámejší Temple Bar, z r. 1840
Najznámejší Temple Bar, z r. 1840
A ďalší bar ...
A ďalší bar ...
      Z Temple Baru sme prešli k mustu Ha'Penny alebo Half Penny Bridge, ktorý vedie ponad rieku Liffey. Pôvodne drevený most bol postavený v roku 1816. Pred stavbou mosta prevážali ľudí cez rieku trajekty Williama Walsha (radný Dublinu). Boli v zlom technickom stave, a tak mesto donútilo Walsha postaviť most, pričom ho dostal do prenájmu na 100 rokov a za prechod mostom si účtoval mýto pol penny - ha'penny, rovnakú cenu akú účtoval za cestu trajektom. Most teda dostal svoje meno podľa mýtneho, ale oficiálne sa od roku 1922 nazýva Liffey Bridge. Most má rozpätie 43 metrov, šírku 3 metre a je 3 metre nad vodou. Po moste dnes prejde 30 000 ľudí denne! Most zostal jediným mostom len pre peších ponad rieku Liffey až do roku 1999, kedy bol postavený most Millenium Bridge.

Most Ha'Penny

     Okolo sochy Molly Malone (postava z írskej balady a neoficálnej hymny Dublinu, ktorá cez deň predávala mušle a v noci srdce ...) sme si to následne namierili do turistických informácií. Potrebovali sme turistickú leap kartu na 72hodinové cestovanie MHD (19,5€). Opäť nás raz zachránila Mirkina kreditka, hotovosť nebrali. Trápne služby :D

Socha Molly Malone, Suffolk Street
      S leap kartou vo vrecku nás čakal posledný kultúrno-vzdelávací bod tohto dňa - Trinity College, jej stará knižnica a Kniha z Kellsu.
       Trinity College je elitná Dublinská univerzita, založená r. 1592 kráľovnou Alžbetou I. podľa vzoru univerzít z Oxfordu a Cambridge. Na 3 fakultách sa tu študuje právo, literatúra, psychológia, jazyky, ale aj informačné trechnológie. Jej knižnica obsahuje okolo 7 miliónov kníh. Pikoškou je, že bola založená hlavou anglikánskej cirkvi a teda do r. 1793 tu mali katolíci vstup zakázaný! Neskôr do r. 1873 aj keď študovali, nemohli dostať štipendium, ani učitelia profesúru. A až do r. 1970 potrebovali katolíci povolenie od biskupa, aby ich prijali. Ženy tu prvýkrát prijali v r. 1904.
Trinity College - hlavný vstup
Zvonica Campanile - 30,5m, 1853
Trinity College
      Vstup do areálu univerzity je voľný a prechádzka okolo starobylých budov vás prenesie do 17.-18.storočia, cítite sa ako v historickom filme ... Prešli sme ním smerom ku Knižnici Book of Kells. Je to nádherná stará knižnica univerzity s expozíciou o Knihe z Kellsu. Kniha z Kellsu je starý latinský enanjeliár z r. 800, nádherne ilustrovaný a prepracovaný, ktorý obsahuje 340 pergamenových listov rozdelených do 4 kníh, které boli v 19. storočí orezané na 330×250 mm. Originál knihu sme videli len jednu a nesmelo sa tam fotiť, fotky sú z expozície o knihe. No fakt sa s ňou mnísi vyhrali, je nádherná.
Budova starej knižnice a Knihy z Kellsu
Kniha z Kellsu

Kniha z Kellsu
Kniha z Kellsu
      Nad expozíciou o Knihe z Kellsu sa nachádza stará knižnica, tzv. Dlhá miestnosť, s interiérom z r. 1861. Je 63,7m dlhá, 12,2m široká a 14,2m vysoká. Obsahuje 20 000 kníh a je zdobená bustami veľkých osobností literatúry. Je úžasná ...
Knižnica - Dlhá miestnosť
Knižnica - Dlhá miestnosť
Knižnica - Dlhá miestnosť

Trinity College
Írske svetre
      Teraz nastal čas na poriadny oddych - najedli sme sa v Kilkenny café a dobrých 50 minút si posedeli. Bolo 15:50 a čakala nás už len zábava - prehliadka pivovaru Guinness s ochutnávkou piva na konci :)
Obed v Kilkenny café
      Do Guinnessu sme mali lístky na 16:45 a jedine tu sme naozaj aj na tento čas museli počkať. Bolo plno a rad ... Potom som si už len užívala moderné, farebné a žiariace expozície pivovaru. Ale najviac sme sa tešili s Mirkou na pivo Guinness v Gravity bare. Fakt sme si ho v tento deň zaslúžil!
Guinness - Gravity bar

pivovar Guinness
pivovar Guinness
pivovar Guinness
     Pivovar Guinness založil Artur Guinness r. 1759. Na rozdiel od klasického piva, jačmeň najprv pražia pri 232 stupňoch, čím dostane tmavú farbu a zabezpečí výraznú silnú a sladkú chuť uvareného piva.
pivovar Guinness - zakladajúca listina pivovaru
pivovar Guinness
pivovar Guinness
pivovar Guinness
pivovar Guinness - reklamy na Guinness
pivovar Guinness :D
pivovar Guinness - takto to nejak vyzeralo - farebne, poschodovo, veľkolepo

      V bare sme sedeli do záverečnej - cca do 18:30.

Gravity Bar
Gravity Bar - náš zaslúžený Guinness

Gravity Bar
      Už pri ceste MHD do Guinnessu sme pochopili, že autobusy kvôli premávke chodia slimačím tempom. Naspäť sme sa preto vyviezli opäť len na Dam street a do hotela sme sa po Grafton street prešli peši. Prežili sme naozaj bohatý deň. Mali sme pocit, že od rána prešli aspoň tri dmi :) Dublin už nebol pre nás neznáme mesto, ale milé maľované rozprávkové mestečko opradené mnohými rozprávkovými príbehmi.
Dublin - Grafton Street

                                                                                 Marta

3 komentáre:

  1. Tak podrobná reportáž, že mám dojem jako bych tam byla s Tebou👍

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Marti, dobře jste udělali. A já nevím, co víc obdivovat - knihovny nebo svetry :o)
    Moc děkuji za krásnou reportáž a přeji pokud možno pohodové dny, Helena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Helenka ... všetko bolo úžasné, aj knižnice aj svetre :D Krásne dni, Marta

      Odstrániť