Seriál
Stratené skalné mesto Petra,
jeden z novodobých siedmich divov sveta. Všetci ho chcú vidieť a zažiť.
Petra je pôvodné pohrebisko starovekých Nabatejcov (kočovných Arabov).
Hrobky vytesané v červenom pieskovcovom pohorí majú špecifické magické
sfarbenie, vrstvy pieskovca sa prelínajú, krútia, vytvárajú farebné
mozaiky, pôsobia veľkolepo a tajomne. Kvôli výbornej strategickej
polohe (križovatka obchodných ciest, chránený vstup)
tu Nabatejci založili v polovici 4. st.pred n.l. aj hlavné mesto
svojho kráľovstva. V r. 62 pred n.l. tu žilo okolo 30 000 ľudí.
V r. 106
n.l. Petru dobyli Rimania a stala sa súčasťou Rímskej ríše. Aj za ich
vlády Petra kvitla. Vydláždili Kolonádovú ulicu, rozšírili divadlo.
Doniesli tu kresťanstvo, založili biskupstvo a vysvätili prvý kostol -
dnešná Urnová hrobka. Po r. 661, keď moslimskí Arabi dobyli stredný
východ,
došlo k odklonu obchodných ciest a začala sa skaza Petry. Upadla do
zabudnutia (bola zastávkou beduínskych karaván naďalej, ale mimo
arabského sveta bola neznáma a Arabi tam nikoho nepúšťali) až do r.
1812, kedy ju znovu objavil švajčiarsky prieskumník Johann Ludwig
Burckhardt.
 |
| Bab as-Siq |
K návštevníckemu centru nás o 8:00 odviezli po častiach taxíky z
hotela. O deviatej sme stáli v rade a čakali na otvorenie brány spolu s
doslova stovkami ďalších turistov.
 |
| Bab as-Siq |
Prvý úsek cesty do Petry je asi 900m dlhá cesta údolím Bab as-Siq,
v preklade Brána do Siku. Údolím vedie široká cesta obkolesená
niekoľkými skalnými obydliami a hrobkami. Najznámejšia hrobka je Obelisk
so 4 stĺpmi v tvare obeliskov. Na prízemí hrobky bolo Triclinium -
pôvodne sála s lavicami, kde sa konali oslavy mŕtvych - asi ako naše
domy smútku.
 |
| Bab as-Siq - Hrobka Obelisk |
Ďalšou časťou cesty je asi 1,2km dlhý
Sik (Siq)
- pieskovcový kaňon miestami široký len 3m. Úžasný. Majestátne skalné
útvary vyvolajú pocit ničoty - človek nie je podstatný, je červík.
Pieskovce hrajú farbami, nabatejské oltáriky a kanály na prívod vody do
Petry dodávajú magickosť. Čo krok, to iný výhľad, iná interakcia skál,
iný farebný odtieň.
Všetci ľudia fotia odušu, ale nejak to neruší (pokiaľ nechcete fotku
bez ľudí :D), lebo nedokážete myslieť, len vnímate - Siq vás pohltí ...
 |
| Siq |
 |
| Siq |
 |
| Siq |
 |
| Siq |
Na konci Siku môžete zo správneho uhla zachytiť prvý pohľad na
Pokladnicu (Al-Khazneh) v priezore v skalách v tvare srdca ...
Odkrývanie Pokladnice medzi stenami Siku je ďalším magickým zážitkom.
 |
| Siq - Pokladnica v srdci ... |
Mirka prichádza k Pokladnici:
Pokladnica bola pôvodne ešte impozantnejšia. Námestíčko pred
Pokladnicou ležalo o 6m nižšie, bolo vydláždené a mohlo v ňom byť
jazierko. Otvorené schodisko dlhé asi 13m a široké viac ako 5m viedlo
ponad staršie hroby na terasu pred vstupom. Veľkolepá fasáda Pokladnice
(25m široká, 39m vysoká) bola pravdepodobne postavená v druhej polovici
vlády kráľa Aretasa IV. (vládol 9 pred Kr. - 40 po Kr.), ale nie je
známe pre koho.
Stopy spáleného kadidla nájdené na námestí naznačujú, že Al Khazneh
bol dôležitým pútnickým miestom. Takýto reprezentatívny pohrebný
pamätník na tomto veľmi prominentnom mieste mohol byť v skutočnosti
postavený len pre nabatejského kráľa alebo kráľovnú.
 |
| Pokladnica (Al-Khazneh) |
K pôvodu Pokladnice sa viažu mnohé legendy.
Arabský názov „Khazneh al-Fira'un“ (faraónova pokladnica, skratka:
al-Khazneh) pochádza z presvedčenia miestnych beduínov, že egyptský
faraón ukryl poklad v urne na vrchu. Preto znova a znova strieľali na
túto kamennú urnu v márnej nádeji, že z nej vypadnú zlatky a drahé
kamene.
Vo vnútri Pokladnice v súčasnosti nie je nič, je neprístupná. Asi
najviac Arabov verí, že je to proste len uvítacia brána, prvá stavba v
meste, ktorá mala návštevníkov ohúriť a
prezentovať bohatstvo a šikovnoť národa žijúceho v meste za bránou ...
Pred pokladnicou je vždy najviac turistov. Aj my sme sa tu zastavili, fotili, obdivovali.
 |
| Od Pokladnice ku Kolonádovej ulici |
 |
| Od Pokladnice ku Kolonádovej ulici |
 |
| Od Pokladnice ku Kolonádovej ulici - hrobka z vnútra |
Pred začiatkom Kolonádovej ulice, vedúcej celým hlavným údolím
Petry, sme sa odklonili z hlavnej trasy. Vymyslela to Ninka preto, aby
sme prešli ešte ráno Kráľovské hrobky. Bol to dobrý nápad, lebo tieto
hrobky
sú na kopci a poobede, po prejdení trasy ku Kláštoru, už by to nikto
nevládal ... Takže za WC sme odbočili po mostíku doprava a liezli po
skalách ...
 |
Z tohto námestíčka sme odbočili doprava
|
 |
| Výstup je výživný, ale výhľady stoja za to |
 |
| Nejaká Arabka v Petre :) |
 |
| Trasa vedie stále okolo hrobiek .. |
Po vyšľapaní kopca sme si dali prestávku na vyhliadke nad
Divadlom. Nabatejci ho vystavali pre 3000 divákov so sedadlami v 45
radách, Rimania zbúrali hrobky v okolí a
rozšírili ho až na 8500 miest. Aj dnes vidno, ako divadlo plynule
prechádza do hrobiek a naopak. Pri oddychu si niektorí dali arabský čaj
od tetušky.
 |
| Divadlo |
 |
| Teta varí arabský čaj |
 |
| Divadlo - a reklama na Dedoles :) |
 |
Hrobkx v divadle
|
 |
Všade hrobky - Fasádová ulica
|
 |
| Hrobky vľavo od divadla |
Po oddychu to ku štyrom Kráľovským hrobkám prešlo celkom rýchlo a
ľahko.
 |
Vtedy som to ešte nevedela, ale prejdeme až za tie hory ...
|
 |
| Horbka či obydlie? Ale vzory sú úžasné ... |
 |
| Úžasné vzory a farby |
 |
| Stále dole kopcom okolo hrobiek |
Vyšľapali sme aj do Urnovej hrobky a nakukli dnu na nádherne
vzorovaný strop. Okolo ostatných hrobiek sme len prešli. Hodvábna hrobka
nesie meno podľa hodvábnych farebných prechodov skaly, do ktorej
je vytesaná. Koryntská podľa koryntských stĺpov vo fasáde hrobky a
Palácová sa volá podľa podoby s rímskymi palácmi. Začínalo byť poriadne
horúco.
 |
| Prvá kráľovská hrobka - Urnová hrobka |
 |
| Prvá kráľovská hrobka - Urnová hrobka |
 |
| Druhá kráľovská hrobka - Hodvábna hrobka |
 |
| Tretia kráľovská hrobka - Koryntská hrobka |
 |
| Štvrtá kráľovská hrobka - Palácová hrobka |
Celé hlavné údolie sme obišli veľkým oblúkom po pravej strane. K
dedine s pôvodnými obyvateľmi Petry sme boli na skok. Tí sa tu museli
vysťahovať pred r. 1985. Bola to
podmienka na zaradenia Petry na zoznam svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva UNESCO.
 |
| Hlavné údolie sme obišli veľkým oblúkom vpravo |
 |
| Kráľovské hrobky |
 |
| Prechádzame údolím |
 |
| Kráľovské hrobky a už aj Urnovú vidno |
 |
| Veľký chrám - pôvodne tu boli kúpele a zóna relaxu |
 |
| Koniec údolia, vľavo Chrám Qasr al-Bint |
 |
| Chrám Qasr al-Bint |
 |
| Koniec údolia |
Po piš-pauze na konci údolia sme začali šľapať 1,6km a 800 schodov
vedúcich do kopca ku Kláštoru (Ad Deir). Makačka, ale stálo to za to,
každý jeden schod ... Aj pohľady po samotnej ceste na schody, skaly,
obydlia, aj pohľady na suveníry a farebné šatky,
aj pohľady späť do údolia, aj večné uhýnanie somárom, aj pot a
neistota pri každom kroku. Už tu som si uvedomila, že napriek naozaj
pochybnému stavu cesty, po tých skalách sa chodilo fajn a nešmýkalo sa.
To platilo v celej Petre. Sama by som toho v Petre toľko veľa nikdy
nepreliezla,
mala by som priveľký rešpekt pred skalami.
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
 |
Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) - pohľad naspäť
|
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
Keď už sme na tejto ceste nevládali, zastavili sme sa v stánku na
fresh z granátových jabĺk. Bol najlepší, aký som v Jordánsku pila!!! Asi
som si ho najviac zaslúžila :)
 |
| Šľapeme ku Kláštoru (Ad Deir) |
Keď sme sa po osviežení dvihli, asi do 5min sme došli na nejkú
plošinu. Už som mala dosť, reku kde v čertoch je ten Kláštor!!! A my sme
už boli tam, Kláštor bol za mnou, lebo tam prídete po schodoch spoza
Kláštora :D
Tu sme si dopriali dlhší oddych. Kúpili sme si obed - tuniakovú
arabskú placku a oddychovali v tieni na gaučoch pod skalou.
 |
| A tu už som mala dosť - kde v čertoch je ten Kláštor? |
 |
| Lebo Kláštor som mala za chrbtom ... :D |
 |
| Kláštor (Ad Deir) - po týchto schodoch sme prišli :) |
Arabský názov „Ad Deir“ (kláštor) dali miestu domorodí beduíni
kvôli krížom na zadnej stene vo vnútri. Tie boli nakreslené počas
kresťanského používania v byzantských časoch.
Fasáda Kláštora má šírku 47m a výšku 48m a spolu so sálou vnútri boli
vytesané okolo polovice 1. st. n.l.. Kláštor nikdy nebol používaný ako
hrobka, bolo to kultové a oslavné miesto.
 |
| Kláštor (Ad Deir) |
Po výdatnejšom oddychu a obede sme sa vadali na nejaké vyhliadky
za Kláštorom. Teda, vzhľadom na orientáciu fasády Kláštora, pred
Kláštorom. Nie je to ďaleko a boli to naozaj nádherné pohľady. Aj
beduíni boli milí.
Jeden presviedčal Líviu, že tram má ostať s ním. Že ju bude učiť po
arabsky ... ale najskôr musí doniesť somárovi vodu :D Tým to skončilo,
Lívia odolala :D Na druhej vyhliadke sa nás pýtal, či sme chudobní ...
Nechápali sme ... No že si nikto nič nekupuje :)
No len vyhliadky a stany sú tam každých 200-300m, nie je človek
schopný piť toľko čajov a vody, aby bol každý spokojný :) A my sme boli
práve po obede ...
 |
Ideme na prvú vyhliadku
|
 |
| Pohodička na vyhliadke |
 |
| Naozaj nádherný výhľad ... |
 |
| Najkrajší výhľad na svete :) |
 |
| Z vyhliadky naspäť ku Kláštoru |
 |
| Pohľad späť - z oboch vyhliadok vidno len vršky :) |
 |
| Dutá skala pod treťou vyhliadkou ... |
 |
| Výhľad z pod vyhliadky |
 |
| Výhľad vyhliadky |
Po ceste naspäť ku Kláštoru sa nám s Mirkou podarili asi
najkrajšie Dedoles promo fotky :) Musíme im poslať, možno im pomôžeme
odvrátiť krízu :)
 |
| Reklama na Dedoles |
 |
| Kláštor (Ad Deir) |
Na spiatočnej ceste do hlavného údolia sme si nakúpili beduínske
vyšívané šatky. Ja s Mirkou sme zjednali na 5JD (oni na začiatku chcú
20JD!!!), Ninka nevydržala a zjednala len na 7JD. Proste ju veľmi
chcela, my nie :)
 |
| Cesta späť od Kláštora |
 |
Naspäť v údolí
|
 |
| Trojitá brána na konci Kolonádovej ulice |
Kolonádovú ulicu sme cestou späť sme doslova prebehli, len s
krátkou zastávkou vo Veľkom chráme. Tu bolo podľa najnovších výskumov
centrum relaxu - bazény, tienené chodníky na prechádzky, proste raj pre
vyššie triedy. Uznala som, že určite
by som cestou naspäť už neliezla na Kráľovské hrobky - ani omylom!
 |
| Veľký chrám - v pozadí vľavo Chrám okrídlených levov a vpravo Byzantský kostol |
 |
| Kolonádová ulica - Kráľovské hrobky |
 |
| Urnová hrobka - no naozaj by som už nevládala tam ísť |
 |
| Kolonádová ulica |
 |
| Kolonádová ulica |
 |
Tými schodami sme šli doobeda
|
 |
| Pokladnica - po tých schodoch sa ide k hrobke Mojžišovho brata Árona (celodenná túra) |
Po návrate k Pokladnici sme ešte s domácimi zjednali za 2JD
vyhliadku, odkiaľ sú pekné fotky s Pokladnicou. Za 3JD by sme dostali aj
beduínsky čaj, ale niektoré dievčatá nechceli dať, tak sme šli všetky
bez čaju. Ja fakt nechápem, kde všade som v ten deň liezla:)
Prekvapovala som sama seba, ale nemohla som sa nechať zahanbiť ;)
 |
| Pokladnica |
 |
| Pokladnica |
 |
| Posledný pohľad na Pokladnicu ... |
Rozlúčka s Pokladnicou bola ťažká ... a nádherná, lebo pri
jemnejšom poobedňajšom slnku a vďaka tieňu na Pokladnici sa oveľa lepšie
fotilo. Mirka ma musela poháňať, lebo už všetci boli hladní a tešili sa
na výdatnú večeru. Ale v celom Siku sa cestou späť oveľa lepšie fotilo.
Hlavne bolo menej ľudí, tak sa dali odfotiť aj oltáriky bez ľudí na
fotkách.
 |
| Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ... |
 |
| Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ... |
 |
| Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ... |
 |
| Pokladnica sa pomaly stráca madzi stenami Siku ... |
 |
| Siq |
 |
| Siq |
 |
| Siq |
 |
| Siq |
 |
| Siq |
 |
| Bab as-Siq |
Po odchode z Petry sme sa najedli a oddýchli v My Mom's Recipe Restaurant pred Návštevníckym centrom.
 |
| Nočná Petra |
Po ôsmej sme sa vrátili na Nočnú Petru ... a prešli sa v svetle
kahancov ešte raz k Pokladnici. Lístky sa kupovali naviac, stáli asi
17JD, ale každý to chcel zažiť. Pred Pokladnicou sme sa pousádzali do
piesku.
Beduíni rozprávali príbehy Petry, hrali na píštalke a gajdách. Tí, čo
vystihli sedenie na kobercoch, dostali aj beduínsky čaj. Všetko zavŕšila
farebná hra Pokladnice. Tá bola najkrajšia, lebo inak som veľa
nerozumela. Aj s cestou to trvalo asi 2h - od 20:30 do 22:30.
 |
| Nočná Petra |
 |
| Nočná Petra |
 |
| Nočná Petra |
 |
| Nočná Petra |
Gajdy:
 |
| Nočná Petra |
 |
| Nočná Petra |
Po 36 000 krokoch (to neviem, či toto ešte do konca života
prekonám :D) a 2 návštevách Petry v tento deň ani netuším, ako sme došli
na hotel, asi som už na polovicu spala ... určite opäť taxíkmi, ale
fakt veľmi nepamätám :D Spala som ako zabitá, len bohužiaľ, opäť krátko
:) Ale už som si zvykla a Petra za to
všetko určite stála!
 |
| Nočná Petra |
