Seriál
Jordánsko bol môj darček sama sebe k 50tke :) Vybrala som si poznávačku s CK Baloo.
Prvý deň nás čakala takmer trojhodinová cesta z Ammánu na úplný sever Jordánska. Ešte v autobuse nám naša slovenská sprievodkyňa Ninka a náš lokálny sprievodca Auch dali lekciu z dejín Jordánska.
Ja som si to skrátila: o Jordánsko, ako vstupný bod na Arabský
poloostrov, sa všetci vždy bili. Od 9. st. p.n.l. sa tu vystriedali
Asýrčania,
Gréci, na prelome letopočtov a neskôr Rimania, moslimskí Arabi a od
16. storočia do prvej sv. vojny územie Jordánska patrilo Osmanskej ríši
(Turci). Potom krajinu spravovala Britská vláda (nadvládu získala aj
vďaka legendárnemu T.E.Lawrencovi
- Lawrencovi z Arábie) a až od r. 1946 získalo Jordánsko samostatnosť.
Ale už v r. 1948 - 1967 bojovalo s Izraelom o západný breh rieky Jordán.
Prehrali, o západný breh Jordánu prišli a
oblasť spravuje Izrael. V r. 1988 sa aj oficiálne tohto územia vzdali,
ale nie v prospech Izraela, ale v prospech OOP - Organizácie za
oslobodenie Palestíny. Palestína
bola ako štát vyhlásená r. 1988 z exilu, jej hlavným mestom je
Jeruzalem. Štát uznalo aj bývalé Československo, reálne však územie
Palestíny stále spravuje Izrael.
Fakt skrátená história a rozhodne nepresná, ale viac si aj tak
nezapamätám ...
 |
| Výhľad na nové mesto Umm Quais |
Po dve a trištvrte hodinách cesty sme o 10:45 vystúpili v archeologickom nálezisku pri mestečku
Umm Qais, takmer na hraniciach Jordánska so Sýriou a Izraelom.
Ruiny patria starobylému mestu
Gadara. To bolo centrom regiónu v gréckom i rímskom období. V rímskom období patrilo do združenia 10 významných miest -
Dekapolisu.
Dnes sú to ruiny, kedysi to bolo silné a bohaté mesto. Zničilo ho
Galilejské zemetrasenie r. 747.
 |
| Výhľad - nymfeum (umelá jaskyňa s fontánou, zasvätená nymfám ako božstvu
prameňov) Gadary a za ním Golanské výšiny a Galilejské more |
 |
| Výhľad - nymfeum Gadary a za ním Golanské výšiny a Galilejské more |
Ale aj dnes Gadara uchváti ... Mňa konkrétne dostali tie výhľady.
Sýrske Golanské výšiny na dosah - hneď za dolinou rieky Yarmouk
(prirodzená hranica so Sýriou), izraelské Galilejské more a v diaľke na
obzore matné obrysy libanonských hôr ...
 |
| Nymfeum Gadary |
 |
| Chrám oproti nymfeu |
 |
| Detail stĺpa |
 |
| Hlavná ulica Decumanus Maximus |
 |
| Starý arabský filozof z Gadary - Ktokoľvek ideš okolo pamätaj - kde si
ty teraz, ja som bol, kde som ja teraz ty budeš - užívaj život, lebo
pominie |
V apríli 2022 sa tu Baloo turnus pred nami stretol a
pokecal s britským následníkom trónu princom Charlesom a jeho manželkou Camillou. Sedeli a oddychovali pod stromom a zakričali na Charlesa prechádzajúceho okolo. On sa zastavil
a prihovoril sa im. Toto sa určite stane historickým príbehom Baloo výletov v Gadare :)
 |
| Golanské výšiny a údolie rieky Yarmouk |
 |
| Decumanus Maximus - zo vstupu do chrámu ostalo len stĺporadie |
 |
| Hlavná ulica Decumanus Maximus |
 |
| Hypogeum - podzemný chrám s hrobkou - kryptou |
 |
| Osmanské budovy - z obdobia tureckej nadvlády |
 |
| Divadlo |
 |
| Divadlo |
Po ďalších takmer dvoch hodinách cesty našim autobusíkom sme zaparkovali v Jerashi . Čakali nás ruiny ďalšieho mesta Dekapolisu - starovekej Gerasy.
Ale najskôr úžasný jordánsky obed. Bol formou bufetových stolov - za
15€ môžeš jesť hocičo a hocikoľko. Len to pivo bolo posledné v jordánsku
- 8€ za pivo je priveľa :)
 |
| a konečne obed ... je 14:40 :) |
 |
| druhý chod a posledné pivo v Jordánsku za 8€ |
Prvé dôkazy o osídlení Jerashu - starovekej Gerasy - sú z r. 7500
pred n.l.. Potom sa dejiny opakujú - bohaté grécke a rímske obdobie a Galilejské zemetrasenie
18.1.749, ktoré zničilo väčšiu časť mesta. Počas osmanskej nadvlády v
16. storočí bol opäť postupne osídľovaný. Je jedným z najzachovalejších
grécko-rímskych miest
a nazývajú ho Pompeje východu. Ročne tu zavíta cca 330 000
návštevníkov. Užite si Gerasu so mnou ...
 |
| Hadriánov oblúk, 129n.l. - nová južná brána do mesta |
 |
| Oválne námestie so 160 iónskymi stĺpami, 80x90m, 1. storočie n.l. |
 |
| Oválne námestie so 160 iónskymi stĺpami, 80x90m, 1. storočie n.l. |
 |
| Cardo Maximus - 600m dlhá Kolonádová ulica |
 |
| Cardo Maximus - pohľad späť na Oválne námestie a Diov chrám |
 |
| Cardo Maximus |
 |
| Nymfeum - verejná fontána zdobená hlavami levov, r.170-749 |
 |
| Prechod k Artemidinmu chrámu |
 |
| Výhľad na nový Jerash |
 |
| Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749 |
 |
| Artemidin chrám - atrakcia - kníšúci sa stĺp, pohybom stĺpa sa kýve lyžička |
 |
| Artemidin chrám - atrakcia - kníšúci sa stĺp |
 |
| Artemidin chrám - chrám patrónky mesta, r. 135-749 |
 |
| Kostol sv. Theodora, r. 494-749 |
 |
| Cesta k Južnému divadlu |
 |
| Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749 |
 |
| Južné divadlo s kapacitou 3000 miest, r. 90-749 |
A teraz si môžete so mnou vychutnať aj pravú jordánsku atmošku :) Alebo diskotéku pre turistov :)
 |
| Diov chrám (Zeus), r. 162-450 |
 |
| Diov chrám (Zeus), r. 162-450 |
 |
| Diov chrám (Zeus), r. 162-450 |
 |
| Diov chrám (Zeus), r. 162-450 |
Do hotela v Ammáne sme sa vrátili asi o pol šiestej. Vďaka neskorému obedu
sme už ani neboli hladné, nejaký keksík stačil. Niektorí sa ešte večer
išli prejsť smerom k centru Ammánu, ale tí niektorí nevstávali v sobotu o
4:00 na vlak o 5:00 ... a my, čo
sme vstávali takto skoro, teda ja a Mirka, sme ležali, oddychovali a
kochali sa nádhernými fotkami z nádherného dňa ... Bol to deň plný
šutrov - samé ruiny, ale rozhodne zaujímavý ...
Marti, těžko si představit krásnější dárek k narozeninám! O Jordánsku zatím jen sním, a teď se kochám tvými fotkami.
OdpovedaťOdstrániťK narozeninám přeji všechno dobré a hlavně pevné zdraví!
Měj hezké letní dny, Helena
Súhlasím, lepší darček som si nemohla dať :) Len sa bojím, že ma ten darček rozmaznal a už budem chcieť len takéto pohodlné výlety :) Krásne dni aj tebe ♥
OdstrániťKrásný dárek k narozeninám ! To byl tedy den, tolik zážitků !
OdpovedaťOdstrániťPěkný den !
Hanka
A ďalšie dni boli ešte bohayšie na zážitky, toto sme sa len rozbiehali :) Bolo super! Krásni deň i Tebe Hani!
Odstrániť