Jordánsko 2022 V. - Púšť Wadi Rum

Seriál

• nedeľa 8.5.2022 - Jordánsko 2022 I. - Umm Qais a Jerash
• pondelok 9.5.2022 - Jordánsko 2022 II. - Miesto krstu Ježiša, hora Nebo, Madaba a večerný Ammán
• utorok 10.5.2022 - Jordánsko 2022 III. - Mukawir, panoráma údolia Mujib, Umm Ar-Rasas, hrad Karak
• streda 11.5.2022 -  Jordánsko 2022 IV. - Petra
• štvrtok 12.5.2022 - Jordánsko 2022 V. - Púšť Wadi Rum 
• piatok 13.5.2022 - Jordánsko 2022 VI. -  Z Wadi Rum k Mŕtvemu moru
• sobota 14.5.2022 - Jordánsko 2022 VII. - Späť do Ammánu a domov 

       Ráno sme rýchlo opustili Wadi Musa a Petru, pofotili sa na vyhliadke nad vstupom údolím Bab as-Siq a zamierili do púšte Wadi Rum. Čakal nás deň v púšti na džípoch.

Opúšťame Petru

       Mesačná krajina plná skál a červeného piesku, s tisíckami nápisov a skalných rytín, dokumentujúcich život dávnych nomádov. Púšť Wadi Rum o rozlohe 720 km2 bola roku 2011 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Úchvatné, jedinečné miesto, kde sa natáčal Marťan.

Wadi Rum - Sedem pilierov múdrosti - sú ešte pred dedinou vľavo

      Doviezli sme sa do Wadi Rum Village. Kufre sme nechali v autobusíku. V centre nášho kempu Wadi Rum Base Campe v dedine nás pohostili beduínskym čajom a prišli pre nás tri džípy. Do džípov sme si vzali len malé ruksaky s vecami na jednu noc.
      Vôbec sme nevedeli, čo nás čaká a po náročnom dni v Petre sme boli dosť unavení. Tak sme teda podľa pokynov vyliezli na korbu džípu a čakali, čo my v tej púšti budeme celý deň robiť ... Zdôrazňujem, že sme sedeli vzadu na korbe a teda všetky moje fotky z cesty sú pohľad do zadu - čo opúšťame :)

Míňame ťavy

Blížime sa k Lawrencovmu prameňu

      Prvou zastávkou bol Lawrenc's Spring - Lawrencov prameň, je blízko za dedinou doprava. Nesie meno po Thomasovi Edwardovi Lawrence-ovi, ktorý vraj tu napísal svoju knihu Sedem pilierov múdrosti.
      Thomas Edward Lawrence sa narodil vo Veľkej Británii v roku 1888 a po vypuknutí prvej svetovej vojny slúžil ako vojak v Káhire. Bol vyslaný ako špión sa do Saudskej Arábie, kde sa spojil so šejkom Faysalom, apodporoval spájanie arabských kmeňov proti osmanskej nadvláde (tureckej nadvláde). Spolu s nimi aj bojoval v Arabskom povstaní v r. 1916. 6. júla 1917 sa im dokonca prekvapujúco podarilo dobyť Aqabu. Vďaka svojim zásluhám, plynulej arabčine a prijatiu miestneho spôsobu obliekania si Lawrence získal medzi Arabmi rešpekt. Svoje vojenské pôsobenie v púšti opísal v knihe Sedem pilierov múdrosti. Podľa knihy bola pomenovaná skalnatá hora vľavo pred vstupom do dediny Wadi Rum.
      Ja som si v rámci prípravy na výlet pozrela film Lawrence z Arábie z r. 1962, ktorý získal 7 oskarov a má viac ako 3 hodiny (216 minút)!!!. Tam je ten rešpekt vyobrazený dosť sporne. Arabom išlo hlavne o vojnovú korisť, inak zmysel spájania proti osmanom nevideli. Ukecal ich len tak, že ich nalákal na zlato a bohatstvo, ktoré získajú. Nakoniec sa ešte viac hádali, lebo sa nevedeli dohodnúť na delení koristi ... Takže oficiálne sa Jordánci tvária, že si ho vážia, veď sú moderná zjednotená krajina - ale keď sme sa na neho opýtali priamo sprievodcov, kývli rukou že oni ho tam nemajú radi.

Lawrencov prameň

Lawrencov prameň

      Samotný Lawrencov prameň sa nachádza hore na skale nad stanom, pod najväčším stromom. Keďže už bolo sucho, bol práve vyschnutý a nikto z nás tam neliezol. Bolo 10:00, ešte sme na polovicu spali a nevedeli sme, že na tých zastávkach v púšti máme vlastne stále niekam vyliezť :D Nie len pozerať :D

Lawrencov prameň

Výhľad na púšť od Lawrencovho prameňa

Opúšťame Lawrencov prameň

      Po dlhšej jazde džípom sme zastali pod Veľkou červenou dunou. Tu sa nikto nepýtal a nerozhodoval, všetci spolu sme šľapali po skale na okraji duny (cca o 10:30) a veľkú skalu nad dunou s nádhernou vyhliadkou. Strávili sme tu pol hodinky, fotili sa, kochali výhľadmi. Dolu sme zbehli po dune a potom poctivo vytriasali červený piesok z topánok. Duna nás prebrala, začínali sme chápať, o čom to tá púšť je a že to vôbec nebude ľahký a oddychový deň :)

Cesta k Veľkej červenej dune

Cesta k Veľkej červenej dune - výnimočne fotka v smere jazdy

Šlapeme na Veľkú červenú dunu

Výhľad zo skaly nad Veľkou červenou dunou

Výhľad zo skaly nad Veľkou červenou dunou

Fotenie na skale nad Veľkou červenou dunou

Fotenie na skale nad Veľkou červenou dunou

Zostupujeme z Veľkej červenej duny

Veľká červená duna z diaľky ... dovidenia ...

      Našou treťou zastávkou bol kaňon Jebel Khazali. Nachádza sa v úzkej pukline dlhej asi 100 m. Jeho vnútorné steny sú pokryté thamudskými, nabatejskými a islamskými nápismi, ako aj petroglyfmi zobrazujúcimi ľudí a zvieratá. Pozoruhodné sú petroglyfy chodidiel, ktoré mali pravdepodobne náboženský význam. Na konci kaňonu je niekoľko umelých skalných nádrží na zachytávanie vody. Roklina je naozaj úzka a je tu doslova rušno ako na Václaváku :)

Ideme do kaňonu Jebel Khazali

Vstup do kaňonu Jebel Khazali - vstupuje sa po týchto schodoch

Kaňon Jebel Khazali - petroglyfy s náboženským významom

Kaňon Jebel Khazali - petroglyfy s náboženským významom

Kaňon Jebel Khazali - thamudské a islamské nápisy

V kaňone Jebel Khazali

Kaňon Jebel Khazali - skalné nádrže na konci kaňonu na zachytávanie vody

Dovidenia, Jebel Khazali ...

S kamoškou v džípe :)

      Štvrtá zastávka v púšti Wadi Rum bolo fotenie na Malom moste. A opäť tam bolo treba vyliezť po skalách :) Pri moste priamo je aj nejaký kemp, takže tí, ktorí sú v ňom ubytovaní, majú mostík k dispozícii celý deň. My sme doslova stáli v rade na most :D

Prichádzame k Malému mostu

Malý most

Kemp pod Malým mostom

Cesta k Lawrencovmu domu

      Poslednou zastávkou pred obedom bol Lawrencov dom. Podľa legendy tu žil T. E. Lawrence. Nad beduínskym stanom je vyhliadka na púšť pokrytá kamennými vežičkami. Na vyhliadku nešli všetci. Ja som chcela ísť, ale nechcela som ísť s davom, reku trochu neskôr ... ale zamotala som sa a nevedela som potom, kadiaľ hore, takže nakoniec som nešla. Fotky z vyhliadky sú od kamošky.

Lawrencov dom

Lawrencov dom - zvyšky Lawrencovho domu

Lawrencov dom - výhľad na púšť

Lawrencov dom - vyhliadka

Lawrencov dom

Lawrencov dom

      Na obed sme zaparkovali v tieni pod skalou. Bola cca jedna hodina popoludní. Sprievodcovia nám roztiahli na piesok rohože, dali nám pomaranče, kolu džúsy a pripravili nám obed. Servírovanie obeda na korbe džípu malo jedinečné čaro. Obed nám po lození na skalách veeeeeeeeeeľmi chutil :) Po obede sme ešte dostali ďatlové koláčiky a beduínsky čaj, no úplná rozprávka.

Obed v tieni skál

Obed na korbe džípu

Výborný obed v púšti

Servírovanie beduínskeho čaju

       Keď sme všetko pojedli, boli tri hodiny. Reku ideme ďalej :D A sprievodcovia sa zasmiali, že nie, že oddych. Je ešte horúco a máme čas. Tak sme tu ešte driemali a relaxovali do štvrť na päť.

Poobedný oddych

Výhľad z púštnej reštaurácie - prikmotril sa k nám ďalší stravník

      Najlepšia zábava bola z WC za skalou, samozrejme prírodného (čupni a ideš) ... neskutočný výhľad, a bez príplatku!!!

Opúšťame našu púštnu reštauráciu

Opúšťame našu púštnu reštauráciu

      Takmer na dohľad od miesta nášho obeda bola šiesta zastávka nášho výletu Skala Huba. Tu sme boli asi najkratšie - nebolo treba nikde liezť :) Stačilo vyskočiť z džípu, pofotiť sa a ideme ďalej ...

Skala Huba

Skala Huba

Cesta k Abu Khashaba kaňonu

Cesta k Abu Khashaba kaňonu

Cesta k Abu Khashaba kaňonu

Cesta k Abu Khashaba kaňonu - skalný most Jabal Burdah v diaľke

 

      Cesta k Abu Khashaba kaňonu trvala dlhšie, ale nás ten luxusný obed v púšti tak rozleňošil, že to vôbec nevadilo. Naopak, už sa nám nechcelo z džípov ani vystúpiť. A sprievodcovia nás vyhodili z džípov a odišli! No koniec, sami v púšti, tu umrieme! Nebolo pomoci, museli sem cez ten kaňon prejsť ... :) 

Vstupujeme do Abu Khashaba kaňonu

Abu Khashaba kaňon

Abu Khashaba kaňon

Abu Khashaba kaňon

Abu Khashaba kaňon

      V kaňone boli opäť skaly, na ktoré sa dalo vyliezť, ale ja už som nevládala. Vládala len naša skalná trojka - Mirka, Ela a Mária. Sú to veľké malé ženy, majú môj obdiv! Mne stačili fotky pod skalami :)

Abu Khashaba kaňon - východ z kaňonu

     Pri východe z kaňonu sa niektorí vyzuli a bežali dole bosí. Ja už nie, mala som od spodu na nohe pľuzgier. Nič strašné, ale nechcela som ho dráždiť pieskom a rozodrať, keďže ďalší deň nás čakalo Mŕtve more.
      Na konci kaňonu nás čakali džípy, ale odchod sa nekonal. Vytiahli sa sandboardy a iško sa sandboardovať. A moja Mirka jednoznačne vyhrala, naša hviezda! Išla ako guľa, zúročila dlhoročné skúsenosti s lyžovaním :) Vyskúšali by to možno viacerí, ale problém bol vyliezť s tým sandboardom na dunu, bolo to veľmi náročné.

      Ďalšou, ôsmou zastávkou v púšti bol Um Frouth skalný most. Ani mi nenapadlo tam liezť. Štandardne to napadlo len Mirku, Elu a Máriu, naše tri mušketierky. Neviem, na čom tie baby šlapali :) Pýtala som sa Ninky, ale ani v apríli, keď mali vekovo mladšiu skupinu, na tento skalný most vyliezli len traja. Takže žiadna hanba pre nás ...

Um Frouth skalný most

Um Frouth skalný most

      Poslednou, deviatou zastávkou bolo pozorovanie západu slnka z miesta zvaného Um Sabath. Nachádza sa cca 10 km od dedinky Wadi Rum. Bohužiaľ, romantický západ slnka sa nekonal. Slnko zapadlo za opar na obzore a vykašľalo sa na nás :( Smola, toto sa proste nedá predplatiť ... Nabudúce :)

Um Sabath - čakám na západ slnka

Um Sabath - slnko zapadlo za opar :(

      Do Wadi Rum Base Campu sme došli za tmy. Pred sprchou (boli tam 2 WC, 2 umývadlá a 2 sprchy spoločné pre ženy aj mužov, ale normálne zatvorené) sa v minúte vytvoril rad ako na banány za socializmu. Opláchli sme sa s Mirkou v umývadle a sprchu si nechali po večeri. Večera bola tajomná, lebo sa vykopávala, chutná i zábavná. Ale z našej skupinky už nevládali tancovať ani len Mirka s Elou. Boli za nami 2 naozaj veľmi náročné dni, už to chcelo výdatnejší oddych. Ani nám nenapadlo pozorovať hviezdnu oblohu, zavŕtali sme sa pod hrubočizné deky na chatkách a spali. Kde sme to vlastne spali sme si pozreli až na druhý deň ráno :)  

Wadi Rum Base Camp - moja posteľ

Wadi Rum Base Camp - večera

Wadi Rum Base Camp - beduínska zábava

      Spätne tento deň hodnotím ako úžasný, Wadi Rum sa krásou vyrovná Petre. Len škoda, že sme boli v púšti hneď na druhý deň po Petre. Nevládali sme. Ak by som sa do Jordánska ešte niekedy v živote dostala, na toto si dám pozor. A možno ani nebudem musieť - veď na Nočnú Petru už nepôjdem :)