Goethe povedal : "Vidieť Neapol a zomrieť!", ale ja som nechápala ... veď o Neapole sa dnes všeobecne vedia len 2 veci: futbal tam hraje Hamšík a po cestách tam jazdia ako blázni!
Brala som ho ako povinnú jazdu. Bol súčasťou poznávačky, musím prežiť, aby som videla Pompeje. Nič som o ňom nečítala, nič som nevedela.
Hamšík bol to prvé, čo sme v
Neapole videli a identifikovali. Ešte v
autobuse na nás vyskakoval z každého druhého bilboardu :) Možno
nepodstatné, ale hneď sa človek cíti, akoby ho privítal známy u seba
doma :)
 |
| Castel Nuovo |
Autobus nás ráno vyhodil na pobreží Neapolského zálivu. Čakala nás celodenná prechádzka Neapolom. Hneď za rohom nás vítal
Castel Nuovo ,
kráľovské sídlo Karla I. Neapolského z r. 1279. Nádherná je mramorová
vstupná brána z r. 1470, vytvorená na počesť vlády Aragóncov (od r.
1442) v Neapole. Do múzea v hrade sme nešli, pokračovali sme k nákupnej
Galérii Umberta I. .
Rovnakú galériu som si prešla pred 2 rokmi v Miláne (Galéria Viktora
Emanuela II.), napriek tomu ma opäť zaujal ten kráľovský pocit, keď
stojím pod kupolou ... Rozmýšľala som, či by som ten pocit mala aj
vtedy, keby som na to mala :D a nakupovala tam bežene ... asi nie :D
 |
| Galéria Umberta I. |
 |
| Divadlo San Carlo |
Z galérie sme vyšli oproti
Divadlu San Carlo,
najstaršej nepretržite prevádzkovanej verejnej opere - od r. 1737
(Milánska La Scala napr. bola od r. 1778). Ale už nás spoza rohu lákala
Bazilika svatého Františka z Pauly a Námestie Plebiscitu pred ňou ...
 |
| Bazilika svatého Františka z Pauly |
 |
| Bazilika svatého Františka z Pauly |
Piazza del Plebiscito
je námestie pomenované podľa plebiscitu, podľa ktorého sa v r. 1863
Neapol pripojil k jednotnému Taliansku. V r. 1963-1994 tu bolo verejné
parkovisko, teraz je dôstojným miestom pre verejné koncerty a akcie. Z
jednej strany ho ohraničuje
Bazilika svatého Františka z Pauly (Basilica reale pontificia di San Francesco di Paola) z r. 1816, pripomínajúci rímsky Pantheón, z druhej strany
Kráľovský palác (Palazze Reale di Napoli) Borbounovcov z 18.-19. storočia. Zvonku vyzerá veľmi stroho, ale keď som videla na wiki fotky trónnej siene a hlavného schodiska, škoda že sme nevošli ...
 |
| Kráľovský palác |
 |
| Bazilika svatého Františka z Pauly |
 |
| Strešné záhrady a Castel Sant Elmo |
Po pobreží sme zamierili k
Castel dell'Ovo (Hrad zlatého vajca),
hradu z 12. storočia. Podľa legendy rímsky básnik Vergilius umietnil do
základov hradu magické vajce. Ak sa vajce rozbije, stihne Neapol
pohroma. Hrad - pevnosť je voľne prístupný a poskytuje krásne výhľady na
Neapol. My sme sa už po ceste naň oddelili od našej skupiny ...
rozmaznané súkromnými výletmi nás už tie hromadné unavujú a ujdeme kedy
môžeme :)
 |
| Via Nezario Sauro |
 |
| Castel dell'Ovo |
 |
| Castel dell'Ovo - výhľad |
 |
| Castel dell'Ovo |
 |
| Castel dell'Ovo - výhľad |
 |
| Vezuv a ja |
Po krásnych výhľadoch na Neapol a okolie sa nám ozvali žalúdky
... spravila to kávička a poriadne veľký neapolský šalát v útulnej
reštaurácii hneď pod hradom.
 |
| Krásne miesto na oddych ... |
 |
| Výhľad z reštaurácie |
Opäť sme sa pripojili k skupine a čakala nás poobedňajšia
prechádzka ... po Via Toledo sme prešli do historického centra. Po ceste
nás najviac zaujali výhľady na úzke, malebné uličky vľavo -
Španielsku štvrť .
Vznikla v 16., storočí, keď sa tu umiestnila španielska vojenská
posádka určená na potlačenie akýchkoľvek nepokojov obyvateľstva. Stala
sa chudobnou štvrťou preslávenou zločinom a prostitúciou. Dnes je
malebnou časťou plnou študentov, umelcov, remeselníkov lacných hostelov a
vždy lákajúcimi úzkymi uličkami s oblečením visiacim medzi budovami.
 |
| Via Toledo |
 |
| Španielska štvrť |
Tu sa musím zastaviť pri našom sprievodcovi ... Pán bol úžasne
poctivý, pred vstupom do Neapola sme každý dostali na A4 vytlačenú mapu
Neapola (i Capri na tretí deň), fixkou farebne vyznačené trasy nášho
pohybu, odporúčané reštaurácie, inou farbou bodky, kde bude autobus. S
tým som sa ešte nestretla. Aj ho bavilo, čo robí, mal naštudované,
rozprával ... ale ... bol dosť pomotaný a chvíľami nepamätal, čo už
povedal :) Takže keď sme niečo počúvali už tretí krát, prestali sme
počúvať ... a taká nejaká bola poobedňajšia prechádzka. Duplicitná :(
Najprv nás dve hodiny ťahal po dlllllhej trase, hovoril a nikde sme
nevošli, a potom nám dal dve hodiny, že si trasu môžeme zopakovať a
vojsť, kde nás to zaujalo - ak stihneme ... No brrrr, po prvom kolečku
sme mali dosť! Takže keď sme dostali voľno, uchodené a boľavé sme
zapadli s Gabikou do kaviarne na Piazza San Domenico Maggiore, dali
kávu, fukli limoncello a ... zázrak, hneď nám bolo lepšie :D Preto sme nasledujúce pamiatky minuli takmer všetky 2x, do niektorých sme
vošli poobede a do niektorých až podvečer (vidno na fotkách) a čas v tento deň sa nám rozdelil na prvé kolečko - alebo pred limoncellom a druhé kolečko - po limoncelle :D
Začali sme na Piazza del Gesu Nuovo s 30 metrovou
Immaculatou z polovice 18. storočia. Každý rok, 8. decembra, hasiči kladú k nohám sochy veniec z čerstvých kvetov na počesť Nepoškvrneného počatia
Panny Márie.
Kostol Gesu Nuovo
za stĺpom, z r. 1470, bol pôvodne palácom. Preto tá neštandartná fasáda. Na kostol
bol prestavaný jazuitmi koncom 16. storočia. Vnútro je ale veľkolepé!
 |
| Piazza del Gesu Nuovo s Immaculatou |
 |
| Kostol Gesu Nuovo |
Do
kláštora Santa Chiara
z r. 1328 sme vošli výnimočne so sprievodcom, na konci prvého kolečka.
Oáza pokoja a ticha v hlučnom meste. Nádherné nádvorie vyzdobené ručne
maľovanými majolikovými stĺpami a lavičkami.
 |
| Kostol Santa Chiara - vpravo basketbalky na strechách :) |
 |
| Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou |
 |
| Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou |
 |
| Kláštor Santa Chiara - nádvorie s majolikovou výzdobou |
 |
| Kláštor Santa Chiara - staré románske kúpele |
 |
| Kláštor Santa Chiara - posledý pohľad |
 |
| Pred kláštorom - detské ihrisko, vľavo vzadu venčovisko pre psov, úžas! |
V nasledujúcich uličkách sme si už pri prvom kolečku všimli, že sú
hlučné, plné ... ale domácich turistov! Poväčšine išlo o školské
výlety! Samotné pamiatky neboli nijak preplnené, nikde nestáli rady ako
v Paríži či Ríme ... zas nám bol Neapol o krok bižší :)
 |
| Kostol di San Domenico Maggiore |
Kostol San Domenico Maggiore
sme preliezli až v druhom kolečku, po limoncelle :) A stal sa topom
dňa! Samotný kostol je veľký a krásny farebnými odrazmi okien, ale
ohúrila hlavne sakristia - úžasná kaplnka s 45 rakvami (pozostatky boli
mumifikované, nesmrdia :) ) kráľovskej rodiny Aragóncov z 15. - 16.
storočia. Pôvodne pochované v krypte boli prenesené do kaplnky v 18.
storočí. Za kaplnkou je sakristia - pokladnica s originálnymi pamiatkami
na túto rodinu. Predmety boli vybraté z truhiel, reštaurované a
vystavené: napríklad vankúš Ferdinanda I., šaty Isabelly Aragónskej ... V
sakristii sa fotiť nesmelo, škoda :( Už samotné skrine - obrovské
historické drevené skrine z 16.-.18. storočia po strop boli úžasné!
 |
| Kostol di San Domenico Maggiore |
 |
| Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov, 15.-16. storočie |
Ujo, ktorý nám predával lístky do sakristie, nevedel ani slovo
anglicky ... podľa obrázkov sme si vybrali, čo chceme vidieť a zaplatili
myslím 5€. Bolo vstupné aj za 7€, ale nepochopili sme za čo ... a už
vieme, v priľahlom kláštore je cela Tomáša Akvinského ! tak nabudúce
ideme za 7€ :)
 |
| Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov |
 |
| Kráľovské rakvy - zľava Ferdinand I., Ferdinand II., Giovanna IV. |
 |
| Kostol San Domenico Maggiore - sakristia s rakvami Aragóncov |
 |
| Arménska ulička - plná Hamšíka a Betlehemov :) |
 |
| Betlehem | |
Do
Baziliky San Lorenzo Maggiore sme
nakukli v prvom kolečku. Doslova sme sprievodcu ukecali na 10 minút :)
Pod kostolom sa nachádza stará neapolská tržnica (macellum), vstup do
múzea je vedľa kostola ... no škoda, toľko času nám sprievodca nedal.
 |
| Bazilika San Lorenzo Maggiore |
 |
| Bazilika San Lorenzo Maggiore |
 |
| Bazilika San Lorenzo Maggiore - aspoň kúsok podzemia |
 |
| Bazilika San Lorenzo Maggiore - opäť Betlehem |
Okolo Baziliky sv. Pavla sme len prešli. Po Via dei Tribunali,
okolo Chiesa di Santa Maria delle Anime del Purgatorio ad Arco so
zaujímavou výzdobou z lebiek sme sa dostali k
Kaplnke San Severo.
Kaplnka bola na mieste starých legiend postavená v r. 1613 ako rodinná
hrobka Alessandrom di Sangro. Súčasnú podobu jej dal mecenáš umenia a
vedy, Raimondo di Sangro, siedmy princ z Sansevera. Tu sa nesmelo fotiť,
ale na stránkach kaplnky sú nádherné fotky (ak ste doteraz nikde neklikli na odkaz, nevadí, ale teraz URČITE kliknite) -
sochy Zahalený Kristus od Sanmartina z r. 1753 - Krista akoby pokrytého jemným závojom i zaujímavé
anatomické stroje
od lekára Giseppe Salerma z r. 1763-1764 v podzemí kaplnky.
Pravdepodobne mŕtvolám muža a ženy vstrekol niečo po smrti do žíl -
doteraz sa nevie presne, čo ...
 |
| Basilica di San Paolo Maggiore |
 |
| Kaplnka San Severo |
Po druhom kolečku sme ešte nakúpili nejaké suveníry. Nechápali sme, že keď sa nás opýtali, odkiaľ sme, na "Slovensko "odpovedali "amsik" ... až v autobuse nám docvaklo - no jasné "Hamšík" :D
 |
| Pouličné bábkové divadlo pred San Domenicom |
Bol to úžasný deň a my sme s Gabikou skonštatovali, že ten
neznámy Neapol milujeme! Tu sa naozaj dá posadiť do kaviarne a sledovať
domáci život - basketbalové lopty z detských večerných hier na
strechách, málo turistov, poloprázdne pamiatky, plné ulice, niekde úzko
niekde veľkolepé priestory, živelné mesto s vlastným tepom, kde sa
cítite ako doma! A hlavne, každý pozná Hamšíka :) Ja už chápem, prečo
Goethe napísal : "Vidieť Neapol a zomrieť!" ... A prečo ten Hamšík
nechce z Neapola odísť, ani ja by som nechcela!
