V sobotu sme mali na pláne dva nádherné hrady spomenuté v nadpise: Křivoklát a Karlštejn.
Ja s Miškom som išla na Křivoklát autobusom, Danku sme posadili k Chromým do auta, ušetrili sme :). Vyrazili z hotela
zarovno s nami a prišli na Křivoklát možno 15 minút skôr. Bolo by len
10, ale naša pani šoférka odignorovala poslednú zastávku Parkovisko pod
hradom a vyložila nás v dedine, takže sme si museli tých 10 minút
pošlapať.
|
Křivoklát - vstup |
Tých 15 minút naviac využívala sestra (výdatne podporovaná Aďkou,
Dankou a Katkou, ktorým sa hlavne nechcelo) na udržiavanie paniky, že
nám neodporúčajú 100 minútový okruh celým hradom, lebo je to v tom teple
stráááášne fyzicky náročné ... No o 9:45 zas až tak horúco ešte nebolo,
odignorovala som to a kúpili sme lístky na celý hrad.
|
Křivoklát - vstup na horné nádvorie |
Na to nás
odrovnala pani predávajúca lístky, ktorá nám dala lístky s novými
kartičkami programu
Klíč k památkam.
Nechceli sme to, lebo sme mali už svoje vlastné, elektronické, a chceli
sme vstupy nahrať tam. Jej 'profesionálna' a 'prívetivá' odpoveď znela,
že zbytočne sa bude s nami zdržiavať, ona už tie vstupy nahrala na
kartičky a nič s tým nevie urobiť. Bodka. No my sme s tým už tiež nič
nevedeli urobiť, tak som si povedala, že potom poriešim cez helpdesk
Klíča, nebudem si kaziť deň. Pre vysvetlenie, Klíč k památkam je program
v Čechách na podporu kultúry. V skratke, po nákupe 5 vstupov za rok na
prevažne štátne hrady a pamätihodnosti, dostanete jeden vstup
zdarma.
|
Křivoklát - vstup na horné nádvorie |
|
Křivoklát - horné nádvorie s Veľkou valcovou vežou, vpravo kaplnka, vľavo palác |
Konečne sme sa teda dostali na
Křivoklát.
Pri vstupe nás víta tabuľka, že bol postavený po r. 1109. Vykopávky
tento dátum ale nepotvrdili, pravdepodobne išlo o iný hrad s rovnakým
názvom. Křivoklát bol postavený okolo r. 1230 za vlády Přemyslovcov ako
lovecké sídlo českých kráľov. V r. 1316 po požiari Pražského hradu tu
pár mesiacov žila Eliška Přemyslovna s deťmi, i s Václavom - budúcim
Karolom IV (1316-1378). Po nezhodách Elišky Přemyslovny a jej manžela
Jana Luxemburgského (bol často mimo Čiech a podozrieval ju z plánovania
prevratu) jej Jan zobral tri najstaršie deti, aj
Václava=Karola IV. ,
a ten bol vychovávaný v r. 1319-1323 na Křivokláte. Odtiaľ ho poslali
na výchovu do Paríža ... a on na Křivoklát nezanevrel, ale po návrate z
Paríža tu ubytoval svoju manželku Blanku z Valois, ktorá r. 1335
porodila na Křivoklátě dcéru Markétu. Podľa povesti dal Karol po
narodení svojho prvého potomka zniesť pod okna Blankiných komnát sláviky
z celého okolia, aby svojím spevom tešili Blanku v šestonedelí.
|
Stříbrnica - súčasný model hradu |
|
Balkónik medzi Veľkou rytierskou sálou a Knižnicou, zdobený benárskou krajkou |
|
V strede vstup do Stříbrnice, vľavo do väznice a mučiarne |
Od 15. do konca 17. prežil hrad 3 požiare, ale stal sa aj svedkom zakázanej lásky. Rakúsky arcivojvoda
Ferdinand II. Tirolský (1529-1595) si tu v kaplnke v r. 1557 tajne vzal múdru, vzdelanú a krásnu ale neurodzenú meštianku
Filipínu Wesslerovú
(1527-1580). Tá mu tu porodila v r. 1560 syna Karola, ale keďže
tehotenstvo nemohla priznať, po narodení syna pohodila pred bránu paláca
a potom sa ho ujala ako najdúcha. Uznanie sobáša sa dočkali manželia až
v r. 1576. Filipína žila na hrade 6 rokov a v múzeu je napr. aj jej
maľovaná truhlica na šaty. Spomína sa často aj v súvislosti so slávnym
väzňom hradu,
Janom Augustom (1500-1572).
Bol to biskup Jednoty bratskej a ako jeden z predpokladaných vodcov
protihabsburského povstania v r. 1547 tu bol Augusta väznený 16 rokov
(1548-1564). Mal zakázané návštevy, nemecké stráže s ktorými tiež
nevedel hovoriť, jedinou návštevu si u neho vydobyla práve Filipína,
ktorej bolo úbohého väzňa ľúto ...
|
Křivoklát - horné nádvorie |
|
Kaplnka korunovania Panny Márie |
|
Kaplnka korunovania Panny Márie - Ľudské neresti na operadlach lavíc - lenivosť? :D |
|
Kráľovská, alebo Veľká rytierska sála - 28x8x8,5m, druhá najväčšia
gotická sála bez podporných stĺpov v strednej Európe po Vladislavskej
sále na Pražskom hrade |
V 17. storočí prešiel hrad do zástavy Schwarzenbergovcom, neskôr
ho odkúpili Valdštejnovci a od r. 1733 sa sobášom staj majetkom
Fürstenbergovcov. Bez tých posledných by hrad ostal po poslednom požiari
r. 1826 troskou. Fürstenbergovci ho ale r. 1880-1920 zrekonštruovali za
pomoci
Josefa Mockera(1835 - 1899).
Fürstenbergovci boli
požehnaním aj pre celý kraj. Zakladali dediny, školy, podporovali
poľné i lesné hospodárstvo, stavali cesty. Ľudia ich mali radi. Karolovi
Egonovi II. z Fürstenbergu (1796-1854) po jeho smrti postavili 14m
vysoký pamätník s vyhliadkou na hrad. V r. 1929 predal Maximilián Egon
III. Křivoklát československému štátu za 120 mil. korún (už v r. 1919
pristúpil Maximilián Egon III. na predaj zámku v Lánech, který sa potom
stal letným sídlom prezidenta republiky T. G. Masaryka).
|
Knižnica |
|
Sála so sánkami |
|
Vľavo Veľká veža s dverami s už neexistujúcim padacím mostom, v streda Kaplnka |
Od r. 1989 je Křivoklát národnou kultúrnou pamiatkou ČR. Bola to
krásna prechádzka pekným rozprávkovým hradom (natáčali sa tu Tretí
princ, Noc na Karlštejne, Jak se budí princezny, Traja veteráni, Anjel
Pána ...), zdaľeka nie fyzicky náročná a nakoniec trvajúca len 75 minút.
No tí Češi ... chodia v sandálkach do Tatier a potom je všetko
stráááášne fyzicky náročné :D
|
Výhľad na Pamätník Karla Egona II. z Fürstenbergu |
|
Výhľad na horné nádvorie |
|
Dolné nádvorie - veža Huderka a studňa hlboká 42m |
Po odchode z hradu som chcela odfotiť hrad z vyhliadky pri
pamätníku Karla Egona II. Tentokrát poblúdil Miško a fotky máme z vyššej
vyhliadky. K tej s pamätníkom som už vládala len ja a Miško (ten možno
kvôli výčitkám).
|
Křivoklát |
|
Křivoklát |
|
Křivoklát |
|
Pamätník Karola Egona II. z Fürstenbergu |
|
Křivoklát od Pamätníka Karla Egona II. |
V Mestečku pod hradom sme si dali výborný a hlavne rýchly obed!!! Potešilo, keďže s Miškom sme opäť
šľapali na vlak. Karlštejn je síce takmer za rohom, ale medzi Křivoklátom a Berounom bola na trati
výluka a išli sme vlakom, autobusom, vlakom, .. a v Beroune sme prestúpili na ďalší vlak smerujúci vlastne do Prahy ... tak to chvíľu trvalo. No ale vedeli sme o
tom, všetko sme stíhali, pohoda. Lístky na Karlštejn sme mali predsa až
na 17:00 :)
|
Vlaková stanica Karlštejn |
Cestu z vlakovej stanice na Karlštejn sprievodci odhadujú na pol
hodiny ... blbosť. Možno z odstavného parkoviska pod dedinou, keďže celá
dedina je pešia zóna. A keď sú ideálne teplotné podmienky, nie v
horúčavách okolo 30 stupňov. Zo stanice sme to v tom vedre dali možno aj
za hodinu a pol. Ale po ceste sú stánky so suvenírmi, zmrzliny,
reštaurácie, naozaj sme sa s Miškom nenudili ... a čakali sme zvyšok partie cestujúci autom,
ktorý párkrát poblúdil na diaľnici a nakoniec sme ich museli čakať na
hrade aj viac ako hodinu :D Za ten čas sme sa prešli k Studničnej veži a
pofotili sa a dali si kávu i pivko :)
|
Karlštejn |
|
Nekenočná cetsa na hrad |
|
Konečne Karlštejn |
Karlštejn
(1348-1357) postavil Karol IV. ako súkromné sídlo rímskeho cisára a
českého kráľa. Až v r. 1355 ho určil za klenotnicu na úschovu
korunovačných klenotov Sv. ríše Rímskej a svätých ostatkov, ktorých bol
horlivým zberateľom. Za jeho života sa tam dostali ale len tie ostatky.
Relikvie, pre ktoré vo Veľkej veži postavil
Kaplnku utrpenia pána (Kaplnkou
sv. kríža sa nazvala neskôr, podľa krížov vo výzdobe obloženia). Na
stenách visí jedinečná zbierka 129 gotických doskových obrazov svätcov
od majstra
Theodorika .
Ich relikvie boli umiestnené do rámov obrazov. Strop je pokrytý zlatom a
benátskym sklom, predstavujúcim nebesia - slnko, mesiac a hviezdy. Na
hlavnom oltári stál Zlatý ostatkový kríž. Karol IV. tu vstupoval k
svojmu
Zlatému ostatkovému krížu bosý, v modlitbe, pokore a bázni. Kríž som videla deň predtým, v Svatovítskom poklade na Pražskom hrade ...
|
Karlštejn od Studničnej veže - hrad mal studňu ale nie prameň, voda sa privádzala z potoka |
My sme si dopredu kúpili druhý okruh hradom - Posvätné priestory
hradu, ktorý jediný ponúka prehliadku Kaplnky sv. kríža. Na tomto
okruhu sa vôbec nesmie fotiť - fotky som našla na internete a uvádzam zdroj. Prezreli sme si nádherný kostol
Nanebovzatia Panny Márie s ostatkovými scénami (scény, kde Karol IV.
preberá ostatky - tŕne z koruny, drevo kríža, klinec z kríža, octovú
hubu ako dary od kráľov) a obrazmi apokalypsy na stenách, nazreli do
charizmatickej
Kaplnky sv. Kataríny
- súkromnej modlitebne Karola IV. na druhom poschodí Mariánskej veže.
|
Kostol Nanebovzatia Panny Márie, na stenách výjavy z apokalypsy, Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny za chrbtom
zdroj: Hrad Karlštejn |
|
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Ostatkové scény a Kaplnka sv. Kataríny vpravo
zdroj: Hrad Karlštejn |
|
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Karol IV. a Anna Svidnícka nad vstupom do Kaplnky sv. Kataríny
zdroj: Novinky cz |
Pri západe slnka sme sa maľovaným schodiskom s výjavmi zo života sv.
Ludmily a Václava dostali do
Kaplnky sv. kríža. Aj už bez relikvií a ostatkov je jej výzdoba dychberúca ... všetci 17 sme stíchli a užívali si tajomstvo Kaplnky.
Zaujal ma fakt, že Karol VI. bol na hrade celkom 8x. Nie vždy
navštívil Kaplnku sv. kríža. A po osobnej návšteve chápem. Je to naozaj
ťažko prístupná miestnosť na druhom poschodí Veľkej veže, kde sa
predtým nedalo prejsť z Mariánskej veže drevenou chodbou ... pre Karla
IV. súženého hrbom, mnohými sečnými zraneniami (následky turnajov), od r. 1350
trpiaceho dnou ... výjsť hore preňho bola isto cesta krížová ... Takže naozaj to bola klenotnica, chránený sejf pre poklad! A
chránila ho dobre, veď vežu nikto nikdy nedobyl a Kaplnka sv. kríža stojí dodnes bez poškodenia.
České korunovačné klenoty
sa do Kaplnky dostali až začiatkom 15. storočia za Karolovho syna,
Václava IV. Počas husitských vojen 1420-1431 boli Zikmundom odvezené do
uhorského Vyšehradu a Norimbergu. Na Karlštejn sa vrátili r. 1436. a
ostali tu s menšími prestávkami do r. 1619. V 17. a 18. storočí boli vo
Viedni, v 19. storočí sa vrátli do Prahy a teraz sú súčasťou
Svatovítskeho pokladu na Pražskom hrade.
|
Drevená chodba spájajúca Mariánsku a Veľkú vežu |
|
Mariánska veža - tu stál a spieval Waldemar Matuška v Noci na Karlštejne |
Karlštejn
navštívil v r. 1812 cisár František I. a v snahe zachovať pamiatku na
veľkého cisára Karla IV. daroval peniaze na jeho rekonštrukciu.
Karlštejn prešiel r. 1887-1905 tvrdou historizujúcou rekonštrukciou
architekta
Josefa Mockera.
Áno, ten čo rekonštruoval aj Křivoklát. Chátrajúci hrad zachránil za
cenu výmyslov - strechy, drevené podbytia, vstup na prvé nádvorie ...
Spätne sú za to Česi vďační, veď nebyť toho mali by o jednu zrúcaninu
naviac, tak majú rozprávkový hrad. Stále sa ale ozývajú kritické hlasy
... Hrad je síce národnou kultúrnou pamiatkou, ale o zápis do svetového
kultúrneho dedičstva UNESCO sa snažil márne ... Ale aj tak je slávny !!!! A to vďaka poviedke Jaroslava Vrchlického Noc na
Karlštejne a následne filmu podľa nej natočenému. Aj nám sa
páčil veľmi, hlavne Miškovi, až vyhlásil, že sa tu musíme vrátiť a
pozrieť si súkromné a reprezentačné priestory Karla IV. :) Nič proti
tomu, ale na tú cestu hore kopcom ku hradu sa neteším :D
|
Mariánska a Veľká veža vzadu |
Na Karlštejne, v dedine, sme sa najedli, a opäť sme sa vybrali
my s Miškom vlakom ... do Prahy. Došli sme za tmy a keď som vchádzala na
parkovisko pred hotelom, volala som do auta, kde sú ... a auto práve oproti mne vchádzalo na parkovisko :D Rudo vyhlásil, že
nabudúce na Karlštejn len vlakom, autom neušetril čas ani peniaze a ešte
blúdil ...
|
Dovidenia, Karlštejn |