Amsterdam 2018 I. - v meste

Tento rok sme mali na Amsterdam v podstate len pol dňa ... Cestovky niekedy dokážu divy :) Ale už na to zabúdam, ostávajú vo mne len krásne spomienky na vždy rozprávkový Amsterdam!

       Do Holandska a Belgicka sme na šli na 3 dni koncom apríla. Podľa predpovede nás čakali tri chladné (6-13 stupňov), upršané dni. Dúfali sme, že aspoň ten dážď nevyjde podľa predpovede. V Amsterdame , prvý deň, nám len mrholilo, našťastie, ale priebežne celý deň.

Hlavná vlaková stanica (Central Station)

       Prvú sme si dali prehliadku loďou, ale keďže to už som vám ukázala v zime 2016, fotky vynechám. Zaujímavé bolo len to, že sme boli v Amsterdame  28.4., teda deň po Dni kráľa, takže sme v Amsterdame nachádzali upratovacie čaty dokonca aj na kanáloch :)

Upratovanie po Dni kráľa - 27.4.2018

     Na lodičke sme doslova skrehli, ale zahrialo nás prebíjanie sa davom turistov po Damraku. Smerovali sme na námestie Dam, do Kráľovského paláca.

Kráľovský palác (Koninklijk Paleis Amsterdam)

       Kráľovský palác bol postavený v zlatom veku Amsterdamu - v polovici 17. storočia, ako nová radnica mesta. V r.1795 obsadilo Holandsko republikánske Francúzsko a v r. 1808 sa kráľ Ľudovít Napoleon (brat Napoleona Bonaparteho) rozhodol urobiť z radnice svoj palác. Po skončení napoleónskeho obdobia v r. 1815 sa vláda vrátila Viliamovi I. Nizozemskému, ale palác už ostal palácom. V súčasnosti slúži na oficiálne recepcie kráľovskej rodiny počas štátnych návštev, inak je sprístupnený pre verejnosť. (Napriek tomu, že Amsterdam je hlavným mestom Holandska, centrálna vláda, parlament i holandský monarcha sídlia v Haagu.) A je nádherný!!!

Tribunál - súdny dvor

       V miestnosti súdneho dvora boli v čase "radnice" vynášané rozsudky smrti, v priemere tri až štyrikrát do roka. Bol to veľmi dôležitý ceremoniál a z tohto dôvodu bol tribunál bohato vyzdobený mramorovými prácami sochára Artusa Quellina. Od roku 1808 používal kráľ Ľudovít Bonaparte tribunál ako kaplnku. Mramorové reliéfy zakryl modrým závesom.  

Tribunál - súdny dvor

       V čase postavenia radnice, v 17. storočí, bol Amsterdam najbohatším mestom Európy. Vďaka Východoindickej a Západoindickej spoločnosti bol najdôležitejším uzlom námornej prepravy tovaru v Európe a popredným finančným a obchodným centrom sveta. Zároveň to bolo obdobie po ukončení 30 ročnej vojny, preto sa vo výzdobe Občianskej sály (alebo Mestskej sály) objavujú symboly mieru a obchodu (amsterdamské dievča s olivovou ratolesťou v jednej ruke a symbolom obchodu v druhej ruke - rovnaká socha je aj pred palácom), symboly sily (dievča v levej koži) a rozumu (dievča s helmou).

Mestská sála - Amsterdamské dievča a žena s levou kožou (vľavo) žena s helmou (vpravo)

       Na druhej strane drží 6 metrový Atlas nebo, aby uchránil Amsterdam, často sužovaný povodňami. (Znak mesta - tri biele ondrejské kríže na čiernom pozadí, symbolizujú tri hlavné nebezpečenstvá ohrozujúce mesto: povodne, požiare a mor.) Na podlahe sú mapy sveta i vesmíru, keďže Amsterdam sa v tom čase pokladal doslova za centrum Vesmíru. 

Mestská sála - Atlas drží nebesia nad Amsterdamom

Mestská sála - Atlas drží nebesia nad Amsterdamom

       Prístupné je prvé poschodie paláca, komnaty sú naozaj luxusné! 

Salónik v Trónnej sieni

Galéria - chodba

Kráľovský apartmán

Balkónik na Dam, odkiaľ máva kráľ

Spálňa s posteľou Ľudovíta Napoleona

Účtovná komnata

Atlas

My a Atlas

       Z námestia Dam sme sa vybrali pozrieť Westerkerk a Dom Anny Frankovej, aspoň zvonku. Chceli sme na vežu kostola. No ale o 15:00 už boli lístky len na 17:30 ... tak už čo, kúpili sme s Ivetkou, že sa vrátime. Totiž na vežu je vstup len so sprievodcom, skupinka 8 ľudí každú polhodinku. Vybrali sme sa teda po nákupnej ulici Kalverstraat k Begijnhofu ... teda predierali sme sa! Neskutočne veľa ľudí tam bolo! Begijnhof je dvor zo 14. storočia - miesto, kde žili slobodné ženy duchovným životom, ale neskladali sľuby a mohli kedykoľvek odísť. Pôvodne bol celý obkolesený vodou.

Begijnhof

Begijnhof

       Kaplnka Begijnhofu je v dome, bola tajná. Na konci 16. storočia prebiehala osemdesiatročná vojna, kedy sa nizozemské provincie chceli vymaniť spod španielskej katolíckej nadvlády. Štátne osamostatnenie, ukončené v r. 1609, bolo spojené s protikatolíckymi náladami a tak v 17. storočí, zlatom veku, v inak nábožensky tolerantnom Nizozemsku, bol štátnym náboženstvom protestantizmus a katolicizmus bol utajený. Posledná beguine (bekyňa), sestra Agáta, tu zomrela v r. 1971.

Kaplnka Begijnhofu

Kaplnka Begijnhofu

Kaplnka Begijnhofu

Kaplnka Begijnhofu

       Po zaslúženom občerstvení sme s Ivetkou nakukli na kvetinový trh a potom už smerovali k Rijksmuseu, aby sme sa pofotili s veľkými písmenkami I Amsterdam.

Očerstvenie vo farbách Amsterdamu :)

Kvetinový trh

Kvetinový trh

Kvetinový trh

Kvetinový trh

I Amsterdam :)

       Hoci sa nám na začiatku zdalo, že 2,5hodiny čakania na vstup do veže Westerkerku je veľmi veľa času, nejak to ubehlo a museli sme sa pomaly vrátiť cez Rembrantovo námestie k Westerkerku, aby sme si pozreli Amsterdam z výšky ...

Gracht, bicykle a domčeky ...

Rembrantovo námestie (Rembrantplein) so sochami z Nočnej hliadky (Rembrantov obraz)

Weterkerk

Anna Franková pred Westerkerkom

Gracht oproti Westerkrku, bicykle a domčeky ...

Westerkerk - veža

Stará zvonkohra

Šialené schody ...

Zvon Westerkerku

Hodinový stroj z r. 1658

Výhľad z veže Westerkerku - vľavo Kráľovský palác, vpravo Rembrantplein

Výhľad z veže Westerkerku - vľavo Rembrantplein, vpravo Rijksmuseum

Výhľad z veže Westerkerku - domčeky v Jordaan štvrti

Výhľad z veže Westerkerku - domčeky v Jordaan štvrti

Výhľad z veže Westerkerku - dom Anny Frankovej

Výhľad z veže Westerkerku

Coffee shop ... bez komentára

       Bolo 18:00, boli sme hladné, unavené a uzimené, takže sa našim jediným cieľom sa stala jednohlasne večera :)

Smer - Red Light District ...

       Úplne náhodou sme večerali v reštaurácii vedľa Najmenšieho domu v Amsterdame. Ani by sme o tom nevedeli, ale vybehol za nami majiteľ reštaurácie a pyšne nám ho ukazoval, že ho odkúpil a urobil v ňom čajovňu. Veľmi milý pán :) Ďakujeme!!!

Najmenší dom v Amsterdame (2,02m široký a 5m hlboký)

       Zraz sme mali o pol deviatej pred kostolom sv. Mikuláša. Vracali sme sa Uličkou červených luceren (Red light district v štvrti De Wallen). Pred múzeom Red Light bol neskutočný rad, ale vo výkladoch bolo oveľa menej dám, ako keď som tadiaľ išla cez obed s Dankou ... asi už mali zákazníkov :) V každom prípade sú v tejto štvrti najmalebnejšie grachty!

Red Light District

Red Light District - rad pred múzeom :O

Starý kostol (Oudekerk)

Od Oudekerku ku kostolu sv. Mikuláša

Kaviareň pri Oudekerku

Gracht za kostolom sv. Mikuláša

      Na konci Red Light Districtu sme objavili lavičku Majorky Bosshardt (1913-2007). Táto pracovníčka Armády spásy sa počas 2. sv. vojny starala o židovské deti a po jej skončení sa venovala prostitútkam v štvrti De Wallen (Red Light District). V r. 1965 doprevádzala princeznú Beatrix na jej tajnej návšteve v tejto štvrti.

Majorka Bosshardt - majorka Armády spásy

      Keď sme nasadali do autobusu, bolo hádam aj 6 stupňov, poriadna zima. Spali sme až 100km od Amsterdamu, takže nasledujúce dve hodiny sme cestovali. Kým sme sa dostali do postele, bolo pred polnocou ... Nestihli sme všetko, čo sme chceli, zažili sme aj stres, ale keď pozerám fotky, som spokojná, Amsterdam je jednoducho rozprávkový aj v daždi a zime :)