Slovenské opálové bane 2019

     Jediné opálové bane na euroázijskom kontinente sú slovenské! Máme ich za rohom, medzi Červenicou  a Dubníkom.

      Prvá písomná zmienka o Slovenskom opále je z obce Červenica z r. 1406. Koncom 16. storočia už boli  Slovenské Opálové bane kvôli drahému opálu celosvetovo známe. Ťažba bola náročná a pomalá. Opál sa tu nachádza v sopečnej vyvreline andezit, ktorá je tvrdá a samonosná (v bani nie sú nikde drevené podpery). Partia baníkov ťažila priemerne 1m chodieb za mesiac. Po vynáleze dynamitu (Alfred Nobel, 1887) toto vyťažili za deň.

       Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Najväčší opál menom „Harlekýn“ našli v roku 1775 a bol ohodnotený na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.
      Od r. 1780 boli bane prenajímané a najväčšiu slávu zažili v r. 1845-1855, v čase prenájmu baní klenotníkom Samuelom Godschmiedtom. Zamestnával cca 350 baníkov a ťažil oficiálne 5kg čistého opálu ročne. Neoficiálne ale majetok pána Goldschmiedta bol vraj oveľa väčší ;) Ťažba sa ukončila v r. 1922. V súčasnosti ale od r. 2010 sa ťažba opálu obnovuje.

       Baňa nie je osvetlená, každý návštevník dostane helmu a baterku. Helma sa zíde hlavne vyšším ľuďom ;) Miško vtipne poznamenal, že jednou z požiadaviek na sprievodcu je isto výška do 160cm :D Ja som sa pri svojich 175cm prikrčila možno dvakrát... On už pri svojich 195cm to musel robiť dosť často ...

       V štôlni Jozef nás privítala sv. Barbora, patrónka baníkov.

       Celú cestu nás očarovala krása mokrého andezitu, hrajúceho fialovo - žltými prechodmi.  A samozrejme, videli sme aj žilky slovenského opálu, mliečneho aj modrého v priehľadnom podklade. Drevený opál sme si mohli aj poťažkať.

       V sále s limonitom (produkt rozkladu železných rúd) sme dostali čokoládku, vraj s limonitom - ale neverím :) 

      Deti po ceste počítali permoníkov - vraj ich je 7 :) 

       Kto chcel, mohol si vyskúšať prejsť jednu chodbu v úplnej tme, len s pomocou lana. Trasa celkovo je nenáročná, bez schodov a bez stúpaní či klesaní, vhodná pre deti i starších ľudí. Hodinka prešla veľmi rýchlo. Slovenské opálové bane sa mi páčili viac, ako som očakávala :)