Meadow Dew: Andalúzia 2019 III.

utorok 2. februára 2021

Andalúzia 2019 III. - Gibraltár

Seriál:

Sobota 12.10.2019 - Andalúzia 2019 I. - Z Košíc do Malagy letecky a lacno
Nedeľa 13.10.2019 - Andalúzia 2019 II. - Vysnívaná Ronda
Pondelok 14.10.2019 - Andalúzia 2019 III. - Gibraltár
Utorok 15.10.2019 - Andalúzia 2019 IV. - Caminito del Rey
Streda 16.10.2019 - Andalúzia 2019 V. - Z Malagy do Southendu
Štvrtok 17.10.2019 - Andalúzia 2019 VI. - Zo Southendu do Košíc

Na Gibraltár sme šli z Malagy autobusom Avanza (spiatočný lístok stál 35,94€). Cieľová stanica je La Linea de la Concepción - tam treba vystúpiť a do Gibraltáru prejsť peši. Cesta je dosť dlhá, 2h 15min. Na Gibraltár nám ostal čistý čas 7h, od 11:00 do 18:00.

Na tento deň nám na doobedie hlásili dažde. Aj pršalo - ale len kým sme prešli hranice. Akonáhle sme na gibraltárskej strane nastúpili do autobusu MHD, pršať prestalo :) U pána šoféra som si vyzdvihla celodenné lístky na MHD (super vec - za 6 libier, ešte minulého roku také nemali, lebo po Gibraltári ako MHD jazdia 2 spoločnosti a nevedeli sa dohodnúť ...) a vyrazili sme objavovať túto anglickú kolóniu :) Pozor, hoci sme v anglickej krajine, jazdí sa tu vpravo :)

Prichádzame k hraniciam ... a prší ....

Hranica Španielsko - Gibraltár

Gibraltár (nazývaný aj The Rock – Skala) je zámorské územie (teda v minulosti „korunná kolónia“) Spojeného kráľovstva. Má rozlohu 7,6km2 a nachádza sa na juhu Pyrenejského polostrova, v mieste, ktoré je najbližšie Afrike. Jeho strategická poloha mu umožňuje kontrolovať Gibraltársku úžinu, t. j. spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom. Je osídlený od doby kamennej. Patril Rimanom, v r. 711 - 1462 marockým Berberom a potom Španielom. V r. 1704 Skalu dobyli Briti a r. 1713 bol tento stav normalizovaný zmluvou. Španielom sa to nepáčilo, skúšali ju niekoľkokrát dobyť naspäť (najtvrdší útok viedli r. 1783 - tzv. Veľké obliehanie - Great Seige), ale nepodarilo sa im to. Počas 2. sv. vojny bolo civilné obyvateľstvo kompletne evakuované a celý Gibraltár bola jedna veľká vojenská pevnosť.
Jediná pevná cesta na Gibraltár sa kríži s medzinárodným letiskom Gibraltár (hneď za hranicou). Je to križovatka riadená bežnými semaformi. Touto križovatkou musí prejsť každý pri vstupe na Gibraltár! Aj my :)

A sme v Anglickej kolónii :D

Great Europa point - pohľad na The Rock - Skalu

Ako prvé sme MHD busmi zamierili na Great Europa Point - najjužnejší výbežok Gibraltáru, odkiaľ vidno Afriku. Ten pohľad ma potešil, veď Afrika mi je už dôverne známa - bola som tam pred pol rokom :)

Great Europa point - delá ako pripomienky bojov

Great Europa point - pohľad cez Gibraltársku úžinu na Afriku

Great Europa point - vidím Afriku!

Great Europa point - maják

ÚIS ÚVT TUKE na Great Europa point

Trafalgalský cintorín (Trafalgal Cemetery)

Po ceste na lanovku na Skalu sme sa zastavili na Trafalgalskom cintoríne (Trafalgal Cemetery). Je pomenovaný podľa bitky pri Trafalgare 21. októbra 1805, ale sú tu pochované iba dve obete bitky. Väčšinou sú tu hroby padlých v iných námorných bitkách a obetí epidémie žltej zimnice z r. 1804 - 1814.

Trafalgalský cintorín (Trafalgal Cemetery)

Lanovka na Skalu

The Rock - Skala z vyhliadky hornej stanice lanovky

Lístky na lanovku a aj do rezervácie (celá Skala je prírodná rezervácia a platí sa tam vstupné) sme mali predkúpené. Dobre sme urobili, lebo inak tam bol rad na 2h ... Je niekoľko možností, my sme si vybrali komplet spiatočný lístok Cable Car Return & Nature Reserve (najdrahší - stál 33,5€). Nepotrebovali sme spiatočnú cestu, ale Skala je rozsiahla, preto sme hore chceli ísť lanovkou a dole peši a pozrieť si Sky Walk, Jaskyňu sv. Michala a tunely z Veľkého obliehania r. 1783 - Great Seige Tunnels , ktoré sú všetky v cene tejto vstupenky.

The Rock - Skala z vyhliadky hornej stanice lanovky

Gibraltár z vyhliadky hornej stanice lanovky

Na Skale sa nachádza jediná európska kolónia opíc - makakov. Tieto opice miestni obyvatelia veľmi rozmaznávajú kvôli legende, ktorá tvrdí, že Gibraltár bude britský, kým tu bude žiť aspoň jedna opica. Vďaka tomu sú opice veľmi drzé. Otravovali už na vyhliadke hornej stanice lanovky, ale boli po celej ceste k Jaskyni sv. Michala. Domáci ich púšťali do áut, ktorými vozili turistov hore na Skalu (tých, čo nemali predkúpené lístky na lanovku a nechceli tam čakať 2h). Aj nám sa ušlo opíc ... Jedna opica skočila na Ivet, ale tá sa jej striasla. Na úzkych schodíkoch na jednu z mnohých vyhliadok na východnú stranu skočila opica na Helu, ktorá nemala možnosť sa jej striasť. Opica jej otvorila batoh, vybrala jedlo a s ním ja papiere - lístky a doklady. Našťastie papiere vyhodila na našu stranu Skaly, nie do mora na východe, inak by sme namiesto poznávania Skaly naháňali Heline doklady ... Fotku mám zakázanú zverejniť (nie ja som fotila ;) ) a celkom chápem, pre nikoho toto nie je príjemný zážitok. Je to šok ... Proste na Gibraltári nejesť, jedlo vzduchotesne uzavrieť, pred opicami mať rešpekt!

Opice pri hornej stanici lanovky

Opica a Helin rožok :)

Vyhliadka Sky Walk mala prasknutú priehľadnú podlahu - bola prístupná len čiastočne. Asi preto ani nekontrolovali lístky ... Kým sa následne otrasená Hela ešte vydýchavala, ja s Helenkou sme vybehli na O’Hara’s Battery - súbor obranných diel a zbraní z 2. sv. vojny na najvyššom bode Gibraltárskej skaly (426m.n.m.).

Skala a horná stanica lanovky zo Sky Walku

Na Sky Walku

Chodník zo Sky Walku do Jaskyne sv. Michala

O’Hara’s Battery - opäť vidíme Afriku

O’Hara’s Battery

Hela, Mirka, Iva a Malá Marta nás čakali už pri Jaskyni sv. Michala. Opäť tu bolo veľa opíc. Kým sme došli, dievčatá znova zažili, ako drzá opica skočila turistke vystupujúcej z auta na tašku (mala ju vpredu - nie na chrbte ako Hela ruksak) a vytiahla jej odtiaľ nejaké jedlo ... no už sme mali opíc dosť! V jaskyni sme si od nich oddýchli :) Jaskyňa sv. Michala bola vytvorená dažďovou vodou. Inou nemohla - Gibraltár nemá vlastný zdroj pitnej vody a pitnú vodu získava reverznou osmózou - odsoľovaním morskej vody. Jaskyňu spomína už rímsky cestovateľ Pompeius Mela v r. 45n.l. ako bezodnú. Ale osídlená bola už neandrtálcami (15-20 000 p.n.l.), o čom svedčia vykopávky a jaskynné maľby. Neskôr ju využívali podľa potreby – Mauri, Briti i Španieli - ako miesto piknikov, sklady zbraní či potravín a počas 2. sv. vojny tu bola záložná nemocnica. Dnes je tu koncertná sála s hľadiskom pre 100 divákov. Celá jaskyňa je nádherne osvetlená. Farby osvetlenia sa menia a vytvárajú romantický pohľad na aj bez toho úchvatnú jaskynnú výzdobu ... Na dno jaskyne sme ale nešli, museli sme prejsť celú Skalu a čas sa nám pomaly ale isto krátil.

Jaskyňa sv. Michala

Tu stála Alžbeta II. a jej manžel vojvoda z Edinburgu pri návšteve Gibraltáru 10.-11.5.1954

Čo videla Alžbeta II ...

Windsorovský visutý most sme chvíľu hľadali. Cestu v smere od Europa Pointu k nemu sme nenašli, len v smere z vnútrozemia. Má 70m - vojde sa na neho 7,5 londýnskych dvojposchodových autobusov.

Windsorovský visutý most

Cesta dole Skalou, od Windsorovského mosta k Tunelom Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) bola nekonečná - trvala 35 minút.

Ideme pomaly :)

Križujeme lanovku

Nekonečná cesta dolu

Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) - výhľad na letisko Gibralatár

Do tunelov som nakoniec išla opäť len ja s Helenkou, ostatné dievčatá mali dosť. Celá vápencová Skala Gibraltáru je prevŕtaná cca 50km chodieb a tunelov. Tieto boli vyhĺbené poväčšine v čase Veľkého obliehania od júla 1779 do februára 1783, kedy sa Španieli neúspešne pokúsili získať Gibraltár späť od Britov. Slúžili na uschovanie zbraní a ako ochrana pred obliehaním z východu z mora a zo severu z pevniny. Bolo tu vykopaných 273m chodieb a päť galérií. Vo vstupnej Galérii Windsor boli namontované štyri zbrane. Oblúky tunelov sú viditeľné na svahoch The Rock pri približovaní sa k Gibraltáru z pevniny i mora.

Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels)

Tunely z Veľkého obliehania (Great Seige Tunels) - pohľad z okna na zadnú stranu letiska

Maurský hrad sme s Helenkou prebehli rýchlo - snažili sme sa dobehnúť čas a dievčatá. Gibralatár bol strategický bod, kadiaľ sa mauri dostali z Maroka do Európy a bol ich odrazovým mostíkom pri jej dobývaní. Výstavba maurského hradu sa začala v 8. storočí nášho letopočtu, dátum jeho dokončenia je neznámy. Dnes z tejto stavby existuje len veža Tower of Homage s krásnym výhľadom, ale neliezli sme tam. Výhľadov a fotiek sme mali dosť a už fakt nebol čas. Trochu nás vystresovala posledná opica sediaca nad vstupom do hradu ... a už sme boli v autobuse, kde nás čakali dievčatá :D

Maurský hrad

Maurský hrad a posledná opica ...

Návštevu Katedrály sme už nestihli ... možno inokedy :) Fakt unavené nás plný autobus doviezol na Grand Casemates Square a odtiaľ ďalší na hranice. Prešli sme do Španielska a na stanici sme si stihli kúpiť buchty do autobusu a kávu v automate. V autobuse odo mňa Helenka vymámila magnetku Gibraltáru z hornej stanice lanovky. Nejakým zázrakom som kúpila ja viac - a ona neskúsená (že kúpi inde, lacnejšie :D) žiadnu! Nakoniec teda všetko dobre dopadlo :)

Dovidenia, Gibraltár

Bol to fakt náročný deň. Spätne priznávam - podcenila som cestu dole z kopca. Mala som len balerínky a nasledujúci celý rok mi odrastal hnedý odumretý necht na veľkom palci na nohe ... v Ronde som mala tenisky, ale tu mi to nenapadlo. Neurobte rovnakú chybu, keď pôjdete do Gibraltáru ;)