Pred mesiacom som, vďaka zlatému WizzAiru a jeho priamym letom z Košíc do Milána, strávila 3 krásne dni s kamoškami v Taliansku. Spali sme v Bergame, dva dni sme strávili v Miláne a jeden v Bergame.
Navarte si kávičku, vyložte nohy na stôl a prejdite sa so mnou ...
Leteli sme v piatok o 18:40 ... a o 15:15 sa mi konečne po 2 mesiacoch "číhania" na internete podarilo kúpiť lístky na vždy beznádejne vypredanú Poslednú večeru od Leonarda da Vinciho! Na sobotu ráno 9:00. Čakalo nás skoré vstávanie ...
|
Bergamo - Porta Nuova |
Bolo niečo po šiestej v sobotu ráno a Bergamo ešte tvrdo spalo, keď sme už šľapali na vlak. Len jeden predavač - ranostaj otváral svoj stánok s novinami.
|
Bergamo - kostol Santa Maria Immacolata delle Grazie |
|
Bergamo - vlaková stanica |
Zvládli sme nákup lístkov na vlak v Bergame, aj vymotať sa z vlakovej stanice v Miláne a kúpiť lístky na metro. Po ceste k nášmu prvému cieľu v Miláne - k Poslednej večeri - sme sa zastavili na Dómskom námestí (Piazza del Duomo) kúpiť lístky do Milánskej katedrály. Bolo pol deviatej, v rade pred nami stáli dvaja ľudia ...
|
Milánsky Dóm - prvý pohľad pri východe z metra |
|
kostol Santa Maria Delle Grazie |
Lístky na Poslednú večeru sme si vyzdvihli v pokladni múzea obratom, bez problémov. Boli to jediné lístky, ktoré som kupovala cez internet dopredu. Prečo? Prešpekulovaní Taliani síce predávajú internetové lístky, ale na rozdiel od Francúzov a Angličanov, ktorí takéto lístky predávajú so zľavou, Taliani ich predávajú s prirážkou - rezervačným príplatkom!!! K Poslednej večeri stál lístok 6,5€, príplatok bol 1,5€ ku každému lístku. K lístkom do Dómu i múzeí si štandartne dajú priplatiť aj 2€ :( Vrcholom je, že na niektorých stránkach akoby náhodou nefungovala rezervácia vôbec - ale môžete zavolať a rezervovať si lístok telefonicky :) Len keď tá náhoda trvá 2 mesiace, je jasné, že vlastne rovno odrádzajú cudzincov, majú dosť domácich záujemcov :(
Kto má teda záujem vidieť v Miláne Poslednú večeru, voľné lístky treba sledovať na stránke
Cenacolo Vinciano. (Postupujte Official Website - Cenacolo Vinciano - vľavo hore English - vpravo v strede Cenacolo Vinciano Buy - tretia záložka Buy. A pozor - pre nákup sa treba zaregistrovať dopredu a vyplniť adresu, aby ste v poslednej chvíli nezmätkovali a karty Vám v strese nelietali po celej kancelárii, ako mne :)) Lístky uvoľňujú vždy na cca 3 mesiace dopredu, vypredajú sa rýchlo - hlavne v sezóne, ale priebežne sa nejaké lístky objavujú opäť, stačí mať šťastie ako my. No a tí najšťastnejší samozrejme vrazia bez prípravy do čiernych dverí pri kostole, kúpia lístky a strávia tichých 15 minút v nemom úžase nad Poslednou večerou i nad tým, ako sa im tam podarilo dostať :D
|
Santa Maria Delle Grazie - vstup k Poslednej večeri (Cenacolo Vinciano 1495 – 1497) v jedálni dominikánskeho kláštora |
Pri Poslednej večeri sa nesmie fotiť, tak si ju
vychutnajte aspoň z internetu ... Bol to krásny prvý zážitok v Miláne - na raňajky Posledná večera :)
|
Santa Maria Delle Grazie - pohľad k oltáru |
Aj samotný kostolík
Santa Maria Delle Grazie pôsobí veľmi príjemne, priam útulne. Spolu s dominikánskym kláštorom ho dal postaviť v 15. storočí Francesco I. Sforza, ktorý tu plánoval rodinnú hrobku Sforziovcov. Leonardo da Vinci mu vymaľoval jedáleň kostola, Bramante postavil sakristiu i apsidu kostola (priestor za oltárom) a z plánov nakoniec zišlo. Počas II. svetovej vojny bol dokonca kláštor zbombardovaný a je len šťastie, že sa stena, ktorá v jedálni ostala stáť, bola tá najdôležitejšia - s Poslednou večerou ...
|
Santa Maria Delle Grazie - pohľad k vstupu |
|
Santa Maria Delle Grazie- gotické klenby |
|
Santa Maria Delle Grazie - átrium kláštora |
Po Santa Maria Delle Grazie sme sa chceli pozrieť na Dom Atellaniovcov a Vinicu Leonarda da Vonciho. Je to dom oproti kostolu, kde možno aj býval Leonardo, keď maľoval Poslednú večeru. Jed
no z tých múzeí, ktoré otvorili počas Expa 2015 a kde rezervácia na lístky asi nikdy nefungovala ... Tak sme sa optiomisticky postavili pred pokladňu, že chceme lístky :) Naivné :) Že najskôr majú 4 voľné lístky na 13:00. Tak sme ich kúpili s tým, že síce budeme lietať po Miláne tam a späť, ale uvidíme čo chceme. A išli sme sa prejsť po Via Magenta k kostolu
kostolu San Maurizio al Monastero Maggiore.
Je to taký nenápadný kostol zvonku, že sam zabudla odfotiť priečelie. Jednoducho súvislo zapadá do pozvoľna plynúcej ulice a keď neviete, čo hľadať, aj ho prehliadnete ... Jeho bohatstvo je vo vnútri. Právom ho nazývajú Milánskou Sixtínskou kaplnkou.
|
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - verejná časť |
Kostolík patril ženskému kláštoru benediktínok a preto za oddeľovacou stenou je druhá časť kostola (väčšia), kde mali prístup iba mníšky.
|
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - časť pre mníšky |
|
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - Opäť Posledná večera - tentokrát pomaly na obed :) |
|
kostol San Maurizio al Monastero Maggiore - časť pre mníšky |
Pri prvom talianskom kapučínku sme nabrali sily na výstup na strechu Milánskeho Dómu ... Ale najsôr sme sa pochválili - keď sme sa k Dómu vrátili o jedenástej, pred každou pokladňou stáli nekonečné, x-krát zatočené hady. Vyzeralo to na také 3hodinové čakanie na lístky. Kúpiť lístky ráno bol veru dobrý nápad :)
|
Milánsky Dóm - schody na strechu Dómu |
A už sme len šľapali a šľapali ... :)
|
Milánsky Dóm -strecha |
|
Milánsky Dóm - mravčekovia na Piazza del Duomo |
|
Milánsky Dóm - strecha Dómu s avantgardnou výstavou moderných sôch |
|
Milánsky Dóm - strecha Dómu |
|
Milánsky Dóm - strecha Dómu |
|
Milánsky Dóm - pohľad na Kráľovský Palác (Palazzo Reale) |
Do Milána sme šli vybavené šatkami, rešpektujúc talianske zvyky, že do kostola sa chodí so zahalenými pleciami a bez výstrihov. Ale po ceste zo strechy dolu len mňa upozornili, že sa mám zahaliť - a už to bolo jasné, kto je za sobotu vyhlásený za najväčšiu šľapku :) Sranda musí byť, ale samozrejme, príkaz som bez slova rešpektovala !
|
Milánsky Dóm - hlavná loď |
Milánsky Dóm sa staval od 14 do 20. storočia v gotickom štýle. Je druhou najväčšou katedrálou na Apeninskom poloostrove po Katederále sv. Petra vo Vatikáne a
piatou na svete ... proste je obrovská, vojde sa do nej 40 000 ľudí. Uchvacuje už zvonku každého svojou žiarou bieleho mramoru. Vnútro je obrovské, tajomné a chladné - ale tak to má v správnom gotickom kostole byť.
|
Milánsky Dóm - hlavný oltár |
|
Milánsky Dóm - hlavný oltár |
|
Milánsky Dóm - gotické klenby |
|
Milánsky Dóm |
Vpravo za hlavným oltárom sa nachádza vchod do hrobky
sv. Karla Boromejského (Carlo Borromeo) (1538-1584). Bol to taliansky biskup a kardinál, ktorý napr. zaviedol uzavreté spovedlnice kvôli zachovaniu súkromia.
|
Krypta sv. Karla Boromejského |
|
Hrobka sv. Karla Boromejského |
|
Tajomná kaplnka v krypte Karla Boromejského |
Prešli sme si aj podzemie Dómu, kde sa nachádzajú pozostatky katedrály, na ktorej základoch stavali súčasnú bieloskvúcu katedrálu.
|
Podzemie Milánskeho Dómu |
|
Podzemie Milánskeho Dómu |
|
Milánsky Dóm - veľkolepá vstupná brána |
|
Milánsky Dóm |
|
Piazza del Duomo - vstup do Galérie Viktora Emanuela II. |
Z Dómskeho námestia nás vyhnali davy turistov (Kráľovský palác sme si premyslene nechali na nedeľu ráno), ale aj blížiaca sa jedna hodina a čakajúce
Vinice Leonarda da Vinciho ...
|
Leonardov dom a vinice - La Vigna di Leonardo |
Okrem domácich sme boli v našej skupinke asi 25 ľudí jediní zahraniční turisti - no ako som spomenula, domáci si zavolajú a pre cudzích internetový portál na nákup lístkov netreba, zaplnia to aj domáci turisti ...
|
Leonardov dom a vinice |
Samotný dom je malý, vstup je drahý (10€ - vstup do Dómu, na strechu, do hrobiek i múzea Dómu stál 11€), ale neuveriteľne romantický. Daroval ho v r. 1490 Ludovico Sforza rodine svojich dvoranov a diplomatov Atellaniovcov, ktorí v ňom žili do 17. storočia. Od r. 1919 dom vlastnil senátor Ettore Conti, ktorý dal dom prestavať svojmu nevlastnému synovi, známemu Milánskemu architektovi Pierovi Portaluppimu.
|
Leonardov dom a vinice |
|
Leonardov dom a vinice |
|
Leonardov dom a vinice |
|
Leonardov dom a vinice |
|
Leonardov dom - Hala zverokruhu |
|
Leonardov dom - Hala portrétov Sforziovcov |
|
Leonardov dom - Contiho pracovňa |
|
Leonardov dom - Hala so schodiskom |
|
Leonardove vinice - záhrada |
|
Leonardove vinice - záhrada |
|
Leonardove vinice - záhrada |
V čase života a tvorby Leonarda da Vinci v Miláne bol Leonardo obdarovaný v r. 1482 tiež Ludovicom Sforzom veľkými vinicami, ktoré susedili so záhradami Atellaniovcov a neskôr sa postupom dejím stali súčasťou ich záhrady. Vinice vo veľkej miere padli za obeť výstavbe, ale pri rekonštrukcii domu Portaluppim sa predsa našli zvyšky pôvodnej vinice - Leonardovej vinice.
|
Leonardove vinice - koniec záhrady - a konečne trochu viniča ... |
|
Leonardove vinice - záhrada |
|
Leonardove vinice - záhrada |
Bolo pomaly pol tretej, keď sme si dopriali výdatný obed v pizzerii pri
kostole Santa Maria Presso di San Satiro. Je to kostolík blízko Piazza del Duomo, známy 3D freskou Bramanteho - priestor za oltárom so šírkou 97cm vyzerá vďaka využitiu perspektívy na 10m.
|
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro
|
|
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - vstup |
|
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - Bramanteho perspektíva |
|
Kostol Santa Maria Presso di San Satiro - Bramanteho perspektíva |
Keď sme sa tretíkrát tento deň dostali na Piazza del Duomo, konečne bola Katedrála zaliata popoludňajším slnkom a dokonale biela, žiarivá. Nastal čas fotenia :)
|
Piazza del Duomo |
|
Milánsky Dóm a JA :) |
|
Milánsky Dóm a MY :) |
Len pozvoľna sme si to namierili k zaujímavej Galérii Viktora Emanuela II. Na nákupy v tejto časti sme veru nemali, ale pozeranie je zadarmo! Len zmrzlinu by sme aj zvládli, aj chceli - ale 30 metrový rad nás odradil dokonale :)
|
Galéria Viktora Emanuela II. |
|
Galéria Viktora Emanuela II. |
|
Galéria Viktora Emanuela II. |
Ani sme nevedeli ako, ale z Galérie nás to vyhodilo priamo na
námestí la Scaly ...
|
Piazza della Scala |
Samotné slávne divadlo vyzerá veľmi nenápadne ...
|
La Scala |
Na stránke divadla sa vôbec nedalo zistiť, kedy sa vrámci návštevy múzea dá nakuknúť aj do divadla, kedy nie. Na stene divadla sme to ale našli hneď ... bolo 16:55 ... Stíhame? Nestíhame? Múzeum bez divadla nás ani nelákalo ... Keď nevieš ako ďalej, opýtaj sa :), tak sme sa opýtali v pokladni a tam povedali, že stíhame! A stihli sme posledné 3 minútky prístupnej divadelnej sály, kde uvádzal svoje opery slávny Verdi ...
|
La Scala - otváracie hodiny múzea a všetko ostatné ... |
|
divadlo La Scala |
|
divadlo La Scala |
Tiež si myslíte to, čo my? :) Malé, decentne vyzdobené ... košické divadlo vyzerá oveľa honosnejšie! Ale košické divadlo nemalo Verdiho, Donizettiho, Callasovú ...
|
divadlo La Scala - prezidentská lóža |
|
múzeum La Scala - Gaetano Donizetti |
|
múzeum La Scala - Giuseppe Verdi |
|
múzeum La Scala - Maria Callas |
|
múzeum La Scala |
|
múzeum La Scala |
|
múzeum La Scala |
|
múzeum La Scala |
Pri východe z múzea sú na schodoch plagáty z premiér slávnych opier - Aida, Bohéma, La Traviata, Otello, Tosca, Rigoletto - históra na schodisku ...
|
múzeum La Scala - premiéra Aidy |
|
Vybrali by sme si :) |
Posledným klincom soboty mala byť
Galéria Brera. Ale mali sme dosť chodenia, tak sme si len pozreli krásne nádvorie galérie a samotnú galériu sme si nechali na budúce ;)
|
Galéria Brera |
Pri odchode som si spomenula, že po obede sme sa zabudli zastaviť na malom romantickom nádvorí Piazza Mercanti, ktoré bolo v stredoveku, pred vznikom Dómskeho námestia, centrom Milánskeho života. Tu sídlil súd, väznica, tu sa v mestskej sále konali trhy i svatby ... a teraz je to malinké námestie, ktoré prehliadnete za nevkusnými schodami ...
|
Piazza Mercanti - prístup |
|
Piazza Mercanti |
|
Piazza Mercanti |
Týmto sme sobotný plánovaný program úplne vyčerpali a naozaj sme privítali trištvrtehodinový oddych vo vlaku. Tešili sme sa na nedeľu ráno, keď sme už nemuseli vstávať o piatej! Ako málo stačí ku šťastiu po krásnom, ale vyčerpávajúcom dni v Miláne :)