pondelok 20. októbra 2014

Wielička a Osvienčim 2014

Počas júlového výletu v Krakove sme navštívili aj soľnú baňu Wieličku a koncentračný tábor z II. svetovej vojny - Osvienčim. Nakuknite na tieto miesta so mnou ...

Wielička (Wieliczka) patrí medzi prvých 12 poľských objektov zapísaných do Zoznamu svetového kultúrného a prírodného dedičstva UNESCO. Prvá soľ sa na týchto miestach získavala už v období neolitu, 4000 rokov pred n.l.. Vtedy tu získavali soľ odparovaním soľanky zo soľných žriediel. Na históriu odparovania soľanky sa v novodobých dejinách nadviazalo v 12. storočí a už v 13. storočí sa začala aj ťažba kamennej soli. Veľkú podporu baníci vtedy našli u sv. Kingy (Kunegunda, 1234 - 1292), kráľovnej, ktorá istý čas pobývala aj na Pieninskom hrade. Odvtedy si v priebehu storočí baníci vytvárali nové chodby, štôlne, komory i kaplnky. Skrášľovali si ich sochami z dreva i tmavej kamennej soli. Až do r. 1996, kedy bola ťažba soli v bani zastavená.

Wielička - vchod
Dnes Wielička slúži na liečebné a ozdravné pobyty kvôli vynikajúcej klíme. Pozrieť si jej rozprávkovú podzemnú krásu sa dá v dvoch typoch prehliadok - turistickej a baníckej.

Wielička - Koperník

Wielička - sv. Kinga

Wielička - vypaľovanie metánu

Wielička - pôvodné schody
My sme mali objednanú turistickú prehliadku s poľským sprievodcom, lebo slovenský mal dovolenku. Škoda, lebo pán dosť mlel a ťažko som mu rozumela aj ja, nie to ešte deti. Trvala asi 3,5 hodiny a bola to taká príjemná, dlhšia prechádzka v podzemnej krajine. Mňa najviac očarila podzemná katedrála - kaplnka sv. Kingy, kde sa pravidelne konajú aj sv. omše a sobáše. Fascinovali ma obrovské drevené konštrukcie v niektorých komorách. Priam óda na ľudskú šikovnosť a nespútaného ducha. Menej ma ale zaujímali soľné sochy - trpaslíci, dinosauri, baníci pri rôznych činnostiach - aj ma to už asi nebaví, aj som hľadala kvôli močovému mechúru každé WC :) Takže priznávam, chyba bola vo mne. Ale aj naše deti sa tvárili tak, že ok, prežili sme ale stačilo. No bolo to dlhé a ku koncu už únavné - možno by im teda viac vyhovovala banícka prehliadka. Vyskúšať si prácu baníkov v baníckych kombinézach by bolo pre nich isto zaujímavejšie  :)

Wielička - podzemná katedrála - kaplnka sv. Kingy

Wielička - podzemná katedrála - hl. oltár sv. Kingy

Wielička - chodba

Wielička - komora Michalovice

Wielička - lokomotívka zo Sexmisie

Počas cesty domov z Krakova sme sa zastavili v Osvienčime.

Tento koncentračný tábor bol založaný Nemcami v polovici r. 1940 na poľskom území, na mieste starých kasární pri dedinke Oświęcim. Keďže v tom období poľské územie patrilo Nemcom, dostal nemecký názov Auschwitz (Auschwitz I.). Slúžil ako pracovný tábor určený na umiestnenie nepriateľov Tretej ríše a ich postupnú elimináciu pri otrockej práci a živote v neľudských podmienkach. Bol však malý a nacisti už dávno plánovali židovský holokaust (vyhladenie) ... preto o 6km ďalej už dopredu zrovnali so zemou dedinku Brezinka a na jej mieste postavili r. 1941 obrovský koncentračný tábor Auschwitz - Birkenau (Auschwitz II.) pre 125 000 väzňov. Po schválení plánu židovského holokaustu 20. januára 1942 na konferencii vo Wannsee (plán na vyvraždenie 11 000 000 Židov z krajín obsadených Nemeckom, presné počty pre jednotlivé krajiny ...) sa začalo priemyselné masové vyhladzovanie Židov v Birkenau ... Z vlaku, z dobytčích vozňov na triediacu rampu, odtiaľ chorí, deti pod 16 a starí nad 40 rovno do plynu a tí Židia, čo prežili túto selekciu, umierali v neľudských podmienkach v Auschvitz II. do 3 týždňov ...

Vstup do Auschwitz I. - Práca oslobodzuje

Veľmi škaredá matematika
Naša pani sprievodkyňa nám poskytla veľmi podrobný a emotívny komentár. Aj bez týchto emócií toto miesto pôsobilo depresívne ... dostalo ma už v druhom baraku, keď je na veľkej stene fotka troch malých detí vedúcich sa za rúčky a idúcich do plynu ... aby moje deti nevideli slzy, musela som sa odvrátiť, ale ako pre matku bola táto fotografia pre mňa zdrvujúca ... Ani tu a neskôr ani v iných barakoch som nemohla fotiť. Snažila som sa nepodliehať emóciám, ale fotiť haldy vlasov, kufrov, topánok či okuliarí mi pripadalo morbídne, no nemohla som .. aj z úcty k ich niekdajším majiteľom. Takisto som sa cítila v plynovej komore, fotiť to miesto, potom fúrik na prenos tiel a spaľovacie pece ... nedalo sa ... Ale koho to zaujíma, na stránkach koncentračného tábora a je veľmi pekne spracovaná mapa tábora aj s fotkami a popisom miest, histórie ...

Auschitz I. a II.
Nacisti mali naplánované rozšíriť Auschwitz II. na 200 000 väzňov, od r. 1942 stavali aj Auschwitz III. (ten už neexistuje), našťastie ich plány boli zmarené. Napriek tomu je táto matematika strašná, 1 100 000 mŕtvych, poväčšine Židov ...

Auschitz I. - baraky

Auschitz I. - baraky

Auschitz I. - stena smrti medzi barakmi 10 a 11
V Auschwitzi I.doteraz stoja murované baraky (pôvodné kasárne). Bol to priam luxus, lebo v Auschwitzi II. boli baraky väčšinou drevené.

Auschitz I. - mieto na nástupy, aj 18 hodinové ...

Auschitz I. - strážna búdka pri nástupoch

Auschitz I. - ostnatý drôt
Plynová komora v Auschwitzi I. je prístupná turistom,  4 obrovské plynové komory a krematóriá (spolu boli schopné denne usmrtiť a spáliť 8 000 ľudí) v Auschwitzi II. pripomínajú len ruiny a pamätné tabule ... ako aj drevené baraky ich zničili Nemci pri opúšťani tábora aby zahladili stopy po svojich zverstvách.

Auschitz I. - plynová komora

Auschitz I. - ostnatý drôt

Vstup do Auschwitz II.

Auschwitz II. - mužská strana

Auschwitz II. - triediaca rampa

Auschwitz II. - ženská strana

Auschwitz II. - všade drôty a strážne budy

Auschwitz II. - pohľad od triediacej rampy na vstup

Auschwitz II. - dobytčí vagón
Druhýkrát ma emócie dobehli (a vybehli mi slzy) v Auschwitzi II. na ceste smrti ... ceste medzi rampou, kde prebiehala selekcia a plynovou komorou. Po tejte ceste prešlo 900 000 Židov  - rovno do plynu ... koľko ľudských osudov nesie na svojich pleciach? Koľko strachu, sĺz, bolesti ...

Auschwitz II.- cesta do plynu (fotené od plynovej komory k rampe)

Auschwitz II.- pamätník na mieste plynovej komory

Auschwitz II.- pamätník, pamätné tabule písané v jazykoch všetkých obetí ...

Auschwitz II.- plynová komora, pozostatky

Auschwitz II.- vstup do "prezliakární" - tu sa vyzliekli, dostali mydlá a uteráky, aby ticho a poslušne vkročili do "sprchy", kde po vdýchnutí Cyklónu B umierali za 10 -20 minút ...
Auschwitz II.-jazierko s ľudským popolom

Auschwitz II.- barak
Auschwitz  bol oslobodený 27. januára 1945. V tom čase tam bolo 7 000 väzňov. Nemci tu nechali len chorých. Zdravých sa snažili premiestniť do iných táborov. Neuveriteľné, keď si predstavíte, že prehrávali vojnu, ustupovali a vliekli so sebou väzňov ...

Auschwitz II.-barak
O Osvienčime sa veľmi ťažko píše ... treba ísť a vidieť, precítiť a nezabudnúť ... a ja ďakujem, že ste mi robili spoločnosť aj na týchto nepríjemnych miestach.
                                                                                 Marta

štvrtok 16. októbra 2014

Obrázky pre bábätká

Na tri dni som si odskočila od šitia k štetcom, farbám a modelovacím hmotám.



Nech drobci rastú rodičom pre radosť ... a nech nezabudnú :)
                                                                                 Marta

streda 8. októbra 2014

Independence Trail II. - prvý quilt hotový

Po roku a pol  som vytiahla zo skrine dva dvojičkové topy trojuholníkových quiltov a dorábam ... Prvý quilt je hotový a druhý by mal byť do konca mesiaca.

Vybrala som jednoduché prešívanie asi 1 cm od švu, lebo sa mi páči :) Ale jednoducho to len vyzerá. Prešitie meandrami by som zvládla bez fodričiek na spodku - pri tomto type krížených švov som sa tomu ani pri najväčšej snahe párkrát nevyhla.

Látky: kolekcia Independence Trail od Minick & Simpson pre Moda Fabrics,  česká bavlna na spodok
Rozmer: 141x203cm
Výplň: termolín 180g/m2



Predchádzajúca deka mala cez 160x220cm, táto mi teraz pripadala maličká. Ale kým som doprešívala, ten blbý pocit ma prešiel :)


Nie všetky rožky sú dokonalé, nie všatky stehy sú rovnaké - nemám preto z deky menšiu radosť ...  je moja a krásna. Kedysi som pred touto "americkou" farebnou trojkombináciou mala rešpekt, doslova sa mi nepáčila. Teraz ju milujem a pripadá mi skôr tradičná ako americká .. a veď biela, modrá a červená sú aj slovenské farby :)





Neodpustila som si ... možno raz niekomu pripomenie jeho korene ...


Teraz chvíľu oddych a potom s chuťou do druhej dvojičky :)
                                                                                 Marta