pondelok 2. novembra 2020

Andalúzia 2019 II. - Vysnívaná Ronda

Seriál:

       Ronda sa stala mojím snom v r. 2011. Kamoška mi poslala jeden z tých mailov, čo preletia svet aj 2x za rok a skrášlia vám deň peknými obrázkami ... a tento konkrétny bol s prezentáciou Rondy. Kamoška k nemu pridala popis: 'Tam ste určite nikdy neboli ...', tak ma to vyburcovalo, že prečo nie? Fakt je to také nedostupné? A keď som zistila, že je to Andalúzia, bolo vymaľované!!! Sen Ronda sa priradil ku snu Granada :) Minulý rok nevyšla, čakala na rok 2019 ...
      Do Rondy sme mali dopredu kúpené lístky na autobus. Tam o 8:00, naspäť o 18:00, cesta trvala cca 2h a lístky stáli 22,5€. Išli sme len dve - ja a Helenka. Ostatné dievčatá, keďže predsa len Alhambra je Alhambra, išli samostatne do Granady.

      O 10:00 sme vystúpili v Ronde na autobusovej stanici a čakalo nás 8 hodín v Ronde. Dopredu upozorňujem, bola rozprávková - pripravte sa na poriadnu nálož fotiek :)
Alameda del Tajo
       Prvý sme si pozreli Alameda del Tajo - park z 19. storočia s krásnymi výhľadmi na údolie pod skalným zrázom Rondy. Ešte ranná hmla dodávala údoliu jedinečné tajomstvo ... Ponadchýnali sme sa tou nádherou, otočili sa na odchod a Helenka ma doslova zmrazila - že čo teraz budeme robiť? Či si niekde sadneme a budeme piť kávičku? :D :D :D Ona si fakt myslela, že sme skončili - že sme tu prišli kvôli tomuto výhľadu na 5 minút!!! Po počiatočnom šoku som sa rozosmiala, že nech sa šetrí, bude aj kávička, ale ešte si nezaslúžila :D Ideme chodiť a poznávať Rondu!
Alameda del Tajo - výhľad do údolia pod Rondou
Alameda del Tajo
       Ronda patrí medzi najstaršie španielské mestá. Traduje sa, že kto nebol v Ronde, nie je Španiel :) Bola osídlená už v 6. storočí p.n.l Keltami, neskôr tu sídlili Féničania, Gréci i Rimania, ktorí ju opevnili hrubými múrmi. V r. 713 - 1485 patrila islamským Berberom, ktorí jej dali arabský šmrnc. Keďže je to horské mestečko, v čase po moslimskej nadvláde, keď bol islam zakázaný, bola centrom povstaní, ale aj neskôr v čase napoleonských vojen (1803-1815) i španielskej občianskej vojny (1936), bola centrom banditov a partizánov.
      Z geografického hľadiska sa Ronda rozprestiera na dvoch stranách rokliny El Tajo, ktorú vytvorila riečka Guadalevin, a rozdeľuje mesto na dve časti - staré mesto (La Ciudad) a nové mesto (El Mercadillo). Tráve táto roklina dáva mestečku neopakovateľné čaro ... Záhrady a biele domy lemujúce roklinu poskytujú nekonečne veľa nádherných scenérií a romantických pohľadov.
      Pre túto nádheru tu radi trávili letá americkí spisovatelia Ernest Hemingway a George Orson Welles a tiež nemecký básnik Rainer Maria Rilke. Ernest Hemingway tu umiestnil scénu románu Komu zvonia do hrobu o poprave fašistických sympatizantov, zhodených do skalnej rokliny.
Býčia aréna (Plaza de Toros)
Býčia aréna - vľavo toreádor Cayetano Ordónez a jeho syn Antonio Ordónez vpravo
      Býčia aréna (Plaza de Toros), je hneď vedľa parku. Vstup stál 7€. Aréna má priemer 66 metrov. Je obklopená priechodom tvoreným dvoma kamennými múrikmi. Sedí sa na dvoch podlažiach, každé podlažie má päť vyvýšených radov. Sedenie lemuje 136 stĺpov - 68 arkádových oblúkov. Výstavba arény sa začala v roku 1779 a skončila v roku 1785. Najslávnejším matadorom bol Pedro Romero (1754-1839), ktorý zabil viac ako 5 600 býkov. V 20. storočí bola veľkými býčimi zápasmi známa rodina Ordónez. Bronzové sochy Cayetana Ordónez(1904-1961) a jeho syna Antonia Ordónez(1932-1998) stoja pred jedným zo vstupov do arény.
Býčia aréna - kaplnka vpravo vo vstupe, kde sa toreádori pomodlili pred zápasom
Býčia aréna
Býčia aréna - dvojitý múrik lemujúci arénu (úkryt pre toreádorov unikajúcich pred býkom)
Býčia aréna - schody na druhé podlažie
Býčia aréna
      Počas koridy býka dráždi niekoľko druhov bojovníkov. Prví nastupujú dvaja pikadori na koňoch, ozbrojení pikami. Po nich traja bandarilleros s vrhacími oštepami a nakoniec jeden matador vybavený muletou (černevou šatkou) a kordom. Preto súčasťou býčej arény je aj jazdiareň a stajne pre kone i klietky pre býky, kde systémom úzkych uličiek a zátaras ovládaných kladkami dopravili mladých vydráždených býkov, ktorí 4 dni nejdli, do arény na boj s toreádorom ...
Býčia aréna - múzeum koridy (výzdoba toreádorov i koní)
Býčia aréna - jazdecká hala
Býčia aréna - klietky pre býkov pred koridou
Býčia aréna - stajne pre kone
Býčia aréna - východ pre býkov do arény
Býčia aréna - vstup pre býkov do arény, hore kráľovská lóža
Býčia aréna - kráľovská lóža
Dovidenia, Plaze de Toros
      Helenka bola na takej poznávačke prvý krát. Celý deň sme teda v zvýšenej miere navštevovali suveníry. Ale keďže sme boli len dve, nejak to nezabralo veľa času, ľahko som sa jej prispôsobila.
Ronda - jeden z mnohých obchodíkov so suvenírmi
      Za býčou arénou, smerom k údoliu, je vyhliadka El Balcon del Cono. Vynechala som ju, lebo nebol čas a podľa mňa, krajší výhľad na ikonický Nový most (Puente Nuevo) je zo samotnej rokliny, ktorú som kvôli správnemu svetlu naplánovala na popoludnie ...Zamierili sme k spomínanému Puente Nuevo, najznámejšiemu mostu cez roklinu El Tajo, do absolútneho centra Rondy.
Nový most (Puente Nuevo) - prvá fotka :)
Pohľad cez roklinu Tajo vpravo - po tom chodníčku vpravo dole pôjdeme popoludní ;)
      Pred Puente Nuevo sme si prvý krát odfotili most i roklinu Tajo vpravo i vľavo. Po prechode cez most do starého mesta (La Ciudad) z vyhliadky Mirador de Aldehuela sme opäť fotili (a celý deň dookola) Nový most i kaňon Tajo ... každý pohľad, každý krok odkrýva nové zákutia, ktoré sa nedajú nefotiť ...
Pohľad cez roklinu Tajo vľavo - v pozadí Starý most (Puente Viejo) a vľavo pred ním záhrady Jardines de Cuenca, vpravo vyhliadka Mirador de Aldehuela, kam smerujeme ...
Mirador de Aldehuela - Puente Viejo a vpravo od neho La Casa del Rey Moro, náš ďalší cieľ
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro
Staré mesto (La Ciudad) - cesta k La Casa del Rey Moro

      Dom maurského kráľa (La Casa del Rey Moro) je skupina domov z 18. storočia vlastnených vtedy bohatou rodinou Salvatierra, z ktorých r. 1911 vytvoril palácový komplex Trinidad von Scholtz Hermensdorff. V súčasnosti je samotný dom neprístupný (vraj v rekonštrukcii, ale nikde sa tam nič nerobilo :( ). Dom sa ale oplatí pozrieť kvôli terasovitým stredomorským záhradám v arabskom štýle zo začiatku 20. storočia a hlavne kvôli vodnej bani ...

La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady
La Casa del Rey Moro - terasovité záhrady
La Casa del Rey Moro - dom - nič sa nerekonštruuje :(
La Casa del Rey Moro - výhľad na kaňon Tajo, hore Mirador de Aldehuela
La Casa del Rey Moro - do vodnej bane
      Vodná baňa bola vybudovaná v 14. storočí, v čase keď bola Andalúzia pod arabskou nadvládou. Jej cieľom bolo zabezpečiť vodu z rieky pre obyvateľov v prípade obliehania. Preto sa vybudovala zvislá štôlňa popri stene kaňonu (čiastočne murovaná, čiastočne sekaná do skaly), a celkom dole sa umiestnilo koleso, čerpajúce vodu z rieky. Schodisko bolo úzke, na vrch rokliny preto vodu nemohli vynášať zvieratá, ale ľudia - kresťanskí otroci. Pod miestnosťou s vodným kolesom (vodnou stenou) bola zbrojnica - priestor pre posádku a pod ňou, na najnižšej úrovni studňa v Tajomnej sieni (kupolovitý strop vytvára efekt opakovaných ozvien aj pri šepkaní - neskúšala som :) )
La Casa del Rey Moro - vrch sály s vodným kolesom
La Casa del Rey Moro - sála s vodným kolesom
La Casa del Rey Moro - vodná stena
La Casa del Rey Moro - vodná stena
La Casa del Rey Moro - vodná stena
La Casa del Rey Moro - ideme ešte nižšie
La Casa del Rey Moro - zbrojnica so svetlíkmi
La Casa del Rey Moro - úroveň rieky, východ
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Starému mostu
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Novému mostu
La Casa del Rey Moro - kaňon smerom k Novému mostu
      Keďže kaňon v týchto miestach má cca 60m, cesta dole po asi 300 mokrých schodoch bola zážitok, ale hore ešte viac ... som rada, že nie som kresťanským otrokom, ktorý po týchto schodoch vláči vodu niekoľkokrát denne :(
La Casa del Rey Moro - v kaňone
La Casa del Rey Moro - v kaňone
      Dom maurského kráľa sa nám obom veľmi páčil - vodná jaskyňa bol pre mňa neskutočný zážitok - zostup do minulosti. Akoby som každých pár schodov prešla o ďalšie storočie dozadu.
La Casa del Rey Moro - ideme hore
La Casa del Rey Moro - Tajomná miestnosť so šepkacou ozvenou (pôvodne so studňou)
La Casa del Rey Moro - schody hore, som rada že nie som kresťanským otrokom ...
La Casa del Rey Moro - schody hore
La Casa del Rey Moro - schody hore
La Casa del Rey Moro - detail soklíku domu
La Casa del Rey Moro - výhľad na biele nové mesto El Mercadillo
      Ďalším našim cieľom boli staré Arabské kúpele, ale u mňa žiadna cesta nie je priama ... Aj táto viedla cez Starý most (Puente Viejo), nazývaný aj Arabský. Podľa mňa má prívlastok Arabský podľa času vzniku, t.j. tento vznikol niekedy v 8.-14. storočí. Priniesol nám ďalšie krásne pohľady do kaňonu Tajo a aj na miesta, kde sme už boli a poznali ich, Ronda nám bola stále bližšia a známejšia ...
Oblúk Filipa V. (Arco de Felipe V), za ním Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo)
Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo)
Oblúk Filipa V. (Arco de Felipe V) a vľavo dole Arabské kúpele (Banos Arabes), ale to sme ešte nevedeli ...
Starý most (Puente Viejo) a biele nové mesto (El Mercadillo)
Najstarší Románsky most (Puente Romano), vľavo stará garbiareň (spracovanie koží), vpravo Arabské kúpele
Hradby Rondy s oblúkom Filipa V.
Starý most - výhľad k Novému mostu, vidno vyhliadku Mirador de Aldehuela

      Schody ku Arabským kúpeľom, dláždené mačacími hlavami boli aj takto v suchu neskutočne klzké, jeden pán za nami aj spadol. Išli sme dole pomaly, myšacími krôčkami.

Šmykľavka dole kopcom ...
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pohľad od vstupu
      Arabské kúpele, na rozdiel od rímskych, sú parné a nemajú ochladzovací bazén. Pobyt v kúpeľoch trval hodiny - bolo to miesto oddychu a relaxu, ale aj stretnutí priateľov či obchodných schôdzok. Vestibul bol pôvodne zastrešený, bazénik v strede bol bazén s pitnou vodou, okolo stáli drevené lavice pre posedenie pri rozhovoroch a prezliekárne vo výklenkoch. Tu bolo aj WC.
Arabské kúpele (Banos Arabes) - rozloženie
Arabské kúpele (Banos Arabes) - strop kúpeľných miestností so svetlíkmi
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pôvodný vestibul s bazénom, prezliekáreň (3)
      Studená miestnosť mala 2 bazéniky po stranách a slúžila na ochladenie a relax pred vstupom do teplých sál. Najväčšia, teplá sála, bola miestom masáží, rozmaznávania sa perfémami a olejmi. Stáli tu drevené levice vystlaté vankúšami na oddych, k dispozícii bol aj terapeut.
      V horúcej sále sa vytvárala para liatím vedier vody na rozohriatu podlahu. Dnes je tu audiovizuálne premietanie o kúpeľoch, ako to fungovalo a vyzeralo. Za touto horúcou miestnosťou bola dreváreň, kde sa drevom vyhrievala podlaha a privádzala sa voda. Voda sa čerpala na veži Noria z rieky. Somárik otáčal koleso a čerpal vodu, ktorá sa akvaduktom v hradbách spustila do drevárne s kotlom (7).
Arabské kúpele (Banos Arabes) - teplá sála (5)
Arabské kúpele (Banos Arabes) - pohľad na Starý most a hradby z Veže Noria
Starý most z Románskeho mosta
Staré mesto (La Ciudad) - St. Sebastian Minaret
      Po Arabských kúpeľoch sme si už fakt zaslúžili obed, posedenie a relax. Bolo cca 14:00.Helenku pobolievalo hrdlo, ale vybavila som jej nechladenú sangriu, za čo som si vyslúžila malé plus :) Hodinku sme posedeli a plné novej energie sme sa rozbehli ďalej poznávať Rondu. Objavili sme malý obchodík s korkovými kabelkami, kde som nakoniec aj ja kúpila kabelku Danke, aj Helenka dcére.
Fantastický a zaslúžený obed - ja som mala tapas a rezeň, samozrejme sangriu a kávu, Helenka paellu a rybu
Staré mesto (La Ciudad) - nakukujeme do dvorov
Staré mesto (La Ciudad) - nakukujeme do dvorov
Staré mesto (La Ciudad) - uličky
Radničné námestie (Plaza Duquesa de Parcent) - Kostol Panny Márie(Iglesia de Santa Maria la Mayor)
Radničné námestie (Plaza Duquesa de Parcent) -Radnica v Ronde
      Najskôr sme sa vybrali k vstupnej bráne do mesta Almocobar (Puerta de Almocabar), ktorá bola vstupom už do arabskej mediny v 8.-15. storočí. Nevedeli sme nájsť vchod do Kostola Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo). Vedala som, že už je zavretý, ale predsa ... keď sme ho objavili, zistili sme, že sme si urobili 10 minútovú obchádzku ... no ale aspoň sme získali krásnu fotku kostola z vyhliadky na hradbách.
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo)
Arabské opevnenie,brána Almocobar a Kostol Ducha svätého
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) - tadiaľ cesta nevedie :)
Uličky arabskej Rondy
Uličky arabskej Rondy
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo) - našli sme vstup
Kostol Ducha svätého (Iglesia del Espiritu Santo)
      O 15:45 sme sa dostali k vyhliadke Dona Bosca. Je to miesto, odkiaľ sa dá po chodníku zostúpiť do rokliny k tej najkrajšej vyhliadke na Puento Nuevo - tej, čo som spomínala už na začiatu tohto príbehu. Bolo poobedie, slnko svietilo zo západu na most, dokonalé osvetlenie a čas pre fotenie. Chodníček spočiatku betónový, bol nakoniec aj dosť divoký a prašný, ale zvládli sme to. Odmenou nám sú nádherné fotky!
Park Dona Bosca - Don Bosco
Cesta z vyhliadky Dona Bosca k vyhliadke na Puente Nuevo
Vyhliadka na Nový most (Puente Nueve) - ikonický obrázok Rondy
Vyhliadka na Nový most (Puente Nueve) - ikonický obrázok Rondy
      Prvý most na mieste Nového mosta bol postavený r. 1735, ale o 6 rokov noskôr sa zrútil. Pri nešťastí zahynulo 50 ľudí. Súčasný Nový most, ikonický znak Rondy, postavil v r. 1751–1793 José Martína Aldehuela a po 42 rokoch, keď boli robené dokončovacie práce, se Aldehuelo vrhol z mosta do rokliny. Počas občianskej vojny v rokoch 1936-1939 sa obidve strany mosta údajne používali ako väzenie a mučiareň pre zajatcov. Zabíjali ich vyhodením z okien do rokliny El Tajo. Aj v súčasnosti je bohužiaľ most poslednou zastávkou nejedného samovraha ...
Sme takmer pod novým mostom ... ani čas ani unavené nohy ďalej nepustia ...
Pohľad do rokliny riečky Guadalevin
Nový most a Vyhliadka Vyhliadka Balkón (El Balcon del Cono)
Vyhliadka Balkón (El Balcon del Cono)
      Mali sme ešte chvíľu čas, tak sme sa trochu prešli až k Novému mostu. Tým chodníčkom, čo sme v kaňone odfotili ráno.
Uličky starej Rondy
Uličky starej Rondy - za palmou Dom Dona Bosca
      Dom Dona Bosca (Casa Don Bosco) je dom v modernistickom slohu postavený začiatkom 20. storočia. Jeho majiteľmi boli inžinier Don Francisco Granadino Pérez a jeho manželka Dona Dolores Gómez Martínez. Nemali deti, preto po ich smrti dom odkázali svojim dobrým priateľom Saleziánom. Od r. 1940 teda dom naozaj slúžil, podľa ich poslednej vôle, ako dom odpočinku pre straých a chorých Saleziánov. Nás očaril hlavne krásnou záhradou s výhľadom na Puente Nuevo.
Dom Dona Bosca (Casa Don Bosco)
Dom Dona Bosca - detial kachličkovej výzdoby s nasridským vzorom
Dom Dona Bosca - vstupná hala s obrazmi pôvodných majiteľov - Don Francisco Granadino Pérez, Dona Dolores Gómez Martínez
Dom Dona Bosca
Dom Dona Bosca - záhrada s fontánou a nádherným výhľadom
Dom Dona Bosca - tienený altánok s Donom Boscom
Dom Dona Bosca - záhrada s fontánou
Dom Dona Bosca - dom zo záhrady
Dom Dona Bosca - výhľad na Nový most
Dom Dona Bosca - výhľad na balkónovú vyhliadku
Dom Dona Bosca - údolie s vyhliadkou na Nový most, odkiaľ sme práve prišli
Dom Dona Bosca - výhľad na Vyhliadku Balkón (El Balcon del Cono)
Dom Dona Bosca - záhrady
Dom Dona Bosca - záhrady
Dom Dona Bosca - záhrady
Uličky starej Rondy
      Tento deň bol pre nás čarovný, nezabudnuteľný. Ronda predčila všetky moje očakávania! V slnku žiariace biele domčeky, tajomné úzke uličky, arabská výzdoba, história na každom kroku, všetko podčiarknuté scenériou kaňonu El Tajo - Ronda sa mi vryla do srdca!!!
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly
      Nakoniec ale nie všetko bolo dokonalé, v plnom autobuse do Malagy som sedela so šikmookou slečnou, ktorá celé 2 hodiny cesty hučala do mobilu s nejakým frajerom, doslova kričala, psychiatria ... ale prežila som, nenechala som sa po tom krásnom dni znechutiť :)
Krajina po ceste do Malagy - olivové háje a skaly
Ardales - pre mňa spomienkové mesto, odkiaľ išla Gabika min. roku z benzínky taxíkom na Caminito del Rey

                                                                                 Marta

4 komentáre:

  1. Marti, bože! Co na tohle říct, když nemůžu ani do Prahy do divadla nebo na výstavu! To je taková nádhera!
    Děkuji za ten výlet, pokochala jsem a užila jsem si každou fotku!
    Měj hezké dny a opatruj se! Helena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Helenka čo už iné môžeme, treba spomínať, snívať a vydržať ... Objímam, Marta

      Odstrániť