nedeľa 29. marca 2020

Orange Tea

      Ďalší z kúskov "pred rúškami".
      Keď som bola malá, mama nám za socializmu uplietla každému hrubý vlnený sveter z takej svetlej hrubej striekanej vlny. Mala som vtedy asi 12-14 rokov. Môj sveter mi bol už dávno malý, nuž vyriešila som to po svojom - znárodnila som sveter otcovi a poctivo nosila do minulého roku (hm ... asi 34-36rokov :) ). Vďaka vlne bol pre mňa tou najlepšou voľbou, hlavne keď som bola chorá. Hrial aj keď som a spotila. To akryl nedokáže ...  Ale fakt už bol zničený ... tak som sa rozhodla upliesť si hrubý vlnený sveter v podobnom štýle. No a tu je ...


 Návod: free Green Tea od Drops Design
Vlna: Drops Eskimo 86 Copper, 1000g
Ihlice: č. 8
Veľkosť: L
Pletený: 7.2.2020-2.3.2020.

      Kto si pozrie návod, je mu jasné, že som si ho upravila. Nahodila som 150 očiek (82 predný diel so vzorkou, 68 zadný diel) a telo plietla rovno. Na rukáv som nahodila 24 očiek, po patente som pribrala 12očiek, spolu 36 očiek. Priebežne som priberala, pri spájaní s telom mal rukáv 60 očiek. Okolo krku som zakončila na 52 očiek. Komplet všetko som plietla na ihliciach č. 8.

                                                                                 Marta

piatok 27. marca 2020

Moje maľované vajíčka

      Od januára som dokončila dva pletené svetre, háčkovanú deku a moje už tradičné maľované vajíčka, ktoré nie sú ani vajíčka, ani maľované. Nechcelo sa mi ale fotiť ... a teraz sa mi nechce už vôbec :( No ale nesmiem podliehať depresii zo súčasného stavu vo svete, preto som sa premohla a začala tým najjednoduchším z obdobia "pred rúškami". Lebo sú krásne farebné, žiarivé, plné energie ...


      Moja obľúbená výšivka z Kiwi Embroidery, dúfam že o dva týždne ich budem mať komu rozdať ...


      Keď mi už zajace liezli hore krkom, prešla som na kvetinky ... 


      Béžové sú pre mňa, už mi na jednej stojí hrnček s kávou. Fialová a biela sú pre Dankine spolužiačky.


      Pozdravujem a želám veľa síl všetkým ♥
                                                                                 Marta

streda 19. februára 2020

Azúrové pobrežie 2019 VII. - Eze

Seriál
      Na mojej ceste Azúrovým pobrežím sa blížime ku koncu. Dnes sa prejdeme po najkrajšom mestečku Azúrového pobrežia v mojom pomyselnom rebríčku, po Eze. Eze je neuveriteľná romantika tesne hraničiaca s gýčom. Chodila som po tých uličkách, dotýkala sa múrov a aj tak som pochybovala, či nesnívam, či to všetko okolo mňa je skutočné ...


Eze z autobusu
      Eze sa kvôli svojej polohe na 427 metrovom útese nad morom volá aj "hniezdo orlov". Žmurkalo na mňa z toho útesu už v autobuse ...
Parfuméria Galimard - vystupujem v Eze
      Prvá obec na mieste súčasného Eze bola v r. 2000p.n.l. Pred naším letopočtom dedinka patrila Grékom, neskôr Rimanom a dokonca 80 rokov aj Maurom, kým ich v roku 973 nevyhnal William z Provence. Poloha na hranici Francúzska, Talianska a Monaka zabezpečila mestečku turbulentné dejiny. V. r. 1706 Ľudovít XIV zničil hradby okolo mesta vo vojne o španielske dedičstvo (aj pevnosť na Hradnom vŕšku v Nice). Nakoniec v apríli 1860 bolo Eze jednomyseľným rozhodnutím obyvateľov označené za súčasť Francúzska.  
Schody do botanickej záhrady
Dolné uličky Eze - 1.
       Do starého Eze sa vchádza cez dvojitú bránu,za ktorou je námestíčko s kaviarňami a schody hore, do botanickej záhrady. Všetci išli hore ... a ja radšej rovno, stratiť sa v uzučkých uličkách. Neoľutovala som. Každým jedným, dvoma krokmi sa mi otvárali nové pohľady na zátišia s kamennými múrmi a kvetmi, že som strácala dych ... a fotila a fotila ... Chvíľami som prestávala veriť, že je to reálne. Krása už naozaj hraničila s gýčom, ale našťastie je Eze také maličké, že tie krehké hranice gýču to nestihlo prekročiť. 
Dolné uličky Eze - 2.
Dolné uličky Eze - 3.
Dolné uličky Eze - 4.
Dolné uličky Eze
Dolné uličky Eze
Dolné uličky Eze
Dolné uličky Eze
Dolné uličky Eze
Dolné uličky Eze
       V kamenných domoch sa nachádzajú kaviarne, reštaurácie s výhľadmi a hotely, nie lacné. Smerom dole boli uličky prázdnejšie, lepšie sa fotilo, smerom hore na útes, k botanickej záhrade, na vrchu Eze, sa uličky zahusťovali turistami a fotenie chcelo čakanie a čas.
Smer k botanickej záhrade ...
Smer k botanickej záhrade ...
Smer k botanickej záhrade ...
Smer k botanickej záhrade ...
Botanická záhrada - strechy na dosah
      Botanická záhrada ma okúzlila pri prvom kroku ... najskôr hlinenými strechami na dosah, hneď potom vkusne rozmiestnenými sochami Jeana-Philippa Richarda, potom konečne rozmanitosťou sukulentov a paliem a nakoniec a potom stále dookola, znova a znova, úžasnými výhľadmi na strechy Eze a pobrežie. Ťažko sa vyberali fotky ... všetky boli dokonalé ... 
Botanická záhrada - prvá socha Jeana-Philippa Richarda
Botanická záhrada - kaktusy a vyhliadka na vrchu útesu
Botanická záhrada - palmy
Botanická záhrada
Botanická záhrada
Botanická záhrada - výhľad
Botanická záhrada - výhľad
Botanická záhrada - výhľad na Kostol nanebovzatia Panny Márie (Notre Dame de l’Assomption) z r. 1764
Botanická záhrada - výhľad na most pred Eze
Botanická záhrada - výhľad na námestíčko, kde stoja autobusy
Botanická záhrada - zvyšky hradu na vrchole útesu
Botanická záhrada - výhľad na cestu do Nice
Botanická záhrada - pohľad zhora na Relaxačnú záhradu
Botanická záhrada - výhľad
Botanická záhrada - výhľad
Botanická záhrada - Eze medzi kaktusmi
Botanická záhrada - chodníček k Relaxačnej záhrade
Botanická záhrada
Botanická záhrada - Relaxačná záhrada s lehátkami a vodopádikom
Botanická záhrada - Relaxačná záhrada s lehátkami a vodopádikom
Botanická záhrada - cesta do Nice
Botanická záhrada
Botanická záhrada
       Až neskôr som si uvedomila, že môžem niekoho poprosiť, aby ma odfotil. Bola som už nižšie, výhľad bol horší, a fotka je aká je, ale je :) Fakt som sa v tej horúčave nevládala vrátiť hore na vyhliadku. Ešte aj voda mi už došla :)
Botanická záhrada - posledné strechy
Od Botanickej záhrady smerom dole
Od Botanickej záhrady smerom dole
      Na chvíľku som sa zastavila v Kostole nanebovzatia Panny Márie (Notre Dame de l’Assomption) z r. 1764. Potom som už rýchlo zbehla dole cez staré Eze. Už som ani nečakala na zábery bez turistov :)
Kostol nanebovzatia Panny Márie (Notre Dame de l’Assomption) z r. 1764
Kostol nanebovzatia Panny Márie (Notre Dame de l’Assomption) z r. 1764
Kostol nanebovzatia Panny Márie (Notre Dame de l’Assomption) z r. 1764
Kostol nanebovzatia Panny Márie (Notre Dame de l’Assomption) z r. 1764
Odchádzam z Eze
Odchádzam z Eze
Odchádzam z Eze
Odchádzam z Eze
Odchádzam z Eze
Odchádzam z Eze
Odchádzam z Eze
Eze - námestíčko za vstupnou bránou
Eze - námestíčko za vstupnou bránou

Eze - námestíčko za vstupnou bránou
      Fakt z posledných síl som si vo Fragonarde kúpila mydlo Bergamot, i magnetky v suveníroch. Potom už konečne kolu, kávu a croissanty v potravinách pri autobusovej zastávke! Po dva a pol hodinke v Eze som už sedela v autobuse do Nice. Maximálne spokojná, videla som najkrajšie mestečko na Azúrovom pobreží!!!
Parfuméria Fragonard

                                                                                 Marta