pondelok 13. marca 2023

Jordánsko 2022 VI. - Z Wadi Rum k Mŕtvemu moru

Seriál

       Piatok mal byť oddychový deň - deň presunu z Wadi Rum k Mŕtvemu moru. Ráno sme mali možnosť privstať si a pozrieť si východ slnka na púšti - o 4:50. V podstate som o tom ani len neuvažovala. Chcela som sa poriadne vyspať a dúfala som, že mi v našom Wadi Rum Base Campe nebude v noci zima. 

      Nebola, ale spala som len do o 4:30, kedy som sa zobudila, lebo som potrebovala na WC. A Mirka - ranné vtáča - v posteli už nebola!!! Hneď mi napadlo, že sa tiež zobudila a už čaká na východ slnka. Tak som sa prezliekla na brodenie pieskom a po vypišaní som zamierila v ustupujúcej tme za skalu za WC, kde mal byť východ slnka pozorovateľný. Mirka tam už stepovala trištvrte hodiny :) 

Náš kemp o 4:08
      Rozvidnievalo sa, ale slnko sme nevideli. Fotili sme ťavy, ktoré tu mali ohradu. Zabávali sme sa na mláďatkách, ktoré hneď doklusali k ohrade na maškrtu, ale keď nič nedostali, išli si cucnúť mliečko k mamkám :) Mirku to o 5:05 prestalo baviť, keďže tam stepovala už dlho, ja som čakala ďalej ...
Zvedavé ťaviatká
4:58 ... rozvidnieva sa, ale slnko nikde
      Problém bol v tom, že sme slnko čakali v najnižšom údolí medzi skalami na obzore (vľavo od štítu), ale ono, hnusoba jedna, vyliezalo inde. Slnko vychádzalo vpravo od štítu, ktorý ho tak celý čas skrýval ... a ja nešťastnica som prvé lúče slnka zahliadla o 5:22, už v dennom svetle.
5:22 - konečne som sa ja blbá posunula a objavila prvé lúče skrývajúceho sa nezbedného slnka
      Vďaka dlhšiemu čakaniu som sa dočkala aj domáceho pána, ktorý prišiel nakŕmiť ťavy. Bolo to milé. Keď otvoril klietku, ťaviatká radostne vybehli von, ako kozičky. Staré ťavy sa pokojne pohupovali v klietke. Keď ale otvoril veľkú bedňu a začal naberať žrádlo, všetky ťavy, mladé i staré, ho obkolesili a potom ho sledovali ako husičky ... ako naše psíky:) Je to jasné, či na Slovensku, či v Jordánsku, pre zvieratká je najlepší kamarát ten, kto ich kŕmi :)
Keď začal naberať krmivo, všetky ťavy ho sledovali - ako naše psíky :)

Spoločenský stan - miesto večere, večernej zábavy i raňajok
Náš kemp - foto od WC
Spoločenský stan
Moja posteľ - tá deka bola megahrubá, megateplá
Raňajky v púšti - normálne luxus :)
Opúšťame kemp vo Wadi Rum
      Po raňajkách, ktoré v ničom nezaostávali za raňajkami v hoteli, sme si umyli zuby a vypišali sa v spoločných WC/sprchách/umývarkach, zbalili svojich pár slivák (ja doslovne :D) a zamávali z džípov nášmu Wadi Rum Base Campu na rozlúčku. Viezli sme sa ale len chvíľku, všetky ženy sme si doplatili na ráno jazdu na ťavách. Nasadila som si jordánsku šatku, nasadla na ťavu a karavána sa pohla ...
Nasadiť šatku ...
Som pripravená - karavána štartuje
Karavána v púšti
      Po návrate do základného tábora v dedine Wadi Rum Village sme počkali mikrobus s kuframi. Po dvoch ťažkých dňoch a skorom rannom vstávaní ma nasledujúce 4 hodiny v autobuse celkom tešili. Driemali sme všetci, ale stihla som zahliadnuť Aqabu a Červené more cez okno autobusu ;) Okolo pol tretej sme sa zastavili na obed v nejakom hoteli pri Mŕtvom mori. Už to nikto nefotil, bolo toho veľa, rôznorodé a chutné - luxus, ale už aj klasika. Všetci sme si ale všimli jordánsku rodinu za nami. Jedli tak, že si robili druhý švédsky stôl na stole. Zo všetkého si naložili kopec na jeden tanier, taniere pokládli na stôl a potom si každý nakladal na svoj tanier až z týchto predplnených tanierov. Keď odišli, bola to hrôza. Ryža, omáčky, omrvinky rozhádzané po celom stole aj pod stolom ... ale vraj je to u nich takto bežné a čašníci sú zvyknutí. Asi áno, lebo sa nijak nepozastavovali, proste len pratali. Pre nás to bol ale kultúrny šok. No ale aj napriek tomu sme sa opäť dobre najedli a asi o štvrtej sme dorazili do hotela Crowne Plaza na pobreží Mŕtveho mora. Je to 5* hotel a nás šokoval vstup do hotelového komplexu - s batožinou cez skenery, ako na letisku!!!
Mŕtve more - soľ vyzrážaná na brehu
Izba v Crowne Plaza
Izba v Crowne Plaza - výhľad z okna

      Luxusný hotel bol prekvapením od Aucha, lebo pôvodne sme mali byť v nejakom 4*. Ale to nebolo všetko, ešte nám Auch daroval každému fľaštičku so sypaným pieskom - darček od jordánskej cestovky, ktorá nám zabezpečovala lokálneho sprievodcu Aucha. Bolo to milé. A ja som dostala dokonca zázračnú fľaštičku - prispôsobila sa krajine, kde sa nachádza :D Ale nie, mala vzduchovú bublinu, takže z ťavy v Jordánsku sa stal na Slovensku jeleň :D Keby to chceli urobiť vedome, nedokážu to :)

Moja zázračná piesková fľaštička
      Po ubytovaní sme hneď bežali k moru. Mŕtve more je slané bezodtokové jazero s rozlohou 1050km2. Povrch jazera leží 392m pod hladinou oceánu a je to najnižšia a najslanšia vodná plocha na svete. Bežná morská voda obsahuje 3,5% soli, v Mŕtvom mori jej je až 35%. Bahno z Mŕtveho mora je liečivé a podnebie je stredomorské, hoci inak je Jordánsko púšť.
      Načapali sme sa bahnom, nechali ho zaschnúť ... a fakt to malo účinok! Pokožku nám stiahlo a vysušilo a potom po umytí v mori vyhladilo. Nevyzerá to vôbec lákavo, ale bol to fajn zážitok. A naozaj sa v Mŕtvom mori nedá potopiť ani plávať, nadnáša. Ale utopiť by sa podľa mňa dalo - stačí sa otočiť na brucho, zadok a nohy vám vytlačí z vody a ak by len tvár ostala vo vode, asi by to bol problém :( Neskôr sme ešte vyskúšali bazény v areáli hotela. Dokonca aj ja, hoci veľmi vodu nemusím, lebo sa tomu luxusu nedalo odolať.
Pozdrav od Mŕtveho mora :)
Pozdrav od Mŕtveho mora - fakt nadnáša a fakt bol obed výdatný :D
      Po poriadnom osprchovaní na izbe sme sa s Mirkou išli prejsť po tom luxusnom komplexe Crown Plaza. V 5* hoteli som ešte hádam nebola ... Bolo to doslova bludisko, dnu aj vonku. Palmy, bazény, krútiace sa schodiská, bary, obchodíky, domy okolo bazénov ... dala by som si povedať aj na dlhšie, ako na jednu noc...
Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza

Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza
      Keď sme sa vrátili z prechádzky a opäť zalovili v izbovom bare (priznávam, do odchodu sme vypili všetko :)), napísala Ninka a za tmy sme opäť išli na prechádzku k moru. Komplex bol vysvietený, v bare sa hralo, bolo to kúzelné - pravá dovolenková atmosféra.

Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza
Hotel Crowne Plaza

Atmosféra v hotelovom komplexe Crowne Plaza Jordan:


      Pre všetkých bol piatok 13 nádherný oddychový deň. Všetci sme to potrebovali. A asi všetci by sme tam ešte deň - dva ostali. Nevedeli sme si predstaviť, že na ďalší deň sa náš úžasný výlet končí a letíme domov. Jordánsko sa nám zarezalo do srdca.

                                                                                 Marta

utorok 31. januára 2023

Jordánsko 2022 V. - Púšť Wadi Rum

       Ráno sme rýchlo opustili Wadi Musa a Petru, pofotili sa na vyhliadke nad vstupom údolím Bab as-Siq a zamierili do púšte Wadi Rum. Čakal nás deň v púšti na džípoch.

Opúšťame Petru
       Mesačná krajina plná skál a červeného piesku, s tisíckami nápisov a skalných rytín, dokumentujúcich život dávnych nomádov. Púšť Wadi Rum o rozlohe 720 km2 bola roku 2011 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Úchvatné, jedinečné miesto, kde sa natáčal Marťan.
Wadi Rum - Sedem pilierov múdrosti - sú ešte pred dedinou vľavo
      Doviezli sme sa do Wadi Rum Village. Kufre sme nechali v autobusíku. V centre nášho kempu Wadi Rum Base Campe v dedine nás pohostili beduínskym čajom a prišli pre nás tri džípy. Do džípov sme si vzali len malé ruksaky s vecami na jednu noc.
      Vôbec sme nevedeli, čo nás čaká a po náročnom dni v Petre sme boli dosť unavení. Tak sme teda podľa pokynov vyliezli na korbu džípu a čakali, čo my v tej púšti budeme celý deň robiť ... Zdôrazňujem, že sme sedeli vzadu na korbe a teda všetky moje fotky z cesty sú pohľad do zadu - čo opúšťame :)
Míňame ťavy
Blížime sa k Lawrencovmu prameňu

      Prvou zastávkou bol Lawrenc's Spring - Lawrencov prameň, je blízko za dedinou doprava. Nesie meno po Thomasovi Edwardovi Lawrence-ovi, ktorý vraj tu napísal svoju knihu Sedem pilierov múdrosti.
      Thomas Edward Lawrence sa narodil vo Veľkej Británii v roku 1888 a po vypuknutí prvej svetovej vojny slúžil ako vojak v Káhire. Bol vyslaný ako špión sa do Saudskej Arábie, kde sa spojil so šejkom Faysalom, apodporoval spájanie arabských kmeňov proti osmanskej nadvláde (tureckej nadvláde). Spolu s nimi aj bojoval v Arabskom povstaní v r. 1916. 6. júla 1917 sa im dokonca prekvapujúco podarilo dobyť Aqabu. Vďaka svojim zásluhám, plynulej arabčine a prijatiu miestneho spôsobu obliekania si Lawrence získal medzi Arabmi rešpekt. Svoje vojenské pôsobenie v púšti opísal v knihe Sedem pilierov múdrosti. Podľa knihy bola pomenovaná skalnatá hora vľavo pred vstupom do dediny Wadi Rum.
      Ja som si v rámci prípravy na výlet pozrela film Lawrence z Arábie z r. 1962, ktorý získal 7 oskarov a má viac ako 3 hodiny (216 minút)!!!. Tam je ten rešpekt vyobrazený dosť sporne. Arabom išlo hlavne o vojnovú korisť, inak zmysel spájania proti osmanom nevideli. Ukecal ich len tak, že ich nalákal na zlato a bohatstvo, ktoré získajú. Nakoniec sa ešte viac hádali, lebo sa nevedeli dohodnúť na delení koristi ... Takže oficiálne sa Jordánci tvária, že si ho vážia, veď sú moderná zjednotená krajina - ale keď sme sa na neho opýtali priamo sprievodcov, kývli rukou že oni ho tam nemajú radi.

Lawrencov prameň
Lawrencov prameň
      Samotný Lawrencov prameň sa nachádza hore na skale nad stanom, pod najväčším stromom. Keďže už bolo sucho, bol práve vyschnutý a nikto z nás tam neliezol. Bolo 10:00, ešte sme na polovicu spali a nevedeli sme, že na tých zastávkach v púšti máme vlastne stále niekam vyliezť :D Nie len pozerať :D
Lawrencov prameň
Výhľad na púšť od Lawrencovho prameňa

Opúšťame Lawrencov prameň
      Po dlhšej jazde džípom sme zastali pod Veľkou červenou dunou. Tu sa nikto nepýtal a nerozhodoval, všetci spolu sme šľapali po skale na okraji duny (cca o 10:30) a veľkú skalu nad dunou s nádhernou vyhliadkou. Strávili sme tu pol hodinky, fotili sa, kochali výhľadmi. Dolu sme zbehli po dune a potom poctivo vytriasali červený piesok z topánok. Duna nás prebrala, začínali sme chápať, o čom to tá púšť je a že to vôbec nebude ľahký a oddychový deň :)

Cesta k Veľkej červenej dune
Cesta k Veľkej červenej dune - výnimočne fotka v smere jazdy
Šlapeme na Veľkú červenú dunu
Výhľad zo skaly nad Veľkou červenou dunou
Výhľad zo skaly nad Veľkou červenou dunou
Fotenie na skale nad Veľkou červenou dunou
Fotenie na skale nad Veľkou červenou dunou
Zostupujeme z Veľkej červenej duny
Veľká červená duna z diaľky ... dovidenia ...

      Našou treťou zastávkou bol kaňon Jebel Khazali. Nachádza sa v úzkej pukline dlhej asi 100 m. Jeho vnútorné steny sú pokryté thamudskými, nabatejskými a islamskými nápismi, ako aj petroglyfmi zobrazujúcimi ľudí a zvieratá. Pozoruhodné sú petroglyfy chodidiel, ktoré mali pravdepodobne náboženský význam. Na konci kaňonu je niekoľko umelých skalných nádrží na zachytávanie vody. Roklina je naozaj úzka a je tu doslova rušno ako na Václaváku :)

Ideme do kaňonu Jebel Khazali
Vstup do kaňonu Jebel Khazali - vstupuje sa po týchto schodoch
Kaňon Jebel Khazali - petroglyfy s náboženským významom
Kaňon Jebel Khazali - petroglyfy s náboženským významom
Kaňon Jebel Khazali - thamudské a islamské nápisy
V kaňone Jebel Khazali
Kaňon Jebel Khazali - skalné nádrže na konci kaňonu na zachytávanie vody
Dovidenia, Jebel Khazali ...
S kamoškou v džípe :)

      Štvrtá zastávka v púšti Wadi Rum bolo fotenie na Malom moste. A opäť tam bolo treba vyliezť po skalách :) Pri moste priamo je aj nejaký kemp, takže tí, ktorí sú v ňom ubytovaní, majú mostík k dispozícii celý deň. My sme doslova stáli v rade na most :D

Prichádzame k Malému mostu
Malý most
Kemp pod Malým mostom

Cesta k Lawrencovmu domu

      Poslednou zastávkou pred obedom bol Lawrencov dom. Podľa legendy tu žil T. E. Lawrence. Nad beduínskym stanom je vyhliadka na púšť pokrytá kamennými vežičkami. Na vyhliadku nešli všetci. Ja som chcela ísť, ale nechcela som ísť s davom, reku trochu neskôr ... ale zamotala som sa a nevedela som potom, kadiaľ hore, takže nakoniec som nešla. Fotky z vyhliadky sú od kamošky.

Lawrencov dom
Lawrencov dom - zvyšky Lawrencovho domu
Lawrencov dom - výhľad na púšť
Lawrencov dom - vyhliadka
Lawrencov dom

Lawrencov dom

      Na obed sme zaparkovali v tieni pod skalou. Bola cca jedna hodina popoludní. Sprievodcovia nám roztiahli na piesok rohože, dali nám pomaranče, kolu džúsy a pripravili nám obed. Servírovanie obeda na korbe džípu malo jedinečné čaro. Obed nám po lození na skalách veeeeeeeeeeľmi chutil :) Po obede sme ešte dostali ďatlové koláčiky a beduínsky čaj, no úplná rozprávka.

Obed v tieni skál

Obed na korbe džípu

Výborný obed v púšti
Servírovanie beduínskeho čaju

       Keď sme všetko pojedli, boli tri hodiny. Reku ideme ďalej :D A sprievodcovia sa zasmiali, že nie, že oddych. Je ešte horúco a máme čas. Tak sme tu ešte driemali a relaxovali do štvrť na päť.

Poobedný oddych

Výhľad z púštnej reštaurácie - prikmotril sa k nám ďalší stravník
      Najlepšia zábava bola z WC za skalou, samozrejme prírodného (čupni a ideš) ... neskutočný výhľad, a bez príplatku!!!

Opúšťame našu púštnu reštauráciu

Opúšťame našu púštnu reštauráciu
      Takmer na dohľad od miesta nášho obeda bola šiesta zastávka nášho výletu Skala Huba. Tu sme boli asi najkratšie - nebolo treba nikde liezť :) Stačilo vyskočiť z džípu, pofotiť sa a ideme ďalej ...
Skala Huba
Skala Huba
Cesta k Abu Khashaba kaňonu
Cesta k Abu Khashaba kaňonu
Cesta k Abu Khashaba kaňonu
Cesta k Abu Khashaba kaňonu - skalný most Jabal Burdah v diaľke 

      Cesta k Abu Khashaba kaňonu trvala dlhšie, ale nás ten luxusný obed v púšti tak rozleňošil, že to vôbec nevadilo. Naopak, už sa nám nechcelo z džípov ani vystúpiť. A sprievodcovia nás vyhodili z džípov a odišli! No koniec, sami v púšti, tu umrieme! Nebolo pomoci, museli sem cez ten kaňon prejsť ... :) 

Vstupujeme do Abu Khashaba kaňonu
Abu Khashaba kaňon
Abu Khashaba kaňon
Abu Khashaba kaňon
Abu Khashaba kaňon
      V kaňone boli opäť skaly, na ktoré sa dalo vyliezť, ale ja už som nevládala. Vládala len naša skalná trojka - Mirka, Ela a Mária. Sú to veľké malé ženy, majú môj obdiv! Mne stačili fotky pod skalami :)
Abu Khashaba kaňon - východ z kaňonu

     Pri východe z kaňonu sa niektorí vyzuli a bežali dole bosí. Ja už nie, mala som od spodu na nohe pľuzgier. Nič strašné, ale nechcela som ho dráždiť pieskom a rozodrať, keďže ďalší deň nás čakalo Mŕtve more.
      Na konci kaňonu nás čakali džípy, ale odchod sa nekonal. Vytiahli sa sandboardy a iško sa sandboardovať. A moja Mirka jednoznačne vyhrala, naša hviezda! Išla ako guľa, zúročila dlhoročné skúsenosti s lyžovaním :) Vyskúšali by to možno viacerí, ale problém bol vyliezť s tým sandboardom na dunu, bolo to veľmi náročné.

      Ďalšou, ôsmou zastávkou v púšti bol Um Frouth skalný most. Ani mi nenapadlo tam liezť. Štandardne to napadlo len Mirku, Elu a Máriu, naše tri mušketierky. Neviem, na čom tie baby šlapali :) Pýtala som sa Ninky, ale ani v apríli, keď mali vekovo mladšiu skupinu, na tento skalný most vyliezli len traja. Takže žiadna hanba pre nás ...

Um Frouth skalný most
Um Frouth skalný most
      Poslednou, deviatou zastávkou bolo pozorovanie západu slnka z miesta zvaného Um Sabath. Nachádza sa cca 10 km od dedinky Wadi Rum. Bohužiaľ, romantický západ slnka sa nekonal. Slnko zapadlo za opar na obzore a vykašľalo sa na nás :( Smola, toto sa proste nedá predplatiť ... Nabudúce :)
Um Sabath - čakám na západ slnka
Um Sabath - slnko zapadlo za opar :(
      Do Wadi Rum Base Campu sme došli za tmy. Pred sprchou (boli tam 2 WC, 2 umývadlá a 2 sprchy spoločné pre ženy aj mužov, ale normálne zatvorené) sa v minúte vytvoril rad ako na banány za socializmu. Opláchli sme sa s Mirkou v umývadle a sprchu si nechali po večeri. Večera bola tajomná, lebo sa vykopávala, chutná i zábavná. Ale z našej skupinky už nevládali tancovať ani len Mirka s Elou. Boli za nami 2 naozaj veľmi náročné dni, už to chcelo výdatnejší oddych. Ani nám nenapadlo pozorovať hviezdnu oblohu, zavŕtali sme sa pod hrubočizné deky na chatkách a spali. Kde sme to vlastne spali sme si pozreli až na druhý deň ráno :)  

Wadi Rum Base Camp - moja posteľ
Wadi Rum Base Camp - večera
Wadi Rum Base Camp - beduínska zábava

      Spätne tento deň hodnotím ako úžasný, Wadi Rum sa krásou vyrovná Petre. Len škoda, že sme boli v púšti hneď na druhý deň po Petre. Nevládali sme. Ak by som sa do Jordánska ešte niekedy v živote dostala, na toto si dám pozor. A možno ani nebudem musieť - veď na Nočnú Petru už nepôjdem :)

                                                                                 Marta